Slovensko je plné očarujúcich miest a medzi tie najvyhľadávanejšie patria hrady, zámky a kaštiele. Medzi stavby dýchajúce históriou rozhodne patrí Červený kláštor v rovnomennej obci kežmarského okresu, národná kultúrna pamiatka, ktorá je právom turisticky veľmi atraktívna.
Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník. Autor: Palickap, CC BY-SA 4.0
História a vznik Červeného Kláštora
Na rozdiel od hradov a zámkov, za stavbou Červeného kláštora nestoja žiadni šľachtici s modrou krvou. História tohto miesta siaha až do roku 1320, pričom, ako už samotný názov napovedá, založili ho mnísi. História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši.
Je prirodzeným centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši.
V období 1329 až 1563 bol kláštor sídlom kartuziánov a v rokoch 1704 - 1782 tu sídlila rehoľa kamaldulov. V rokoch 1956 - 1966 štát zabezpečil obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky a kláštor sprístupnil verejnosti.
Červený kláštor pri obci Červený Kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách. Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v r. 1084 sv. Bruno). Prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol vystavaný r. 1305 na Kláštorisku pri Letanovciach v Slovenskom raji.
Neskôr, keď získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali r. 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor (názov dostal podľa červenej krytiny použitej na návrh prvého priora kláštora Jána na streche kláštora). Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziani patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života.
Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci). V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať.
V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Najprv sa mnísi z Kláštoriska presťahovali do Červeného kláštora, ale po jeho vyplienení vojakmi z neďalekého hradu Dunajec (Nedeca) v r.1545 mnísi opustili aj Červený kláštor. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol r. 1563 kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený.
V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom (zakladateľ rehole v r.1012 sv. Romuald). Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola).
Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775.
V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Stavba je udržiavaná aj v posledných rokoch. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov.
Umelecko-historicky najhodnotnejšiu výzdobu nástennými maľbami má zachovanú kostol a stredoveký refektár.
Červený Kláštor, ktorý svoje pomenovanie získal vďaka červeno sfarbenému pieskovcu, z ktorého je čiastočne postavený, patrí k pomerne dobre zachovaným pamiatkam Slovenska.
Povesť o vzniku
Aj k Červenému kláštoru sa viaže zaujímavá povesť, ktorá však nie je veľmi veselá. Je totiž spojená s násilnou smrťou prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabiť ho mal magister Kokoš - význačný člen rodiny Brezovických. Aby sa vykúpil zo svojho trestu, mal postaviť či založiť šesť kláštorov. Podarili sa mu údajne iba dva. Ten prvý sa nachádza na Skale útočišťa nad Letanovcami a druhý v údolí sv. Antona v blízkosti obce Lechnica.
Význam a kultúrne dedičstvo
Ako sa uvádza aj na stránke múzea, kláštor si uchováva významné postavenie v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva. Patrí totiž k jedným z najvýchodnejších lokalít kartuziánskej a kamaldulskej rehole. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
Málokto tuší, že Červený kláštor patril v rámci nášho územia k významnému centru vzdelanosti. Veľmi významnú kultúrnu hodnotu predstavuje predovšetkým preklad Svätého Písma tzv. Kamaldulská biblia, ktorej autorstvo sa pripisuje pátrovi Romualdovi Hadbavnému. Známejším je Cypriánov herbár, ktorého autorom je fráter Cyprián.
Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí.
Mních Cyprián a jeho odkaz
Z mnohých mníchov, ktorí v Červenom kláštore pôsobili, sa najviac zviditeľnili dvaja členovia rehole. Tým prvým je mních Cyprián. Známy bol najmä pre svoj vzťah k liečivým bylinám, ktoré zbieral a tiež pre svoj herbár. Mnohé rastliny vedel používať aj na liečenie rôznych ochorení a preto nečudo, že na prvom poschodí konventu mal zriadenú lekáreň.
Ako už zrejme tušíte, Cyprián nie je úplne neznámou postavou. V roku 2009 sem prišla natáčať svoj celovečerný film aj režisérka Mariana Čengel Solčanská.
Minisprievodca stredovekými mníchmi | Animovaná história
Život mníchov
Aký bol život mníchov, ktorý je úzko spätý s Červeným kláštorom? Platila u nich predovšetkým zásada mlčanlivosti.
