Trojmedzie, bod v katastri obce Čierne, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska, láka turistov a veriacich počas celého roka. Toto jedinečné miesto má bohatú históriu a symbolizuje spojenie troch krajín.

Všetko sa začalo v 16. storočí. Dovtedy bol hornooravský kraj neobývaný, zem tu bola neúrodná, plná močiarov a trasovísk. Viedla však tadeto obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Šľachta sa preto rozhodla osídliť kraj na sútoku Čiernej a Bielej Oravy pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe valaského práva. Kvôli pastve i obydliam značne odlesnili územie.

Bod trojmedzia sa nachádza v rovnoramennom trojuholníku, ktorého vrcholy od roku 1955 tvoria 240 centimetrov vysoké žulové monolity, osadené do podstavcov. Podľa starostu kysuckej obce Čierne Pavla Gomolu začalo byť Trojmedzie zaujímavé po rozdelení Československa. Intenzívna spolupráca sa začala od roku 2002 a razantný odpich zaznamenala po vstupe Slovenska i susedných štátov do Európskej únie (EÚ),“ uviedol Gomola.

Svätá Omša na Trojmedzí

Už tradične sa na Trojmedzí koná svätá omša, ktorá spája veriacich z troch krajín. Veriaci z troch štátov sa stretávajú so svojimi biskupmi. Stretnutie organizuje Žilinská diecéza. Zo slovenskej strany sa začína pri Kostole Svätých Petra a Pavla v Čiernom.

Svätá omša sa slávi na hranici Slovenska, Poľska a Česka, v českom jazyku, homíliu prednáša žilinský biskup Tomáš Galis, na konci sa prihovorí biskup z Bielska-Bialej. Po skončení svätej omše je pripravený kultúrny program.

Žilinský biskup Tomáš Galis v roku 2018 povedal: „Trojmedzie je výnimočná záležitosť. Bol som na podobnom stretnutí na Monte Lussari na taliansko-rakúsko-slovinských hraniciach. A mne sa to tak páčilo, že keď som sa stal biskupom v Žiline, zorganizoval som stretnutie na Trojmedzí. Napísal som najprv biskupom a prišla hneď kladná odpoveď. Následne aj predstaviteľom vojvodstiev a samosprávnych krajov abcí, farnosti okolo. Teraz sme mali stretnutie dvanástykrát. Bolo veľmi pekné, veľmi pekná účasť a myslím, že je z toho radosť. Boli sme tam biskupi z poľskej strany, aj z českej aj zo slovenskej.

Svätá omša na Trojmedzí (Zdroj: zupa-cadca.sk)

Aktivity na Trojmedzí

Na trojmedzí to žije rôznymi kultúrnymi i športovými podujatiami, ktoré rozvíjajú a utužujú medzinárodné vzťahy. Nechýba stavanie mája, v auguste má svoje čaro slávnostné slávenie eucharistie za účasti biskupov troch diecéz či medzinárodný goralský maratón, ktorý sa teší veľkej obľube. Aké by to bolo bez občerstvenia - česká strana láka výbornými zemiakovými plackami a neoľutujete, ak zavítate do syrárne (pár metrov od trojmedzia) a pochutnáte si na vynikajúcich domácich výrobkoch.

Cez víkend si žiadne z týchto pochúťok nenechá ujsť množstvo turistov zo všetkých susediacich štátov.

Turistika v okolí Trojmedzia

K hraničným kameňom Českej republiky i Poľska sa predsa dostávam, a to provizórnym chodníkom strmým brehom. Smeruje novou asfaltovou cestou popod most Valy, takže mám možnosť vidieť stavbu aj z inej perspektívy. V poslednej tretine značka prechádza lesom a ani sa nenazdám, ocitám sa pri hraničnom kameni Slovenskej republiky. Trasa je dlhá 1,5 km a zaberie zhruba 35 minút.

Späť sa vraciam pre zmenu po cestnej komunikácii až k rázcestiu Nad Čiernym, odkiaľ ma zelená turistická značka zavedie naspäť k železničnej zastávke, a tak mám za sebou štvorkilometrový okruh cez tri štáty.

