Moslimovia na celom svete začínajú tento víkend svoj pôstny mesiac ramadán. Prvý deň pôstneho mesiaca moslimov sa stanovuje na základe pozorovania Mesiaca. Pripadá na úsvit po prvej noci, počas ktorej je po nove vidno kosáčik nového Mesiaca.
Podľa tradície práve v tomto mesiaci boli prorokovi Mohamedovi zjavené prvé verše Koránu - posvätnej knihy islamu. Saúm - pôst počas ramadánu - je jedným z piatich pilierov islamu. Vo väčšinovo moslimských krajinách úrady vyzvali zamestnávateľov na úpravu pracovného času. Mnohé reštaurácie sú počas dňa zavreté a otvárajú až po zotmení.
Posvätný mesiac má byť obdobím telesnej aj duševnej očisty a jeho hlavným znakom je abstinencia v dobe denného svetla. Pôst nemusia dodržiavať deti, tehotné a dojčiace ženy a choré a starší ľudia. Po poslednej večernej modlitbe po západe slnka už spolu rodiny tradične konzumujú veľké jedlo nazývané iftár - prvé takéto jedlo tohtoročného ramadánu sa podávalo práve dnes, po západe slnka. Hodovanie často trvá až do neskorej noci.
Ramadán trvá 29 alebo 30 dní a na celom svete sa týka okolo 1,5 miliardy moslimov.
Dialóg medzi náboženstvami
Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva (8. 12. 2015 - 20. 11. 2016) má na želanie pápeža Františka podporovať stretnutie a dialóg medzi náboženstvami. Polemická a apologetická konfrontácia medzi kresťanstvom a islamom má dlhé dejiny. Preto neudivuje, že dodnes nie sú odbúrané emocionálne bariéry medzi kresťanmi a moslimami, ktoré narástli počas dlhej tradície.
Na oboch stranách existujú zoskupenia, ktoré odmietajú dialóg. Napriek tomu si v priebehu 20. storočia kliesnilo cestu zlepšenie klímy pripravené religionistami a teológmi, ako boli - aby sme uviedli aspoň niektorých - Louis Massignon (†1962), Jacques Maritain (†1973), Louis Gardet (†1986) a Georges L. Anawati (†1994). Konciloví otcovia schválili deklaráciu Nostra aetate o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám, ktorá hovorí (čl. 3): „Cirkev sa s úctou pozerá i na moslimov, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom.
Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, sa usilujú podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva. Ježiša síce neuznávajú za Boha, ale ctia si ho ako proroka. Takisto si uctievajú jeho panenskú matku Máriu a niekedy ju aj nábožne vzývajú. Okrem toho očakávajú súdny deň, keď Boh dá odplatu všetkým vzkrieseným ľuďom. Preto majú v úcte mravný život a uctievajú Boha najmä modlitbou, almužnou a pôstom.“
Druhý vatikánsky koncil sa ako prvý koncil v dejinách Katolíckej cirkvi pozitívne zaoberal islamom a urobil tak prvý krok k dialógu medzi oboma náboženstvami. Táto iniciatíva nemala zostať bez účinku. Vskutku, odvtedy sa konali mnohé stretnutia, sympóziá a semináre, aby sa dosiahlo lepšie vzájomné porozumenie, ako to vyjadril pápež Ján Pavol II. počas návštevy v Umajjovskej mešite v Damasku 6. mája 2001: „Lepšie vzájomné porozumenie povedie v praktickej rovine zaiste k tomu, že naše náboženstvá budeme vykresľovať novým spôsobom: nie ako protivníkov, ako sa to pričasto dialo v minulosti, ale ako partnerov pre dobro ľudskej rodiny“.
K odkazu Druhého vatikánskeho koncilu (1962 - 65) sa neochvejne hlási aj pápež František, ktorý opakovane vyzýva k zintenzívneniu dialógu s islamom. K tomu má poslúžiť aj mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. V bule Misericordiae vultus, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, Svätý Otec František píše (čl. 23): „Milosrdenstvo má platnosť, ktorá presahuje hranice Cirkvi. Spája nás so židovstvom aj s islamom, ktoré ho považujú za jednu z najcharakteristickejších Božích vlastností. ... Islam prisudzuje Stvoriteľovi okrem iných mien aj mená Milosrdný a Milostivý. Toto zvolanie často vyslovujú pery verných moslimov, ktorí cítia, že Božie milosrdenstvo ich v každodennej slabosti sprevádza a posilňuje. Aj oni veria, že nik nemôže toto milosrdenstvo obmedziť, pretože jeho dvere sú stále otvorené.