Ubytovanie a pohostenie
Pokiaľ chcete okúsiť život v kláštore, v tejto lokalite pri hraniciach s Poľskom je to možné. V areáli sa totiž dá ubytovať, a to priamo v objekte bývalej hospodárskej budovy na prvom nádvorí. Štandardná 2-lôžková izba vás bude stáť 55 eur na noc.
Okrem kláštora a múzejných exponátov sa v Červenom kláštore nachádza aj krčma. Nie však hocijaká. Ide o historicky zariadené pohostinstvo z 18. storočia. Okrem toho si v pri vstupe do kláštora môžete posedieť v historicky ladenom pohostinstve, kde čapujú veľmi dobré pivo, vyrobené podľa tradičnej kláštornej receptúry.
Poloha a dostupnosť
Objekt Červeného kláštora sa nachádza v rovnomennej obci v Pieninskom národnom parku na severovýchode Slovenska v tesnej blízkosti poľských hraníc. Menšou nevýhodou je trochu horšia dostupnosť tohto historického skvostu.
Cesta k Červenému kláštoru je tak trochu road trip. Dostať sa sem môžete autom, alebo autobusom. Podstatne bližšie to majú Východniari. Prístupy do obce Červený Kláštor vedú cez Spišskú Starú Ves, alebo cez Starú Ľubovňu. Parkovať je možné na parkovisku neďaleko kláštora.
Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka. Či už pôjdete zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce alebo z opačnej strany Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp. Ak by ste sa chceli prejsť, môžete vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke v Červenom Kláštore.
Zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce sa Kláštor kartuziánov nachádza cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane. Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko.
Zo smeru Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, hraničný prechod Lysá nad Dunajcom, sa k múzeu dostanete po hlavnej ceste. Parkovať môžete na jednom zo súkromných parkovísk v obci, ktoré sa nachádzajú popri hlavnej ceste po pravej strane. V areáli kláštora je parkovanie zakázané s výnimkou ubytovaných hostí.
Keď už sa sem vyberiete, vyplatí sa pobudnúť tu aspoň zopár dní a ubytovať sa. My sme využili služby miestneho kempu. V letnej sezóne sme mali možnosť zažiť tu veľmi hodnotné sprevádzanie. Okrem vysvetlenia histórie kláštora sme mali možnosť prezrieť si i obydlia mníchov a sympaticky zrekonštruované záhradky s liečivými bylinkami. Celkovo pôsobí areál kláštora veľmi príjemne, dominuje mu zatrávnené priestranstvo, kde boli kedysi údajne pochovávaní mnísi. Podobne je to i s celkovou situáciou tohto objektu v krásnej prírode pod výraznými skalnými stenami Troch Korún.
Aktivity v okolí
Červený kláštor je vhodný na návštevu pre všetky kategórie turistov. Ak by vám práve nevoňala história, zaiste sa vám bude páčiť okolitá príroda, prípadne veľmi obľúbené splavovanie rieky Dunajec, alebo dobré možnosti na cyklistiku. Okrem toho v Červenom Kláštore pôsobia kúpele Smerdžonka a obec je organizátorom významných Zamagurských folklórnych slávností. Možnosti výletov, turistiky a cyklistiky sú tiež pestré a zahŕňajú napríklad Prielom Dunajca, Tri koruny, Haligovské skaly či Prielom Lesnického potoka.
Prijmite pozvanie do Červeného Kláštora a užite si pobyt v Pieninách a slovensko - poľskom pohraničí na maximum!
Kam sa ísť okúpať?
Na tradíciu kúpeľníctva a využívania minerálnych prameňov nadväzujú v posledných rokoch kúpele Smerdžonka sídliace v miestnej časti Červený Kláštor - kúpele. Špecializujú sa na choroby pohybového ústrojenstva, neurologické a kožné problémy, pri liečbe ktorých sa pracuje s minerálnou vodou Smerdžonka vyznačujúcou sa liečivými účinkami a vysokým obsahom sírovodíku. Vzhľadom na zdravý pieninský vzduch disponuje zariadenie štatútom klimatických kúpeľov a v poslednej dobe rozširuje svoje zameranie aj na duševné a onkologické choroby, choroby z povolania a ďalšie zdravotné komplikácie.
Kúpele Smerdžonka. Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)
Kam sa ísť lyžovať?