Ďalšie Trojmedzia na Slovensku:

• Trojmedzie Slovensko - Poľsko - Ukrajina (najvýchodnejší bod Slovenska)
• Moravský Svätý Ján - Slovensko, Česko a Rakúsko
• Čunovo - Slovensko, Rakúsko a Maďarsko
• Malé Trakany - Slovensko, Maďarsko a Ukrajina
• Nová Sedlica - Slovensko, Poľsko a Ukrajina

Most Valy (Zdroj: YouTube)

Kysucká cyklomagistrála, náročná, takmer 140-kilometrová trasa vedúca od obce Kotešová až do sedla Demänová prechádza i obcou Čierne. Nádhernú scenériu cyklotrasy dotvára Kaplnka sv. Jozefa zrekonštruovaná z bývalej požiarnej zbrojnice. Nachádza sa v osade Zágrunie, ktorú domáci zvyknú pomenovať ako Košice.

Od kaplnky vedie zelená turistická trasa pod vrch Tri kopce, ktoré je najvyšším položeným miestom v dedine.

Omše za Zomrelých a Vývoj Liturgie

Rozvoj teologického pohľadu na slávenie Eucharistie priniesol vedomie toho, že z každého prinesenia eucharistickej obety pramení duchovný úžitok (milosť), no aj pre tých, za ktorých je omša obetovaná. Vnímame ju totiž ako najdôležitejšiu bohoslužbu, modlitbu, pri ktorej prosíme za všetkých, za Cirkev i našich blízkych. Dokonca meno tých, za ktorých bola omša obetovaná, sa vkladalo do kánonu, eucharistickej modlitby. Úmysly, na ktoré bola Eucharistia slávená, sa rozdeľovali - rovnako ako dnes - najmä na omše za zomrelých a omše za zdravie a Božie požehnanie, alebo ju sláviť za viacerých, napríklad za farské spoločenstvo. Modlitby za zomrelých pri slávení Eucharistie nájdeme aj v eucharistickej modlitbe Hypolita Rímskeho.

Ak ide o čas omší za zomrelých, najskôr sa dávala prednosť tretiemu dňu po pohrebe a výročnej spomienke, neskôr sa k tomu pridal aj siedmy a 30. deň, niekde aj 40. Okrem toho, že jednotliví veriaci žiadajú kňaza, aby obetoval svätú omšu na ich úmysel, niekedy to určuje aj Cirkev. Peknú prax majú aj v Banskobystrickej (BB) a Žilinskej (ZA) diecéze. Majú stanovené, že 3. novembra (v BB) a 4. novembra (v ZA) sa slúžia omše za zomrelých kňazov a biskupov diecézy.

To, akou formou sa nahlasovali úmysly na sväté omše, predpísané nebolo a riadilo sa miestnymi zvykmi, rovnako ako dnes. Stanovené je aj to, že kňaz nesmie prijať viac úmyslov, ako je schopný odslúžiť do jedného roka. Treba povedať, že kňaz je prijatím omšového milodaru viazaný a musí odslúžiť toľko svätých omší, koľko úmyslov prijal.

Priestor a Liturgia

Priestor na svätú omšu by mal byť pripravený a vhodne prispôsobený, aby všetci dobre počuli a videli, čo sa v liturgii slávi. Cirkevné právo zdôrazňuje, že Eucharistia sa má sláviť predovšetkým na posvätnom mieste, ak sa v jednotlivých prípadoch, teda výnimočne, nevyžaduje niečo iné. Predovšetkým však platí, že celé slávenie má byť usporiadané tak, aby zúčastnení mohli z neho prijať čo najhojnejšie ovocie. Samozrejme, iná situácia je púť ku kaplnke alebo kostolíku v prírode, výročné stretnutie veriacich pri božej muke alebo kríži. Skrátka, slávenie, ktoré je spojené s istým posvätným miestom, aj keď nejde o kostol. Veď spoločná modlitba môže mať aj iný charakter ako slávenie Eucharistie. Celebrujúci kňaz by mal mať omšové rúcho a používať riadne liturgické nádoby a knihy.