Božie milosrdenstvo v Koráne
Popri islame neexistuje svetové náboženstvo, ktoré sa môže opierať o posvätný spis, v ktorom sa 113 z celkovo 114 kapitol začína chválorečou na milosrdného Boha. Odhliadnuc od deviatej kapitoly každá súra Koránu sa začína takzvanou basmala: „V mene láskavého, milosrdného Boha“. Okrem toho Korán neustále (na 150 miestach!) potvrdzuje, že Boh je milosrdný, ba dokonca hovorí o tom, že Boh sa zaviazal k milosrdenstvu: „Opýtaj sa ich: Komu patrí všetko, čo je na nebi a na zemi? Odpovedz im: Bohu! On sám Sebe predpísal milosrdenstvo...“ (Korán 6:12). A ďalej: „Keď prídu k tebe tí, ktorí v naše znamenia uverili, povedz im: „Pokoj s vami. Pán váš Sebe milosrdenstvo ako povinnosť nariadil.
Obidve citované pasáže z Koránu hovoria o Božom milosrdenstve ako záväzku, ktorý si Boh sám uložil. „Pozri sa na stopy Božieho milosrdenstva“, vyzýva Korán 30:50. Neustále striedanie sa ročných období v prírode a obnovujúca sa plodnosť zeme sú chápané ako Božie milosrdenstvo, ktoré patrí všetkým ľuďom, bez ohľadu na to, či veria alebo neveria v Boha.
Podľa Koránu za pestrosťou prírodných fenoménov stojí Božie milosrdenstvo: „Božie milosrdenstvo patrí tým, čo dobré skutky robia. On [Boh] je ten, kto seje vietor, aby prihnal mraky plné vody, ktoré zasielame na zem, aby mohli všetky druhy plodov rásť. A rovnako vyvedieme mŕtvych z hrobov - snáď si to uvedomujete. Z dobrej pôdy vyrastá na Jeho príkaz zdravé rastlinstvo, zo zlej pôdy nevyrastie nič. Takto robíme zreteľnými naše znamenia vďačnému ľudstvu“ (Korán 7:56b-58). Božie stvorenie je vo svojej mnohotvárnosti zreteľným znamením neobmedzeného Božieho milosrdenstva, ktoré objíma „všetky veci“ (Korán 7:156).
O Božom milosrdenstve svedčia aj celé dejiny Božieho zaobchádzania s ľuďmi, čo je veľmi zreteľné na prorokoch: „Veru, a Mojžišovi sme dali Písmo potom, ako sme zničili predošlé pokolenia, aby pre ľudí bolo zdrojom poznania, vedenia a milosrdenstva. Azda sa dajú napomenúť“ (Korán 28:43; 6:154; 7:154). Tóra predstavuje znamenie Božieho milosrdenstva, plní funkciu vzoru pre Korán: „Pred ním [Koránom] bola Mojžišova kniha, vodca a milosrdenstvo“ (Korán 46:12; 11:17). Aj prorok Ježiš, ohlasovateľ evanjelia, je v Koráne predstavený ako „znamenie pre ľudstvo“.
V rámci dejín prorokov sa Božie milosrdenstvo manifestuje zvlášť na Mohamedovi, ohlasovateľovi islamu: „Poslali Sme ho [Mohameda] pre vás ako znamenie Nášho milosrdenstva a pre všetko ľudstvo“ (Korán 21:107). Korán, sväté písmo moslimov, je neprestajne prítomným znamením Božieho milosrdenstva: Korán je „pre veriacich vedením a milosrdenstvom“ (Korán 27:77; 16:89; 31:23; 7:52), prináša im „medicínu a milosrdenstvo“ (Korán 17:82).
