Obecné zastupiteľstvo je kľúčovým orgánom samosprávy, ktorý zohráva zásadnú úlohu pri riadení a rozvoji obce. Jeho činnosť sa riadi zákonom a vlastným rokovacím poriadkom, ktorý zabezpečuje efektívne a transparentné rozhodovanie o dôležitých otázkach obce.
Panoramatický pohľad na Kláštor pod Znievom.
Zloženie a funkcie obecného zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce, ktorý sa skladá z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na obdobie štyroch rokov. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Medzi hlavné funkcie obecného zastupiteľstva patrí:
- Schvaľovanie rozpočtu obce a jeho zmien, kontrola jeho čerpania a schvaľovanie záverečného účtu obce.
- Vyhlasovanie dobrovoľnej zbierky a ustanovenie jej podmienok.
- Schvaľovanie emisie komunálnych dlhopisov.
- Schvaľovanie zmlúv.
- Schvaľovanie dohôd o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení.
- Vydávanie súhlasu s pričlenením obce.
Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak o zvolanie zasadnutia požiada aspoň tretina poslancov, starosta je povinný zvolať zasadnutie tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvoláva starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období, a to do 30 dní od vykonania volieb.
Miestna samospráva, ktorá funguje: Forma vlády zameraná na správcovskú radu
Príklady zasadnutí obecných zastupiteľstiev
Pre ilustráciu uvádzame príklady zvolávania zasadnutí obecných zastupiteľstiev v obci Sklené:
- Starosta obce Sklené zvoláva 4. zasadnutie OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA v Sklenom, ktoré sa uskutoční dňa 15.8.2025 o 16:00 v Obecnom dome v Sklenom.
- Starosta obce Sklené zvoláva 4. zasadnutie OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA v Sklenom , ktoré sa uskutoční dňa 27.8.2025 o 16:00 v Obecnom úrade v sobášnej miestnosti v Sklenom.
- Starosta obce Sklené zvoláva 3. zasadnutie OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA v Sklenom , ktoré sa uskutoční dňa 19.6.2025 o 15:00 v Obecnom dome v Sklenom.
Tieto príklady ukazujú, ako starosta obce aktívne zabezpečuje pravidelné zasadnutia zastupiteľstva, aby sa mohli prediskutovať a rozhodnúť dôležité záležitosti obce.
História a kultúra obce Lipovec
Pre zaujímavosť si môžeme priblížiť aj kultúrny život v obci Lipovec, ktorý je úzko spätý s ochotníckym divadlom. Prvými iniciátormi ochotníckeho divadla v obci Lipovec boli miestni hasiči. Prvá premiéra bola 16.4.1933 a od tohto obdobia bolo ochotnícke divadlo neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života v obci. Divadelné hry sa nacvičovali k Veľkonočným a Vianočným sviatkom, kultúrny život obidvoch obcí za Váhom sa zbližoval tým, že divadelné hry sa hrali striedavo v Lipovci a Turčianskych Kľačanoch.
Erb obce Lipovec.
V roku 1970 sa kultúrny život v Lipovci presunul do terajšieho kultúrneho domu, keď bola v priestoroch bývalej závodnej jedálne Váhostavu zriadená sála KD, v ktorej pribudlo javisko s patričným vybavením. Po viacročnej prestávke znovu založila divadelný súbor z radov mládeže, ktorý až do roku 2003 pracoval pod jej vedením.
Hospodársky a sociálny vývoj Rudna v 19. storočí
Revolučné udalosti rokov 1848 - 1849 zanechali Slovensko v žalostnom hospodárskom položení, pretože na jeho území sa viedli tvrdé boje. V stavbe Košicko-bohumínskej železnice a štátnej železnice z Vrútok do Salgótariánu začiatkom sedemdesiatych rokov hospodársky pozdvihla mestečká a obce v Turci, ktoré ležali pri železnici. Celú druhú polovicu 19. Po revolučných rokoch počet obyvateľov Rudna stúpal, keď v roku 1869 žilo 351 obyvateľov, ktorí obývali 52 domov, v roku 1900 žilo 403 obyvateľov v 80 domoch.
V systéme štátnej správy Rudno zaujímalo len postavenie obce. Znamenalo to, že pre kolektívne riešenie dôležitých záležitostí, týkajúcich sa ich vnútorného života obce, nemali širší zastupiteľský orgán. Mali iba užšie obecné zastupiteľstvo, ktoré rozhodovalo o dôležitých otázkach obce. Do voleného obecného zastupiteľstva obce patril richtár, podrichtár, pokladník a prísažní obce, od druhej polovice osemdesiatych rokov 19. storočia boli volení dvaja prísažní.
Hlavné zásady tohto zákona prevzala viedenská vláda a urbárskym patentom z 2. marca 1853 ich potvrdila a rozpracovala. Týmto zákonom sa zrušili feudálne záväzky od urbárnej pôdy, ktorá prešla do vlastníctva bývalých urbárskych poddaných.
Rudno bola obec z prevažne poľnohospodárskou výrobou, mala slabo zastúpené remeslá. Počas existencie cechov v Turci, ktoré už v tomto období boli brzdou ďalšieho hospodárskeho rozvoja, existovali v obci zastúpené remeslá - mlynár, kováč, hrnčiar a krčmár.
Obecná pečať z druhej polovice 19. storočia
Na základe dohôd z 11. júla 1879 bolo určené, že k jednej sedliackej usadlosti malo patriť 10 jutár ornej pôdy, čiže k 15 sedliackym usadlostiam patrilo 150 jutár pôdy. K rímskokatolíckemu farárovi v obci pripadla pôda o výmere 10 jutár, taká istá výmera ornej pôdy pripadla evanjelickej cirkvi v obci, učiteľovi patriacemu k evanjelickej cirkvi v obci pripadla orná pôda o výmere 5 jutár.
V obci sa nachádzala poštová stanica, ktorá po smrti poštmajstra Mateja Hanzely l.mája 1853 mala hodnotu 10 997 zlatých a 40 grajciarov a odkúpila ho jeho žena Anna Grusmann až 29. júla 1854. Poštové riaditeľstvo v Bratislave 30. septembra 1872 premiestnilo poštovú stanicu z Rudna do Slovenského Pravna.
Miestny hasičský spolok bol založený roku 1910. Zakladúcimi členmi boli Ján Gíreth a Ondrej Vandlík.
V druhej polovici 19. storočia mala obec evanjelickú školu. Vedenie obce žiadalo roku 1897 Ministerstvo školstva a kultu o postavenie štátnej základnej školy v obci, s tým že obec na stavbu školy prispeje zo svojho rozpočtu 400 zlatých.
tags: #zastupitelstvo #klastor #pod #znievo