Mesto Žiar nad Hronom, do roku 1955 známe ako Svätý Kríž nad Hronom, leží v Žiarskej kotline na pravom brehu rieky Hron, 160 km od hlavného mesta Bratislavy. Strategická poloha Žiaru nad Hronom na križovatke ciest medzi Pohroním, Ponitrím a historickými banskými mestami, ako Banská Štiavnica a Kremnica, ho zaradila do centra početných bojov. V meste stojí renesančno-barokový biskupský palác z roku 1631 a rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža.
K mestu Žiar nad Hronom je pričlenené i katastrálne územie obce Šášovské Podhradie, ktorej vznik súvisí s hradom Šášov. Písomne sa v súvislosti s hradom prvý raz spomína v roku 1253 ako majetok bratov de Vancho. Hrad strážil prechod do banských miest a bol centrom hradného panstva.
V starej časti mesta (Sv. Kríž nad Hronom) je pravidelne stavaný park, pravdepodobne spred 200 rokov s pravouhlou sieťou chodníkov a 2 výraznými hlavnými cestami, pretínajúcimi sa v podobe kríža. Obec s mýtom sa prvý raz písomne uvádza v zakladacej listine opátstva v Hronskom Beňadiku ako villa Keresztur in terra Susolgi z r. 1075. Od roku 1246 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko (villa Sancte Crusis de Susal).
Vrchol jeho histórie predstavuje 19. storočie, kedy za pôsobenia biskupa Štefana Moyzesa sa stalo jedným z duchovných a kultúrnych centier Slovenska. Po 2. svetovej vojne sa z poľnohospodárskeho mestečka a pôvodných 1500 obyvateľov postupne stalo priemyselné mesto s cca 20000 obyvateľmi. Zmena nastala po vybudovaní závodu na výrobu hliníka v r. 1953 (Závod SNP).
K nehnuteľným národným kultúrnym pamiatkam mesta patrí aj kostol sv. Vavrinca.
História obce Horné Opatovce, dnes už zaniknutej, je spojená s divokou industrializáciou Slovenska v 50. rokoch 20. storočia a s ekologickou katastrofou, ktorá viedla k jej zániku. Dnes už bývalú dedinu pripomína len kostol sv. Vavrinca, ktorý je v súčasnosti kultúrnou pamiatkou, a cintorín pri súčasnom závode.
Na území obce sa nachádzalo sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, ktoré je významné z historického hľadiska. V písomnom zázname beňadického opátstva sa spomína v roku 1253 ako terra Apáthy de Grana. Obyvatelia osady sa prevažne venovali poľnohospodárstvu, ale aj furmanke, obchodovaniu.
Osud obce Horné Opatovce nebol jednoduchý. Trpela častými lúpežnými vpádmi šášovských kastelánov. V dôsledku polohy obce (v blízkosti križovatky ciest smerom na Zvolen, Kremnicu, Banskú Štiavnicu a Hronský Beňadik) bola svedkom rôznych vojnových ťažení a drancovania počnúc tureckým. Mnohé tieto útrapy obec poškodili, ale nikdy ju nezničili.
Výstavbou Kovohút Hron sa začal zánik obce. V decembri roku 1950 bolo prijaté uznesenie československej vlády v Prahe o zriadení Kovohút Hron vo Sv. Kríži nad Hronom. Samotné rozhodnutie o výstavbe hlinikárne v Československu a jej umiestnení na katastrálnom území obce Horné Opatovce malo politické a vojensko-strategické dôvody. Celý projekt bol prísne utajený a občania, ktorým na pozemkoch vymeriavali miesto pre novú továreň, ani nevedeli čo sa v nej bude vyrábať.
Kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach
Prípravné stavebné práce sa začali v jarných mesiacoch roku 1951 a už 29. augusta 1953 bol závod dokončený a začal sa vyrábať prvý elektrolytický hliník. Výroba hliníka priniesla závažné problémy, ktoré ako keby nebol nikto predpokladal. Najvážnejším problémom bola práve elektrolytická výroba hliníka. V tom čase nebolo plne zabezpečené ich zachytenie a likvidácia, čím zamorovali životné prostredie v šírom okolí závodu.
Zamorovanie a poškodzovanie životného prostredia sa v najväčšej miere prejavilo na zlej ekologickej situácií v obci Horné Opatovce. Obec bola len niekoľko stoviek metrov od hlinikárne a navyše v smere prevládajúcich vetrov. To, že niečo nie je v poriadku, po spustení výroby hliníka, si začali všímať aj samotní obyvatelia obce. Okná po umytí boli v krátkom čase opäť špinavé, deti ktoré sa hrali vonku prichádzali domov ufúľané, čoraz viac boli chorľavé. Nemohli vonku sušiť opranú bielizeň. Všetko pokrývala čierna mastná hmota.