Všeobecná ponuka Božieho milosrdenstva, ktorá sa dá vyčítať zo stvorenia, dejín prorokov a zjavenia, si vyžaduje ľudskú odpoveď. Zvlášť v Koráne môže veriaci človek nájsť meradlo pre ľudské konanie, ktoré zodpovedá Božiemu milosrdenstvu. Lebo v Koráne je v najdokonalejšej forme vyjadrené Božie poučenie o ceste k spáse: „Boh hovorí pravdu a vedie vás na správnu cestu“ (Korán 33:4).
Päť pilierov islamu
Jadrom týchto predpisov je „päť pilierov islamu“:
- vyznanie viery (arab. šaháda): „Vyznávam, že niet boha okrem Boha; vyznávam, že Mohamed je Boží posol“;
- modlitba (arab. salát): päťkrát počas dňa od východu po západ slnka;
- pôst (arab. sawn): v mesiaci Ramadán;
- almužnová daň (arab. zakát): sociálny odvod;
- púť do Mekky (arab. Hadždž).
Prečo muslimovia dodržujú ramadán? (slovenské titulky)
Príbeh konvertitu na kresťanstvo
Priateľka Traude mi poradila urobiť interview s Christianom - čo je kresťanské meno bývalého moslima. Christianov otec prišiel do Rakúska počiatkom 50. rokov po maturite a vojenskej službe v Sýrii. Rýchlo sa naučil nemecky a vyštudoval medicínu a dostal miesto v nemocnici v Steiermarku.
Počas dovolenky v Sýrii stretol napoly Sýrčanku a napoly Líbyjčanku a zamiloval sa. Christian sa im narodil ako tretie dieťa. S matkou hovoril po arabsky, s otcom nemecky.
„Môj otec, chirurg, žil ako každý iný a ľudia ani nevedeli, že je moslim,“ vysvetľuje Christian. Matka sa obliekala západne, bola vždy moderne učesaná s tónovanými blond vlasmi.
Dlhý čas si chlapec myslí, že suseda, ktorú nazýva „babka“, - vdova, ktorej deti zomreli a ktorá s dojímavo stará o rodinu s piatimi deťmi - je jeho pravá babka. Christian veľmi ľúbi svoju „babku“, hlboko veriacu katolíčku. Jej kuchyňa bola plná kresťanských symbolov.
„Ona vyžarovala pokoj a radosť. Tam bol môj druhý domov. Susedka sa nikdy nepokúša deti obrátiť, ale svoju vieru žije celkom samozrejme. Keď sa babka modlí ruženec, sú deti celkom ticho a pozorujú ju. „Bolo to fascinujúce, hľadieť na ňu ako sa modlí.
Keď deti išli na gymnázium, rodičia sa presťahovali do Steiermarku. Christianovi padne veľmi zaťažko rozlúčiť sa s babkou. A ešte k tomu priateľ - silne veriaci moslim - prehovorí otca, aby deti poslal na islamské náboženstvo, čo im príde ako záťaž a nezanechá v nich pozitívny dojem. „Nemohol som uveriť, čo som tam počúval.
Keď mal 15 rokov, zomrel otec na porážku. Veľký zásah do života matky a detí. Christian nechápe, ako môže Boh nechať zomrieť otca piatich detí. Matka si nevie rady a odcestuje s deťmi do Sýrie.
Tam staršia veľmi zbožná matkina sestra vôbec nesúhlasí s odevom a štýlom života mladšej sestry. Smrť manžela je trestom Alaha, vyhlási zúfalej vdove a masívne na ňu tlačí, aby zmenila štýl života. Tak stojí v istý deň matka pred Christianom so závojom.
Ďalších 15 rokov zostáva zahalená aj v Rakúsku, kam sa vrátia na začiatku školského roka 1999. Vtedy bola - na rozdiel od dneška - jedinou ženou so závojom v obci. Vieme si predstaviť úžas obyvateľov obce nad premenou pani doktorovej. „Hanbil som sa,“ spomína syn.
Roky plynú, Christian zmaturuje a absolvuje v r. 2002 vojenskú službu ako sanitár. Keď má voľno, cestuje k babke. Doma to nevie vydržať. V r. 2003 začína štúdium práva vo Viedni.
