Viera zohráva v živote človeka veľkú úlohu. Po stopách Božieho slova sa veľmi radi vydáme spolu s Vami na pútnických zájazdoch nielen v Európe, ale aj za hranice nášho kontinentu. Púť je náboženským aktom viery sprevádzaná duchom viery, nádeje, obete a lásky.
Objavíme silu v našom vnútri a keď naše sily stačiť nebudú, naučíme sa dôverovať Božiemu vedeniu. Niekedy budeme musieť siahnuť na dno našich fyzických či psychických síl, ale výsledok bude stáť zato. Z púte totiž človek neprichádza naspäť taký aký bol.
Lepšie jedenkrát vidieť ako stokrát počuť, staré známe príslovie platí aj v tomto prípade. Všetky pútnické zájazdy sa konajú pod vedením kňazov. Máte možnosť nielen spoznať nové miesta, ale aj duchovne prežiť skutočnosti zo života viery.
Púte sprevádzajú aj celé kresťanské dejiny. Gavenda vraví, že najskôr smerovali najmä na miesta, kde žil Kristus, neskôr do Ríma, najmä k hrobom kniežat apoštolov Petra a Pavla. V stredoveku začali ľudia prechádzať cestou do Santiaga de Compostela, od polovice 19. storočia sú cieľom predovšetkým miesta mariánskych zjavení.
Riaditeľ kancelárie Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík vraví, že „putovanie je jedným z najvýraznejších znakov viery". Hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko dopĺňa, že vyjadruje zmysel života, ktorý je tiež púťou. „Každý putuje k prechodu z pozemského do večného života. Ide nielen o symbol, ale aj o skutočné prežívanie spoločenstva, prekonávajúc námahy putovania. Nechýba v tom askéza, pričom všetko je zamerané na duchovno."
Hovorca Nitrianskej diecézy Miroslav Lyko vníma púť rovnako, „symbolizuje putovanie ľudského života do večnosti, za horizont viditeľného." Gavenda považuje za definíciu púte „pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom", v dôvodoch má jasno - ľudia „chcú vidieť, modliť sa, splniť sľub, dosiahnuť vypočutie prosieb, získať odpustky, prípadne sprevádzať blízkych." Kňaz Marek Vadrna z pútnického miesta Marianka tvrdí, že sa na ne chodí najmä z dvoch dôvodov: „Ľudia sa chcú odľahčiť od ťažoby a získať Božiu milosť."
Za vznikom týchto miest je často mimoriadna udalosť - zjavenia Panny Márie, nepoškodená ikona v do tla vyhorenom chráme, nájdenie stratenej sošky na mieste, kde vytryskne prameň, ale ide aj o chrámy zasvätené svätcom, či rodiská duchovných, ktorí zomreli mučeníckou smrťou. Podľa cirkvi tieto miesta majú pozitívny vplyv na človeka buď na fyzickej, duchovnej, či morálnej úrovni.
Cirkev podľa Petríka dôsledne preveruje „zázraky", keďže špekulantov nemožno vylúčiť. V zásade platí, že udalosť skúma najskôr miestna farnosť, biskupstvo a nakoniec Vatikán. Podľa Gavendu v komisiách sedia lekári, psychológovia, psychiatri a ďalší odborníci, brzdiaci spontánne nadšenie. Skúmanie vraj „trvá roky, počas ktorých obyčajne aj čas vytriedi pravé od falošného".
Najväčšie pútnické miesto gréckokatolíkov v Prešovskej arcieparchii je Ľutina. Petrík vraví, že v roku 1851 sa tamojšej obyvateľke počas sviatku, keď šla do lesa na huby, zjavil sv. Mikuláš. Povedal jej, že má byť na liturgii, na prácu sú určené iné dni. Pri opakovaných zjaveniach jej dal aj ikonu Bohorodičky pre kňaza na ich potvrdenie.
Zvláštne udalosti sa v rokoch 1990 až 1995 odohrali v Litmanovej, konkrétne na hore Zvir. Údajne šlo o zjavenia Panny Márie. Dve dievčatá vo veku 11 a 12 rokov tam upadali do extáz. Lekári ich sledovali aj počas nich, odborníci preverovali ich tvrdenia, a došli k záveru, že hrať to nemohli.