Historický Kontext Liturgických Zmien

Tento rok si pripomíname historický moment. Svätá omša sa pred polstoročnicou začala na Slovensku sláviť podľa želania Druhého vatikánskeho koncilu v obnovenej a jednotnej forme. Božie slovo, modlitby, spevy kňaza a ľudu zazneli v slovenskom jazyku. Stalo sa tak na Prvú adventnú nedeľu 30. novembra 1969. Ordinári Slovenska s predsedom, biskupom Róbertom Pobožným v pastierskom liste oboznámili veriacich s definitívne obnoveným poriadkom svätej omše a prípravou na jej dôstojné slávenie.

Liturgickú reformu schválil Vatikán 4. decembra 1963. O necelé dva mesiace ustanovil pápež Pavol VI. Radu pre uskutočnenie konštitúcie o posvätnej liturgii. Tajomník Rady pre uskutočnenie konštitúcie o posvätnej liturgii Annibale Bugnini poslal koncom júna 1965 biskupovi Pobožnému inštrukcie rady o slávení liturgie svätej omše.

Slávili sa v Rožňave, v Lučenci, v Rimavskej Sobote a v Červenej Skale. Začiatky sa nezaobišli bez komplikácií. Chýbali autentické liturgické texty, ktoré mali byť zhudobnené a schválené cirkevnou vrchnosťou, schválené slovenské a maďarské texty stálych častí svätej omše: prefácia, Otče náš, prepustenie veriacich, nedostatok Latinsko-slovenských a Maďarských misálov, vydaných SSV.

Liturgické príručky Ordo Missae, dar pápeža Pavla VI., sa stali praktickou pomôckou pri uvádzaní liturgickej obnovy svätej omše. V Kostole sv. Františka Xaverského v Rožňave sa 10. novembra 1969 slávila celoslovenská definitívna a obnovená vzorová svätá omša. Pre kňazov provizórne Ordo missae, ako vložku do terajšieho misála a pre veriacich do modlitebných kníh štvorstranovú vložku nových aklamácií svätej omše, ktoré sa používali až do vydania nového Ordinária svätej omše.

Pokrok v liturgii urobil pápež Pius XII. v roku 1955 zavedením obnovených obradov Veľkého týždňa, čím položil základ budúcemu misálu, ktorý by bol prispôsobený duchu doby.

Pápež Pavol VI. vydal na Zelený štvrtok 3. apríla 1969 konštitúciu Missale Romanum - Rímsky misál. Upravil, zmenil a obnovil texty svätej omše, ktoré v priebehu 400 rokov neprešli žiadnou zmenou. Obnovený omšový poriadok sa stal záväzným 30. novembra 1969.

Pápež Pavol VI. 2. februára 1969 v liste pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Cyrila zdôraznil: „Čo sv. Cyril a Metod svojou apoštolskou horlivosťou a svojím úsilím uviedli do liturgie, to nech trvá naveky.“. Ustanovil a nariadil pre celú Cirkev Obnovený poriadok svätej omše. Zaviedol sa úkon kajúcnosti, ktorý poznali veriaci v prvotnej Cirkvi, a nahradil obrad stupňových modlitieb. Na nedele a slávnosti sa zaviedli tri čítania, zo Starého zákona, z apoštolských listov a sväté evanjelium. Nedele majú odvtedy trojročný cyklus liturg

Žilinská Diecéza a Trojmedzie: Miesto Stretávania Kultúr a Duchovna

Trojmedzie, bod v katastri obce Čierne, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska, láka turistov a veriacich počas celého roka. Toto jedinečné miesto má bohatú históriu a symbolizuje spojenie troch krajín. Už tradične sa na Trojmedzí koná svätá omša, ktorá spája veriacich z troch krajín. Stretnutie organizuje Žilinská diecéza.