Babka utrpí v 73. rokoch porážku a mladík znova obviňuje Alaha - ak vôbec existuje - ako spomína. Dva roky žije babka ešte v domove seniorov na vozíčku, kým nezomrie na následky porážky v r. 2005. „To boli najhoršie roky môjho života. Každý víkend som ju chodil z Viedne navštíviť. Niekedy ma spoznala, inokedy bola mimo. Hovoriť už nemohla. Sotva som to dokázal znášať. Ale keby som ju nenavštívil, bola by moja bolesť ešte väčšia.
Domov cestuje Christian čo najmenej, aby sa vyhol otázkam matky: „Teraz je ramadán, postíš sa, hm?“ a aby unikol jej náboženským zákazom a výčitkám. „Žil som bez viery. Nedržal som sa nijakých predpisov.
Potom sa angažuje medzi študentami. Rok je predsedom študentského zväzu za celé Rakúsko, v r. 2008 ukončí štúdium a po roku praxe na súde pracuje v advokátskej kancelárii do r. Keď v r. 2011 vypukne vojna v Sýrii, je prísna teta práve na návšteve v Rakúsku a bez rizika už nemôže naspäť.
Keď jej skončí vízum, synovec s ňou cestuje do Traiskirchenu, aby pre ňu požiadal o azyl. „Čo som tam videl, nikdy nezabudnem: Masy ľudí! A nikto, kto hovorí ich jazykom! Toľkí utečenci, ktorí nevedia, komu položiť mnohé otázky.“ Rýchlo si všimnú mladíka, ktorý hovorí arabsky. Obklopia ho a naliehajú na neho.
Teraz znova žije u matky, ale nálada je kvôli tete zlá. Stále znova sú hádky súrodencov s tetou, ktorá kritizuje západný štýl života mládeže. Istého dňa musí prevziať za kolegyňu utečencov z Iránu. Perzsky nevie, tak príde tlmočník. Ide o konverziu iránskeho utečenca na kresťanstvo.
„Dovtedy som nevedel, že moslimovia u nás sa obracajú na kresťanstvo,“ opisuje svoje prekvapenie. Tlmočník H. na Christiana urobí veľký dojem. „Ten žiaril, pôsobil taký šťastný, vyžaroval vnútornú spokojnosť, pokoj a radosť. Bol som síce so svojím životom spokojný, ale šťastný som vlastne nebol,“ uvažoval.
„Asi 4 a pol hodín sme sedeli a H. mi rozprával o svojom živote, ako sa z moslima stal v Iráne kresťan. Raz v noci mal sen: Objavila sa mu svetelná postava a dala mu knihu so slovami: ´Zober, syn môj, a čítaj, čo som pre teba urobil.´ A na knihe bol kríž! H. videl, že postava mala rany na rukách a na nohách. Bez predbežných znalostí zrazu s istotou vie, že Ježiš existuje a že on sám mu dal Bibliu. Ježiš mu ešte povedal: ´Dám ti znamenie. Ak ho jedného dňa znova uvidíš, bude tvoja viera vo mňa dokonalá.“
„Aj jeho sestra mala v tú noc ten istý sen, dostáva však iný symbol. Obaja sa potom tajne vzdelávajú v kresťanskej viere a stanú sa kresťanmi. Potom musí H. z Iránu ujsť. Len rýchlo preč, jedno kam. Prevádzač ho nakoniec dopraví do rakúskeho Grazu. H. sa hneď prihlási na polícii a požiada o azyl. Zatiaľ čo čaká na istom úrade, zbadá zrazu nad dverami symbol s panterom, ktorý mu Ježiš ukázal vo sne. Čo je to? Pýta sa. „Štýrsky erb,“ dostáva odpoveď! A H.
Tento životný príbeh Christiana úplne rozruší. Môže to byť pravda? Bola to náhoda, že spoznal tlmočníka H.? V ďalších dňoch ho to neopúšťa. Spomienky na babku, na to, čo hovorievala, obrázky Ježiša a Márie sa mu zjavujú pred očami. S matkou či tetou o tom hovoriť nemôže.