„Litmanová je vyhlásená za pútnické miesto zatiaľ z pastoračných, nie dogmatických dôvodov, aby sa cirkev mohla duchovne starať o tých, čo tam prichádzajú," vraví Petrík.
Pútnické Miesta Žilinskej Diecézy
Hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička uvádza ako najznámejšie pútnické miesta v ich pôsobnosti Rajeckú Lesnú, Višňové a Turzovku. Na prvých dvoch sa podľa neho ľudia uzdravili na základe prosieb, venovaných Panne Márii pri jej soche.
Na hore Živčák v Turzovke sa horárovi údajne zjavila priamo Panna Mária. Biskup miesto určil za pútnické, dnes sa tam stavia nový chrám.
Zuzana Juhaniaková, hovorkyňa Banskobystrickej diecézy za najvýznamnejšie v okolí považuje Staré Hory. Ich obyvatelia počas občianskych nepokojov v 17. storočí v Kráľovskom Uhorsku ukryli sochu Panny Márie. Zakopali ju v lese. S jej nájdením sa spája legenda, podľa ktorej na mieste vytryskla voda. V 19. storočí prameň uzdravil vtedajšieho farára. „Miesto, kde bola socha zakopaná, sa volá Studnička," dodáva Juhaniaková.
Najstarším pútnickým miestom u nás je Marianka. Doložené je od 12. storočia, legenda podľa tamojšieho kaplána Mareka Vadrnu hovorí dokonca o roku 1030.
Vraví, že tu žil pustovník, ktorý z dreva vystrúhal sošku Panny Márie s Ježiškom na kolenách. Tá sa neskôr stratila. Po takmer 200 rokoch ju našiel mních, ktorý videl zo zeme vystupovať žiaru, pričom tam vytryskol zázračný prameň. „O nájdení sošky existuje viac podaní, pričom každá legenda nesie pravdivé jadro," usmieva sa Vadrna.
Vybrané Pútnické Miesta
Prehľad vybraných pútnických miest v diecézach:
- Bratislavská arcidiecéza: Šaštín, Marianka, Lurdská jaskyňa v Bratislave
- Nitrianska diecéza: Kalvária v Nitre, Nová Ves nad Žitavou, Skalka nad Váhom, Hronský Beňadik
- Žilinská diecéza: Rajecká Lesná, Višňové, Turzovka - hora Živčák, Oščadnica, Dubnica nad Váhom
- Spišská diecéza: Levoča - Mariánska hora
- Trnavská arcidiecéza: Kalvária v Hlohovci, Ikona slziacej Panny Márie v bazilike sv. Mikuláša v Trnave
Drevené chrámy patria medzi najväčšie poklady a skvosty umenia a náboženstva na Slovensku. Jedná sa o unikátne stavby po stránke architektonickej i sakrálnej. Tieto umelecké diela vyžarujú zo seba nielen silu, um a zručnosť majstrov prevažne východoslovenského regiónu, ale sú tiež dôkazom úprimnej túžby človeka po Bohu.
Zvlášť v chudobnejších regiónoch znamenalo drevo základ trvácnej stavby, ktorá pretrvala roky. Aj dnes môžme čerpať z múdrosti a dokonale premyslenej konštrukcie či potešiť dušu i oči pri pohľade na nádherne trpezlivo prepracované ikony.
Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode. Je to stena zložená z viacerých radov ikon, zoradených podľa presného liturgického kánonu. Pre každú z ikon je charakteristické, že bola napísaná na dreve a že ukrýva v sebe hlbokú symboliku. Práve symbolika je dominantnou črtou celého východného obradu, nielen pri písaní ikon, ale aj pri slávení jednotlivých bohoslužieb a rôznych pobožností.
Každý z týchto chrámov je unikátny, nenájdete ani jeden úplne rovnaký. Do každého chrámu miestni veriaci vložili kúsok seba, aby tak mohli preukázať Bohu úctu a poklonu. Pozývame Vás k spoznávaniu týchto nádherných chrámov, ktoré nám ležia pri nohách, avšak iba málo ľudí ich malo možnosť spoznať na vlastné oči.