Veriaci z troch štátov sa stretávajú so svojimi biskupmi. Zo slovenskej strany sa začína pri Kostole Svätých Petra a Pavla v Čiernom. Svätá omša sa slávi na hranici Slovenska, Poľska a Česka, v českom jazyku, homíliu prednáša žilinský biskup Tomáš Galis, na konci sa prihovorí biskup z Bielska-Bialej. Po skončení svätej omše je pripravený kultúrny program.

Žilinský biskup Tomáš Galis v roku 2018 povedal: „Trojmedzie je výnimočná záležitosť. Bol som na podobnom stretnutí na Monte Lussari na taliansko-rakúsko-slovinských hraniciach. A mne sa to tak páčilo, že keď som sa stal biskupom v Žiline, zorganizoval som stretnutie na Trojmedzí. Napísal som najprv biskupom a prišla hneď kladná odpoveď. Následne aj predstaviteľom vojvodstiev a samosprávnych krajov abcí, farnosti okolo. Teraz sme mali stretnutie dvanástykrát. Bolo veľmi pekné, veľmi pekná účasť a myslím, že je z toho radosť. Boli sme tam biskupi z poľskej strany, aj z českej aj zo slovenskej.

Trojmedzie Slovensko - Poľsko - Česko

Na trojmedzí to žije rôznymi kultúrnymi i športovými podujatiami, ktoré rozvíjajú a utužujú medzinárodné vzťahy. Nechýba stavanie mája, v auguste má svoje čaro slávnostné slávenie eucharistie za účasti biskupov troch diecéz či medzinárodný goralský maratón, ktorý sa teší veľkej obľube. Aké by to bolo bez občerstvenia - česká strana láka výbornými zemiakovými plackami a neoľutujete, ak zavítate do syrárne (pár metrov od trojmedzia) a pochutnáte si na vynikajúcich domácich výrobkoch.

Cez víkend si žiadne z týchto pochúťok nenechá ujsť množstvo turistov zo všetkých susediacich štátov.

História a Význam Trojmedzia

Všetko sa začalo v 16. storočí. Dovtedy bol hornooravský kraj neobývaný, zem tu bola neúrodná, plná močiarov a trasovísk. Viedla však tadeto obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Šľachta sa preto rozhodla osídliť kraj na sútoku Čiernej a Bielej Oravy pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe valaského práva. Kvôli pastve i obydliam značne odlesnili územie.

Bod trojmedzia sa nachádza v rovnoramennom trojuholníku, ktorého vrcholy od roku 1955 tvoria 240 centimetrov vysoké žulové monolity, osadené do podstavcov. Podľa starostu kysuckej obce Čierne Pavla Gomolu začalo byť Trojmedzie zaujímavé po rozdelení Československa. Intenzívna spolupráca sa začala od roku 2002 a razantný odpich zaznamenala po vstupe Slovenska i susedných štátov do Európskej únie (EÚ),“ uviedol Gomola.

Turistika v okolí Trojmedzia

K hraničným kameňom Českej republiky i Poľska sa predsa dostávam, a to provizórnym chodníkom strmým brehom. Smeruje novou asfaltovou cestou popod most Valy, takže mám možnosť vidieť stavbu aj z inej perspektívy. V poslednej tretine značka prechádza lesom a ani sa nenazdám, ocitám sa pri hraničnom kameni Slovenskej republiky. Trasa je dlhá 1,5 km a zaberie zhruba 35 minút.

Späť sa vraciam pre zmenu po cestnej komunikácii až k rázcestiu Nad Čiernym, odkiaľ ma zelená turistická značka zavedie naspäť k železničnej zastávke, a tak mám za sebou štvorkilometrový okruh cez tri štáty.