Ski Bachledova - Lyžiarske stredisko spájajúce tri doliny v slovensko - poľskom pohraničí je vybavené dvojicou vlekov, siedmymi lanovkami a tuctom zjazdoviek s celkovou dĺžkou 11 km. V priestoroch Ski Bachledova sa dá okrem toho venovať aj večernému a bežeckému lyžovaniu, snowboardingu, snowraftingu a bobovaniu. Nechýbajú rozličné atrakcie pre najmenších a ďalšie služby pre športovcov, ktoré sú u tohto prvotriedneho strediska samozrejmosťou.
Kam s deťmi?
Jedným z novších symbolov Červeného Kláštora je drevený most postavený na 27 metrov vysokom závesnom pilieri. Bez nájazdov meria Lávka nad Dunajcom takmer 150 metrov, čím je najdlhším mostom svojho druhu v rámci Európy. V prevádzke je od roku 2006 a zabezpečuje pohodlné spojenie pre peších turistov aj cyklistov medzi Červeným Kláštorom a poľskou obcou Sromowce Nižne. Z Lávky sa ponúka krásny pohľad na pôsobivé Tri koruny a zároveň z nej možno sledovať plte a ďalšie plavidlá plaviace sa po Dunajci.
Lávka nad Dunajcom. Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)
Splav Dunajca na pltiach patrí k najobľúbenejším a najznámejších aktivitám, aké možno v Červenom Kláštore podniknúť a zároveň udržuje živú významnú reginálnu tradíciu pltníctva. Splav vedie po 9 km dlhom úseku od Červeného Kláštora do obce Lesnica pri poľských hraniciach a môžete sa počas neho kochať nielen panorámou Troch korún, ale aj povesťami opradenými skalami Jánošíkov skok a Sedem mníchov. Približne hodinu a pol dlhý splav v doprovode pltníkov v krojoch sa dá absolvovať od polky apríla do konca októbra a ide o nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu, ktorý by vo vašom itinerári počas pobytu v Červenom Kláštore rozhodne nemal chýbať.
Splav Dunajca na pltiach. Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)
Kam sa ísť prejsť?
Doprajte si príjemnú a nenáročnú prechádzku po kúpeľnom areáli Smerdžonka plnom rozličných zaujímavostí. Okrem iného v ňom objavíte lanovú pyramídu, ihrisko pre volejbal a bedminton, fitness zariadenia, altánky s ohniskom, detské ihrisko, bazén s protiprúdom alebo zónu vhodnú pre používanie kolobežiek a kolieskových korčúľ. Unikátnou atrakciou je napokon Kneippova terapia a balančný chodník teda vodoliečba majúca pozitívne účinky na krvný obeh a látkovú výmenu.
Areál kúpeľov Smerdžonka. Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)
Národná prírodná rezerváciá Prielom Dunajca sa dá spoznať nielen z vodnej hladiny, ale aj prostredníctvom náučného chodníka s desiatkou informačných panelov. Chodník je dostupný tak pešky, ako aj na bicykli, vedie z Červeného Kláštora do Lesnice a podobne ako počas splavu, aj z neho uvidíte Tri koruny, Sedem mníchov či mohutnú Ostrú skalu. Zároveň prechádza okolo prameňa menom Storočná voda, o ktorom sa hovorí, že nikdy nezamrzne a že dá storočný život tomu, kto sa napije jeho vody.
Prielom Dunajca. Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)
Kam ísť na turistiku?
Po prekročení Lávky nad Dunajcom zamierte na najvyšší bod centrálnej časti Pienin, vrch Tri koruny dosahujúci výšku 982 metrov. Nenáročná túra vedie po značenom turistickom chodníku a na jej vrchole si môžete odýchnuť v turistickej rozhľadni. Z tej máte ako na dlani nielen Pieniny a priľahlé slovensko - poľské pohraničie, ale zároveň uvidíte aj Vysoké Tatry a Ľubovniansku vrchovinu.
Haligovské skaly - Krasová oblasť, ktorej dominujú skaly rozkladajúce sa na pomedzí obcí Červený Kláštor a Haligovce je tiež vyhľadávaným cieľom turistov v Pieninách. Haligovské skaly sú domovom rozličných originálnych útvarov ako je napríklad skalné okno Zbojnícka brána, skalné veže Končistá, Sovia, Biela a Červená alebo početné jaskynky, z ktorých je najznámejšia Aksamitka.