Tak začne hľadať na internete - zadá pojmy islam a kresťanstvo. Narazí na diskusie moslimov a kresťanov a zistí, že kresťania pôsobia presvedčivejšie, majú vždy lepšie argumenty. Tak sa rozhodne prečítať si Bibliu aj Korán a porovnávať.
V ďalších dvoch rokoch veľa číta a rešeršuje. To ho zmení: Má stále viac radosti zo života, pretože Boh je úplne iný ako Alah: „Boh nás vedie, je stále pri nás. Smrť aj najmilších patrí k tomu. Neskôr budeme poznať dôvod všetkého. Potom uvidíme, že Boh je skrz-naskrz dobrý.“ Jeho chápanie kresťanstva rastie.
Čo má teraz robiť? Príbuzná babky, Marianne, s ktorou sa stále stretáva, sa stáva jeho jedinou dôverníčkou, s ktorou môže hovoriť o všetkom. Počiatkom r. 2014 ho pozve na púť v apríli do Medžugoria. Okamžite súhlasí. Doma vyhlási, že ide na dovolenku do Chorvátska.
Keď sa po dlhej ceste objaví kostol v Medžugorí, spomenie si na obrázky u babky, ktorá tam viackrát cestovala. Cíti okamžite hlboké spojenie. V nasledujúcich dňoch sa zúčastňuje na všetkom: putovaní na Krížovú horu, na ruženci, na poklone. Ide aj na svätú omšu a nechá si od Marianny všetko presne vysvetliť: „Bolo to ako intenzívny kurz katolíckej viery.“ Cíti hlboký pokoj. Iba na spoveď a na prijímanie ísť nemôže.
Stále viac si uvedomuje: Boh kresťanov je milujúci Boh, ktorý má pre každého nádherný plán. A tak sa Christian jednoducho začne s ním rozprávať.
V máji dostáva miesto asistenta na univerzite, ale až od júla. Tak sa rozhodne znova ísť do Medžugoria na tri týždne: „Bol to najkrajší čas môjho života, ako nebo na zemi. Modlil som sa tam bez prestávky. Hoci boli majstrovstvá sveta vo futbale a ja by som bol normálne nadšený, nič z toho som nevidel. Aký pokoj! Nijaký hnev, nijaké spory, nijaké problémy. Bol som celkom slobodný a šťastný.
Niet divu, že jeho matka pociťuje jeho stav viac ako s úžasom. Keďže však syn pôsobí tak šťastne a rozpráva o svojej radosti z novej viery, stáva sa pri počúvaní stále zamyslenejšou. Čo sa stalo? Vyhodí ho teraz jeho rodina? Ani z toho by si nič nerobil. No súrodenci ani matka na to nepomýšľajú.
„Dával som matke niečo na zamyslenie, každý deň troška.“ Jedného dňa mu vyhlásila: „Keďže si taký nadšený Svätým písmom, zožeň mi jedno v arabčine.“ A to okamžite urobí. Prečítala štyri evanjeliá - čo jej syn odporúčal ako prvé - za štyri dni. Čoskoro sa zmení aj matka: jej bývalá radosť je znova viditeľná. A čoskoro ide nakupovať - bez šatky!
„Nezabudla si niečo?“, pýta sa syn užasnuto. Stále častejšie kladie otázky o kresťanskej viere. Matka cíti, že zo Svätého písma vychádza toľko lásky a pokoja. Teraz chápe mnohé oveľa lepšie, cíti sa prijatá a raz so slzami v očiach povie: „Ak je toto všetko pravda, tak ma 61 rokov klamali!“
Christian je prešťastný, že Ježiš jeho matku - ako sa modlil - priviedol k pravde ani nie za dva mesiace. V septembri 2014 vyjadrí matka želanie cestovať do Medžugoria. Aj najstarší brat ide s nimi. Tri nádherné dni pre matku a brata.
V kostole stojí socha Lurdskej Panny Márie. Christian si pred ňu kľakne a ďakuje z celého srdca. Po niekoľkých minútach sa obráti k matke. Ona hľadí so slzami v očiach na sochu a pôsobí úplne otrasene.