Neskôr sa tento stav začal prejavovať aj na živočíchoch. Dobytok počas pastvy nevládal stáť na nohách, začali hynúť včely a aj ostatný hmyz. Postupne prestali rodiť aj stromy.
Aj keď sa v hlinikárni postupne robili rôzne opatrenia na zníženie emisií, začalo sa v rokoch uvažovať o presídlení obce. V roku 1960 československá vláda prijala uznesenie o likvidácii dediny. V tom čase žilo v obci takmer 1400 obyvateľov v 228 domoch. Toto rozhodnutie zmenilo životy všetkým Opatovčanom.
Postupné vysťahovanie dediny trvalo takmer 10 rokov. Ľudia sa sťahovali, využívajúc na to skromné náhrady za domy, hlavne podľa svojho zamestnania. Bolo to najmä do Žiaru nad Hronom a Hliníka nad Hronom, ale aj po celej republike. Bývalá vláda Československej socialistickej republiky uznesením č. 188 rozhodla o likvidácii obce k 31. júlu 1969.
Dnes už bývalú dedinu, ktorá bola svojho času jednou z najväčších v Žiarskej kotline, pripomína len kostol, ktorý je v súčasnosti kultúrnou pamiatkou a cintorín pri súčasnom závode. Po roku 1989 sa okolo kostola začali sústreďovať rodáci, ktorí boli v minulosti vysťahovaní. Založili občianske združenie ktoré sa zameralo na záchranu kostola sv. Vavrinca, ktorý akoby zázrakom ešte zostal stáť. Každoročne organizujú stretnutie rodákov.
Kostolu svätého Vavrinca v Horných Opatovciach, jedinej zachovanej spomienke na zaniknutú obec, hrozí deštrukcia kvôli zosuvu pôdy. Odporúčajú preto zosuv pôdy na tomto mieste zaradiť do programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík.
Podľa geológov zosuv pôdy sa na mieste výrazne zaktivizoval už od októbra roku 2020. Odporúčajú postupovať v činnostiach tak, aby boli vykonané inžinierskogeologické prieskumy smerujúce k návrhu sanácie územia a na základe statického posudku sanácia objektu kostola a objektov v jeho okolí.
Aktívny zosuv odporúčajú zaradiť do Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2021 - 2029), ktorý vypracúva a aktualizuje Ministerstvo životného prostredia SR. Bez bezodkladného vykonania uvedených opatrení hrozí veľmi veľké riziko poškodzovania Kostola sv.
Mesto situáciu označilo za havarijný stav, v priebehu budúceho týždňa by sa v rámci opatrení malo okolo kostola zriadiť mobilné oplotenie.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1253 | Prvá písomná zmienka o obci ako terra Apáthy de Grana |
| 1950 | Uznesenie o zriadení Kovohút Hron |
| 1953 | Začiatok výroby hliníka v Kovohutách Hron |
| 1960 | Uznesenie o likvidácii obce |
| 1969 | Oficiálna likvidácia obce Horné Opatovce |
Takto vyzerali Horné Opatovce krátko pred svojim zánikom v roku 1969.
Horné Opatovce už 55 rokov neexistujú. Nežije tam nikto, zostal iba krásny kostol, budova školy, smetiská a pamätníci, ktorí sa tam raz za rok stretnú pri veľkej makete obce.
Kostol svätého Vavrinca Od 4. apríla 2001 je opatovský kostol svätého Vavrinca zapísaný ako kultúrna pamiatka.V roku 2002 - 2003 bola zrekonštruovaná strecha kostola, v súčasnosti je opravená aj väčšina vonkajšej fasády kostola s výnimkou veže. Podľa miestnych údajov by mal byť kostol sprístupnený verejnosti v septembri.
Kostol postavili Benediktíni v polovici 13. storočia. Neskôr sa spomína ako gotický kostol, okolo ktorého bol cintorín. V roku 1911 bol postavený takmer nový kostol podľa návrhu architekta S. Zachara. Pôvodná ostala veža z roku 1717. Vnútro kostola je osvetľované oknami s farebnými vitrážami.
V okolí kostola je niekoľko sôch (najznámejšia je socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1779) táto oproti vchodu do kostola je z roku 1799. Po zrušení obce bolo vybavenie kostola pridelené do rôznych farností. Začiatkom 90-tych rokov vandali bezohľadne ničili kostol a ukradli aj dva zvony. Na veži sa poslednýkrát zvonilo 1. 1. 1993 pri vyhlásení Slovenskej republiky. Potešiteľné je, že záujem turistov o túto pamiatku začína narastať.