Ďalšie trojmedzia na Slovensku:

• Moravský Svätý Ján - Slovensko, Česko a Rakúsko
• Čunovo - Slovensko, Rakúsko a Maďarsko
• Malé Trakany - Slovensko, Maďarsko a Ukrajina
• Nová Sedlica - Slovensko, Poľsko a Ukrajina

Most Valy

Kysucká cyklomagistrála: Náročná, takmer 140-kilometrová trasa vedúca od obce Kotešová až do sedla Demänová prechádza i obcou Čierne. Nádhernú scenériu cyklotrasy dotvára Kaplnka sv. Jozefa zrekonštruovaná z bývalej požiarnej zbrojnice. Nachádza sa v osade Zágrunie, ktorú domáci zvyknú pomenovať ako Košice.

Od kaplnky vedie zelená turistická trasa pod vrch Tri kopce, ktoré je najvyšším položeným miestom v dedine.

Svätá Omša a jej význam

Rozvoj teologického pohľadu na slávenie Eucharistie priniesol vedomie toho, že z každého prinesenia eucharistickej obety pramení duchovný úžitok (milosť). No aj pre tých, za ktorých je omša obetovaná. Vnímame ju totiž ako najdôležitejšiu bohoslužbu, modlitbu, pri ktorej prosíme za všetkých. Za Cirkev i našich blízkych. Dokonca meno tých, za ktorých bola omša obetovaná, sa vkladalo do kánonu, eucharistickej modlitby.

Úmysly, na ktoré bola Eucharistia slávená, sa rozdeľovali - rovnako ako dnes - najmä na omše za zomrelých a omše za zdravie a Božie požehnanie. Alebo ju sláviť za viacerých. Napríklad za farské spoločenstvo. Modlitby za zomrelých pri slávení Eucharistie nájdeme aj v eucharistickej modlitbe Hypolita Rímskeho.

Ak ide o čas omší za zomrelých, najskôr sa dávala prednosť tretiemu dňu po pohrebe a výročnej spomienke, neskôr sa k tomu pridal aj siedmy a 30. deň, niekde aj 40. Okrem toho, že jednotliví veriaci žiadajú kňaza, aby obetoval svätú omšu na ich úmysel, niekedy to určuje aj Cirkev.

Peknú prax majú aj v Banskobystrickej (BB) a Žilinskej (ZA) diecéze. Majú stanovené, že 3. novembra (v BB) a 4. Stanovené je aj to, že kňaz nesmie prijať viac úmyslov, ako je schopný odslúžiť do jedného roka. Treba povedať, že kňaz je prijatím omšového milodaru viazaný a musí odslúžiť toľko svätých omší, koľko úmyslov prijal.

Priestor na svätú omšu by mal byť pripravený a vhodne prispôsobený, aby všetci dobre počuli a videli, čo sa v liturgii slávi. Cirkevné právo zdôrazňuje, že Eucharistia sa má sláviť predovšetkým na posvätnom mieste, ak sa v jednotlivých prípadoch, teda výnimočne, nevyžaduje niečo iné. Predovšetkým však platí, že celé slávenie má byť usporiadané tak, aby zúčastnení mohli z neho prijať čo najhojnejšie ovocie.

Samozrejme, iná situácia je púť ku kaplnke alebo kostolíku v prírode, výročné stretnutie veriacich pri božej muke alebo kríži. Skrátka, slávenie, ktoré je spojené s istým posvätným miestom, aj keď nejde o kostol. Veď spoločná modlitba môže mať aj iný charakter ako slávenie Eucharistie. Celebrujúci kňaz by mal mať omšové rúcho a používať riadne liturgické nádoby a knihy.

Historický Kontext Slávenia Svätej Omše

Tento rok si pripomíname historický moment. Svätá omša sa pred polstoročnicou začala na Slovensku sláviť podľa želania Druhého vatikánskeho koncilu v obnovenej a jednotnej forme. Božie slovo, modlitby, spevy kňaza a ľudu zazneli v slovenskom jazyku. Stalo sa tak na Prvú adventnú nedeľu 30. novembra 1969. Ordinári Slovenska s predsedom, biskupom Róbertom Pobožným v pastierskom liste oboznámili veriacich s definitívne obnoveným poriadkom svätej omše a prípravou na jej dôstojné slávenie.

Liturgickú reformu schválil Vatikán 4. decembra 1963. O necelé dva mesiace ustanovil pápež Pavol VI. Radu pre uskutočnenie konštitúcie o posvätnej liturgii. Tajomník Rady pre uskutočnenie konštitúcie o posvätnej liturgii Annibale Bugnini poslal koncom júna 1965 biskupovi Pobožnému inštrukcie rady o slávení liturgie svätej omše.

Slávili sa v Rožňave, v Lučenci, v Rimavskej Sobote a v Červenej Skale. Začiatky sa nezaobišli bez komplikácií. Chýbali autentické liturgické texty, ktoré mali byť zhudobnené a schválené cirkevnou vrchnosťou, schválené slovenské a maďarské texty stálych častí svätej omše: prefácia, Otče náš, prepustenie veriacich, nedostatok Latinsko-slovenských a Maďarských misálov, vydaných SSV.

Liturgické príručky Ordo Missae, dar pápeža Pavla VI., sa stali praktickou pomôckou pri uvádzaní liturgickej obnovy svätej omše. V Kostole sv. Františka Xaverského v Rožňave sa 10. novembra 1969 slávila celoslovenská definitívna a obnovená vzorová svätá omša. Pre kňazov provizórne Ordo missae, ako vložku do terajšieho misála a pre veriacich do modlitebných kníh štvorstranovú vložku nových aklamácií svätej omše, ktoré sa používali až do vydania nového Ordinária svätej omše.

Pokrok v liturgii urobil pápež Pius XII. v roku 1955 zavedením obnovených obradov Veľkého týždňa, čím položil základ budúcemu misálu, ktorý by bol prispôsobený duchu doby.

Pápež Pavol VI. vydal na Zelený štvrtok 3. apríla 1969 konštitúciu Missale Romanum - Rímsky misál. Upravil, zmenil a obnovil texty svätej omše, ktoré v priebehu 400 rokov neprešli žiadnou zmenou. Obnovený omšový poriadok sa stal záväzným 30.

Pápež Pavol VI. 2. februára 1969 v liste pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Cyrila zdôraznil: „Čo sv. Ustanovil a nariadil pre celú Cirkev Obnovený poriadok svätej omše. Zaviedol sa úkon kajúcnosti, ktorý poznali veriaci v prvotnej Cirkvi, a nahradil obrad stupňových modlitieb. Na nedele a slávnosti sa zaviedli tri čítania, zo Starého zákona, z apoštolských listov a sväté evanjelium. Nedele majú odvtedy trojročný cyklus liturgických čítaní a všedné dni cirkevného roka dvojročný cyklus.

Obnovil sa obrad obetovania. K doterajšiemu jedinému Rímskemu kánonu pribudli tri nové eucharistické modlitby - kánony. Po pozdvihovaní sa zaviedli tri formuly, ktoré pripravil osobne pápež Pavol VI. Obnovený omšový poriadok prízvukuje, že oltár je stolom Pánovým, na ktorom konáme eucharistickú obetu. Nový poriadok výslovne pripomína, že v kostole nesmie byť viacero obrazov toho istého svätca.

Kňazi tieto zmeny mohli uvádzať len na základe povolenia cirkevnej vrchnosti. Stále časti svätej omše v slovenčine pripravil Jazykovedný odbor Slovenskej liturgickej komisie v spolupráci s jazykovedcami Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Obnovený omšový poriadok dovoľuje vo svätej omši používať ľudové náboženské piesne a po schválení v Ríme sa stali liturgickými piesňami. Pápež Pavol VI. žiadal, aby sa zachovala svätá omša a spevy aj v latinskom jazyku, najmä v mestách a tam, kde sa zhromažďujú veriaci rozličných národností.

To, akou formou sa nahlasovali úmysly na sväté omše, predpísané nebolo a riadilo sa miestnymi zvykmi. Rovnako ako dnes.

tags: #zilinska #dieceza #najvychodnejsi #kostol