Cykloturistika - Pobyt v prostredí Pieninského národného parku si naplno vychutnajú aj aktívni cyklisti, ktorí tu majú k dispozícii početné značené trasy rôznej obtiažnosti. Z Červeného Kláštora môžete na bicykli zamieriť napríklad do okolitých obcí Lesnica a Haligovce, ako aj do Spišskej Starej Vsi, Osturne, Veľkej Frankovej a Jezerska. Veľkej obľube sa teší prechod na bicykli cez Prielom Dunajca, ktorý však nemusíte ukončiť v Lesnici, ale môžete pokračovať až do poľského kúpeľného mesta Szczawnica. Následne sa dá pokračovať po Kráľovskej ceste spojenej so stúpaním do Lesnického sedla a následným klesaním do Veľkého Lipníka, odkiaľ je do Červeného Kláštora iba na skok.
Kam za zábavou?
Okrem toho, že môžete Dunajec splaviť na drevenej plti, dá sa na ňom venovať aj raftingu, ktorý zvládnu bez problémov aj osoby bez väčších skúseností s vodáctvom. Rafting vám ponúkajú viaceré spoločnosti, ktoré zabezpečia potrebnú výbavu a súčasne vám poskytnú užitočné rady a inštrukcie. Rodiny s deťmi môže v prípade záujmu sprevádzať inštruktor a záleží len na vás a počte vašich spoločníkov či dáte prednosť použitiu raftu, člnu, kajaku alebo kanoe.
Už od roku 1976 je Červený Kláštor vždy v júni dejiskom veľkolepých Zamagurských folklórnych slávností. Tie prezentujú prostredníctvom hudby, tanca a hier ľudové tradície regiónu Zamaguria a predstavujú sa na nich umelci a účastníci zblízka aj zďaleka. Zároveň je súčasťou podujatia aj remeselný trh Zakliata krása, svadobné čepčenie a splav Dunajca na pltiach v krojoch.
Zamagurské folklórne slávnosti. Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)
Kam za históriou?
Hlavnou dominantou Červeného Kláštora je kláštor rehole mníchov kartuziánov. Postavený bol v roku 1319 na mieste, kde sa potok Lipnica vlieva do rieky Dunajec a pôsobil v ňom prekladateľ Biblie Romuald Hadbavný aj bylinkár známy ako lietajúci mních Cyprián. Dnes má kartuziánsky kláštor štatút národnej kultúrnej pamiatky a funguje v ňom Kartuziánske múzeum. Jeho expozícia sa zameriava na prezentáciu tradičného spôsobu života rádu kartuziánov, kamaldulov a iných rádov pôsobiacich v oblasti severného Spiša. Areál pozostáva z gotického kostola sv. Antona pustovníka, kláštora, pustovní so záhradami, obytných aj hospodárskych budov. Múzeum je taktiež organizátorom lákavých súťaží, dočasných výstav a podujatí.
Múzeum v kartuziánskom kláštore. Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič (zdroj: commons.wikimedia.org)
Aké sú tajné miesta, o akých bežný návštevník nevie?
Na začiatku obce Červený Kláštor sa nachádza v blízkosti cesty spájajúcej Haligovce so Spišskou Novou Vsou rybník. Jeho rozloha dosahuje približne tri hektáre a využíva sa predovšetkým rybármi pre lov kaprov a ďalších pstruhovitých rýb.
Málokto tuší, že v blízkosti obce sa nachádza popri prielome Dunajca aj prielom jedného z prítokov tejto rieky, Lesnického potoka.
| Atrakcia | Typ | Popis |
|---|---|---|
| Kúpele Smerdžonka | Kúpele | Liečivé minerálne pramene s vysokým obsahom sírovodíku. |
| Ski Bachledova | Lyžiarske stredisko | Lyžovanie, snowboarding, snowrafting a bobovanie. |
| Lávka nad Dunajcom | Most | Najdlhší drevený most svojho druhu v Európe. |
| Splav Dunajca na pltiach | Atrakcia | Splav rieky Dunajec na drevených pltiach s pltníkmi v krojoch. |
| Prielom Dunajca | Príroda | Náučný chodník s desiatkou informačných panelov. |
| Tri koruny | Turistika | Najvyšší bod centrálnej časti Pienin s turistickou rozhľadňou. |
| Zamagurské folklórne slávnosti | Kultúra | Prezentácia ľudových tradícií regiónu Zamaguria. |
| Múzeum v kartuziánskom kláštore | História | Expozícia zameraná na prezentáciu tradičného spôsobu života rádu kartuziánov. |