Bratia matku vyvedú von. Čo sa deje, pýtajú sa jej. A matka na to: „Ona sa na mňa usmiala“! „Socha?“, pýta sa Christian neveriacky. „To nie je socha,“ vyhlasuje matka s veľkou samozrejmosťou. „Ona sa na mňa usmiala s takým láskavým pohľadom, že som v srdci pocítila nekonečne veľa lásky. Akoby mi ten pohľad hovoril: ,Ďakujem, že si prišla’. Ona na mňa čakala!“
Celú hodinu cíti matka mrazenie po celom tele, akoby ju niekto objímal. Je jednoducho šťastná. A Christian hovorí: „Matka tie tri dni tam - s úsmevom na tvári - preplakala! Celá bytosť mojej matky, jej tvár, sa v tých dňoch totálne zmenila.
Farár je šťastný, keď sa dozvie, že matka a syn sa chcú dať pokrstiť. Navštevujú katechézu. Na Turíce 2015 ich oboch vo Fürstenfelde pokrstili, prijali prvé sväté prijímanie a birmovku - obaja v jeden deň.
Nádherná slávnosť pre celú farnosť. Kostol bol natrieskaný. Do rodiny sa vráti radosť a pokoj. Christian hľadá prácu v kresťanskej oblasti. Skrze irackú rodinu, ktorá sa chce obrátiť, sa dostáva do kontaktu s Hermannom Klettlerom (dnes biskupom v Innsbrucku) - vtedy farárom, ktorý pripravoval moslimských konvertitov na krst.
Keď sa dozvie o Christianových znalostiach arabčiny, opýta sa ho, či by mu nechcel pomáhať. Áno, to rád urobím, znie odpoveď, veď to som si práve želal. Keďže sa chce sústrediť na túto prácu, dá na univerzite výpoveď a stáva sa už len katechétom pre moslimov.
Urobí si teologický diaľkový kurz a radí biskupom v právnych otázkach. Spoznal najrôznejších ľudí z arabskej oblasti najmä zo Sýrie a Iraku - ako katechumenov - väčšinou celé rodiny. „Pre mňa je to veľké obohatenie spoznávať ľudí, ktorí túžia po krste, počúvať ich príbehy. Niektorí mali už doma kresťanských priateľov. Chceli konvertovať, ale bolo to príliš nebezpečné. Niektorí objavili kresťanstvo až v Rakúsku cez stretnutia.
Rodiny, ktoré chcú byť prijaté do Cirkvi, chodia pravidelne do kostola, ako hovorí Christian, pretože pochopili, že katolícka viera a kostol patria nerozlučne spolu. Medžugorie, pravdepodobne najväčšia spovednica sveta, zostala pre Christiana čerpacou stanicou - nie pre zjavenia - ale ako miesto modlitby: „Pretože tam možno veľa duchovne načerpať.“
Tam to pocítil už prvý raz: Ježiš, jeho posolstvo - to je pravda! Tam chodil do školy viery. Do školy, do ktorej bol nevedomky uvedený už ako dieťa skrze babku - skrze jej modlitbu, jej obrázky Ježiša, Božej Matky, jej ruženec a skrze mnoho iného.
Či to nie je upokojujúce pre všetkých rodičov a starých rodičov, ktorí si možno myslia, že ich deti, vnuci si nezobrali nič z ich viery, z toho všetkého, čo im dosvedčovali životom?
Modlitby a frázy v islame
Muslimovia po celom svete používajú denno-denne niektoré zaužívané frázy, ktoré sú častokrát krátkymi modlitbami alebo slúžia ako pozdrav. Niektoré z nich sú frázami, ktoré sa nachádzajú v Koráne, iné sú iba nežne používanými arabskými frázami.
| Fráza | Význam |
|---|---|
| As-salamu alaykum | Mier s vami |
| Bismilláh | V mene Božom |
| In-sha-Allaáh | Ak Boh dá |
| Alhamdu lilláh | Vďaka Bohu |
| Jazák Alláhu Khayran | Nech Ťa Boh odmení dobrom |
| Ma sha Alláh | To je to, čo Boh chcel |