Ikona Panny Márie
Na obale dominuje ikona Panny Márie, Matky ticha, na ktorej má Panna Mária položený ukazovák na perách, ako keď chceme niekomu naznačiť, aby bol ticho a nerozprával. Ikonu mám taktiež doma, keďže sa pred pár rokmi modlila na Slovensku pobožnosť k Márii, Matke ticha. Práve vtedy som si začala uvedomovať, aké dôležité je byť ticho a vážiť, čo vyslovím.
V knihe sa spomína aj história ikony, pričom jej kópiu dostal pápež František ako dar od kapucína Emiliana. Pápež na jej druhú stranu napísal so zlatými písmenami: „Neubližuj nikomu svojimi perami!“ Pápež František sa týmto témam častokrát venuje, a teda aj v tejto knihe sa uvádzajú viaceré úryvky z jeho prejavov a homílií. Takisto sa v nej nachádzajú trefné výroky rôznych svätých, známych osobností aj príslovia.
Ikona zvestovania je plná symbolov:
- Gabriel: Archaniela Gabriela poznáme. Anjeli sú na ikonách obyčajne znázornení s mladými tvárami a s dlhými vlasmi, voľne zviazanými stuhou. Keď sa stuhy vznášajú vo vzduchu za anjelom, znamená to, že tento boží posol je pripravený okamžite prijať Boží príkaz. Ďalším veľmi ilustratívnym detailom, ktorý popisuje naliehavosť a radosť udalosti, je vyobrazenie jeho nôh. Gabriel je v rýchlom pohybe, akoby bežal. V pohybe sú aj jeho krídla, akoby práve zostúpil z neba, pristál, aby priniesol dôležité správy.
- Mária: Mária je v ikonografii zobrazovaná s tromi hviezdami na odeve, na čele a na ramená. Hviezdičky symbolizujú jej panenstvo. Anjelove slová Máriu rozrušili. Ikonopisec to vyjadril polohou jej ruky. Keď je jej ruka na úrovni hrudníka, dlaňou, ktorá je otvorená, naznačuje to jej počiatočnú zmätenosť a výhradu k tomu, čo sa s ňou hovorí. V ľavej ruke Mária drží purpurovú niť. Podľa apokryfných evanjelií v okamihu zvestovania priadla niť na purpurovú chrámovú oponu. Jej rúcho je jej istej farby.
- V dome: Udalosť zvestovania sa asi odohrala vo vnútri, v dome. Že sme v interiéri, to ikonopisec naznačil purpurovým baldachýnom nad Máriou. A tiež trónom s vankúšmi a kobercom. Ikony sú vždy, aj keď sa dej odohráva vnútri, otvorené.
- Trón: Na niektorých ikonách Mária sedí na tróne, na iných stojí pred ním. Nie je to len tak obyčajná stolička. Je to cisársky trón. Aj s cisárskym vankúšom. Nie pre Máriu, ale pre Krista, ktorý sa počal v jej lone.
- Duch Svätý: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni," povedal jej anjel. A stalo sa. Na ikone je Duch Svätý znázornený lúčom, ktorý z neba zostupuje na Máriu. Niekedy je zobrazovaný aj ako holubica.
Svätý Rok 2025
Cirkev na Slovensku slávnostne otvorila Svätý rok 2025 vo všetkých diecézach a eparchiách. Otvorenie sa uskutočnilo v nedeľu 29. decembra 2024.
V nedeľu 29. decembra 2024 otvorili Jubilejný rok 2025 aj v Žilinskej diecéze. Slávnostná procesia a svätá omša za účasti žilinského biskupa Mons. Tomáša Galisa, kňazov a mnohých veriacich boli hlbokým duchovným zážitkom a zároveň výzvou, aby sme sa stali nositeľmi nádeje a radosti v každodennom živote. V Žilinskej diecéze sa čítal pastiersky list žilinského biskupa Tomáša Galisa.
Pápež František v bule k Jubilejnému roku 2025 s názvom „Nádej nezahanbuje“ ustanovil, že v nedeľu 29.
Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej.