Škandál sexuálneho zneužívania detí v katolíckej cirkvi sa stal verejným v roku 2002, keď noviny The Boston Globe odhalili rozsiahle zneužívanie a systematické zakrývanie týchto činov v bostonskej arcidiecéze.
Investigatívna práca novinárov ukázala, že kňazi obvinení zo sexuálneho zneužívania boli presúvaní do rôznych farností, kde ďalej pokračovali v tejto činnosti.
Škandál odhalil zlyhania cirkevných predstaviteľov, ktorí sa snažili chrániť reputáciu cirkvi a minimalizovať prípady, čím sa mnohé obete dostali do ešte väčších tráum.
Titulná stránka Boston Globe z roku 2003.
Reakcia cirkvi a odstúpenie kardinála O'Malleyho
V pondelok pápež František prijal rezignáciu kardinála Seána O’Malleyho z funkcie bostonského arcibiskupa.
Americký kardinál Seán Patrick O’Malley, známy svojou obhajobou obetí sexuálneho zneužívania a reformami katolíckej cirkvi, v pondelok odstúpil z postu bostonského arcibiskupa, oznámil Vatikán.
Nahradí ho 59-ročný Richard Henning, biskup z Providence.
O’Malley, ktorý má 80 rokov, zostáva na čele Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, ktorú vedie od roku 2014.
Vatikán vo svojom oznámení nespomína O’Malleyho významnú rolu ako Františkovho hlavného poradcu v boji proti sexuálnemu zneužívaniu kňazmi, čo naznačuje, že zostane predsedom Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, kým nebude vymenovaný nový vedúci.
Ján Pavol II. poveril O’Malleyho vedením v Bostone v roku 2003 počas vrcholu škandálu sexuálneho zneužívania kňazmi, ktorý odhalilo vyšetrovanie The Boston Globe.
O’Malley sa na tlačovej konferencii zamýšľal nad svojím 40-ročným pôsobením biskupa a povedal: „Keď som prišiel, bolo to obdobie veľkej krízy a veľkej bolesti kvôli strašnej metle sexuálneho zneužívania. Ale napriek všetkým výzvam, ktoré sme mali, som plný nádeje.“
V 80 rokoch je O’Malley päť rokov nad normálnym vekom odchodu do dôchodku pre biskupov.
Pokiaľ ide o zneužívanie kňazmi, „pochodeň v Bostone sa odovzdáva z muža, ktorého súčasníci boli obvinení, na muža, ktorého obeťami boli rovesníci.“
Henning sa na tlačovej konferencii vyjadril: „Keď boli spáchané tieto zločiny a hriechy, bol som tiež dieťa. Som vďačný Bohu, že ma to osobne neovplyvnilo, ale ľudia v mojej generácii áno. Tí, ktorí prežili, si zaslúžia počúvajúce srdce.
O’Malley, Františkov spojenec a člen františkánskeho Rádu menších bratov kapucínov, začal svoje kňazstvo budovaním vzťahov s hispánskou komunitou prisťahovalcov vo Washingtone.
V diecéze Fall River a Palm Beach na Floride riešil O’Malley následky škandálov sexuálneho zneužívania maloletých kňazmi.
V Bostone sa preslávil vyšetrovaním najznámejšieho prípadu sexuálneho zneužívania duchovnými v USA, ktorý bol neskôr zobrazený v oscarovom filme „Spotlight“.
Prípad Paula Shanleyho
Bývalý katolícky kňaz, 74-ročný Paul Shanley z arcidiecézy Boston v štáte Massachusetts, ktorému súd dokázal dvojnásobné znásilnenie dieťaťa, už pozná svoju budúcnosť.
Z rozsudku vyplýva, že Shanley musí zostať vo väzení minimálne 12 a maximálne 15 rokov.
Po prepustení z väzenia bude bývalý kňaz ešte desať rokov pod dozorom príslušných úradov, nesmie sa dostať do kontaktu s deťmi, ktoré sú mladšie ako 16 rokov, a musí sa podrobiť osobitnému programu pre sexuálnych delikventov.
Prísažný súd uznal 74-ročného duchovného vinným z dvojnásobného znásilnenia dieťaťa, ako aj zo sexuálnych zločinov a zranenia.
Dnes 27-ročná obeť v procese vypovedala, že Shanley ju zneužíval od šiestich do dvanástich rokov na fare, v spovednici a dokonca na laviciach v Kostole sv. Jána v Newtone.
Mladý muž uviedol, že spomienky sa mu vrátili až v roku 2002, po tom, ako čítal o začiatku sexuálneho škandálu v Bostone.
Obvinenia proti Shanleymu patria k najvážnejším v sexuálnom škandále, do ktorého je zapletená bostonská arcidiecéza.
Len v tejto časti USA musia kňazi čeliť desiatkam obvinení zo zneužívania detí.
Po tom, ako Shanleyho obžalovali, mu Vatikán zakázal výkon kňazského povolania.
Americké médiá charakterizovali odsúdeného duchovného ako „komplexnú a kontroverznú postavu“.
Finančné kompenzácie a preventívne opatrenia
Americká katolícka cirkev zaplatila od roku 1950 už 2,6 miliardy dolárov v rámci kompenzácií a iných výdavkov súvisiacich so zneužívaním maloletých.
Vyplýva to z výročnej správy zverejnenej v piatok Americkou konferenciou katolíckych biskupov.
V uplynulom roku americkej cirkvi tieto náklady klesli o 29 percent na približne 436 miliónov dolárov.
Rok 2007 však bol pre ňu mimoriadne nákladný - len samotná losangeleská arcidiecéza zaplatila približne 500 ľuďom kompenzácie šplhajúce sa k 660 miliónom dolárov.
Sedem rokov po prepuknutí škandálu v bostonskej arcidiecéze sa stále objavujú stovky nových obvinení.
„Je to dôkaz, že obete sa prihlásia, až keď sú toho schopné,“ vyhlásil riaditeľ federálnej Siete zneužitých kňazmi David Clohessy.
Niektoré katolícke organizácie ako Tradícia, rodina, vlastníctvo (TFP) spochybňujú oprávnenosť argumentu tzv. "potlačených spomienok", ktoré sa údajným zneužívaným zatlačili do podvedomia, aby sa prejavili o niekoľko desaťročí neskôr.
TFP sa tiež sťažuje na fakt, že prehrešky niekoľkých osôb musia platiť prostí veriaci.
Americká cirkev vlani investovala do preventívnych opatrení zameraných proti zneužívaniu maloletých 23 miliónov dolárov.
Sexuálne škandály v katolíckej cirkvi vo svete
Sexuálne škandály v katolíckej cirkvi začali na verejnosť prenikať na prelome tisícročí.
Môže za to pravdepodobne dostupnejší internet, otvorenejšia spoločnosť a fakt, že ľudia už nechceli mlčať.
Vyšlo najavo, že bostonský arcibiskup kardinál Bernard Francis Law sa snažil zneužívanie detí vo veľkom ututlať.
O škandáloch cirkvi sa odvtedy začalo rozprávať nahlas po celom svete.
Írsko v roku 2009 zverejnilo tzv. Murphyho správu, ktorá opisovala, ako cirkev systematicky zahladzovala stopy po pedofilných kňazoch.
V Nemecku sa pedofília v cirkvi začala vo veľkom riešiť v roku 2010.
Najväčší škandál v rámci sexuálneho obťažovania sa vtedy týkal slávneho chlapčenského zboru Regensburger Domspatzen.
Bývalí členovia uviedli, že ich kňazi sexuálne zneužívali.
V uplynulých 70 rokoch takmer 1 700 duchovných v Nemecku sexuálne zneužilo najmenej 3 677 detí, väčšinou chlapcov.
Počet obetí je ale určite vyšší.
Nedávno sa predseda nemeckej biskupskej konferencie kardinál Reinhard Marx vyjadril, že cirkev utajovala prípady pohlavného zneužívania detí duchovnými.
Sexuálne zneužívanie detí - S. Karkošková, O. Chrvala, Katka | Bezhraničná Podcast #2
Situácia na Slovensku
Mnohé krajiny sa vyrovnávajú so škandálmi sexuálneho zneužívania detí klerikmi, ktoré roky zametali pod koberec.
Padajú hlavy biskupov, katolícku cirkev kritizujú tisíce obetí.
Na Slovensku sa podobné kauzy vynárajú skôr sporadicky.
Nie však preto, že by sa u nás podobné ohavnosti nediali.
Na košickom mestskom súde už dvakrát odložili pojednávanie v kauze diakona Dávida B.
Ten mal podľa obžaloby sexuálne zneužiť 13-ročného chlapca.
Predtým mu mal na fetovanie ponúknuť toluén.
Prípad diakona je len zrnkom piesku v probléme sexuálneho zneužívanie detí klerikmi, ktorý je na Slovensku stále tabu.
Ilustračná snímka zneužívania detí.
„Nebudem sa vyjadrovať k žiadnym vašim otázkam. Neželám si, aby ste ma kamerovali, aby ste sa ma pýtali,“ povedal obžalovaný diakon.
„Vyjadril som sa jasne, neželám si zverejniť ani fotografie,“ dodal.
„Dávida B. odvolali z diakonskej praxe. Má zakázaný verejný výkon diakonskej služby v akejkoľvek forme a v ktorejkoľvek farnosti. V prípade, že bude oslobodený spod obžaloby, môže napísať žiadosť o znovu zaradenie do pastoračnej služby v Košickej arcidiecéze. Žiadosť posúdia aj podľa výsledkov orgánov činných v trestnom konaní,“ uviedla Košická arcidiecéza v písomnom stanovisku.
Postoj spoločnosti
„Dôležité je aj to, ako sa k tomu stavia spoločnosť. Spoločenská nálada na Slovensku ešte nie je dosť otvorená na to, aby sme obetiam sexuálneho zneužívania pomáhali, ale skôr je naklonená brániť našich svätých slovenských kňazov,“ vyjadril sa excirkevný sudca Jan Rozek.
„Mali sme takú obeť, nebolo to úplne jednoduché, pamätám si to ako dnes. Nebolo to jednoduché aj z toho dôvodu, že obeť a rodinu, keď sa tento prípad dostal na verejnosť, komunita odsúdila. Nedôverovali dieťaťu, nedôverovali rodine, a boli za kňazom, ktorý sa tohto činu dopustil,“ spomína riaditeľka n.o. Centrum Slniečko Mariana Kováčová.
„Bol to prípad ktorý aj medializovali. Na východe Slovenska, v okrese Sabinov, to sociálne okolie reagovalo na rodičov tak, že im zazlievalo, že to chcú riešiť trestnoprávnou cestou. Jedno z vyjadrení, ktoré mi najviac utkvelo v pamäti bola hláška v čase, keď bolo známe, že sú aj ďalšie obete páchateľa - že kvôli dvom-trom obetiam, mu chcete zničiť život. To je strašná, ale veľmi realistická ukážka toho, ako ľudia uvažujú,“ priblížila vysokoškolská pedagogička Slávka Karkošková.
„Ak majú páchatelia pozitívny sociálny imidž, tak ľudia sú zvádzaní k tomu, aby sa postavili na stranu toho, komu roky dôverovali, ku komu vzhliadali.
Než by sa mali postaviť na stranu nejakého dieťaťa, o ktorom nič nevedia, ktorého rany na duši nevidia,“ dodala Karkošková.
„Následky sú traumatizujúce na celý život. Ak sa im neposkytne terapia, nejaká pomoc, môžu mať vážne problémy vo vzťahových väzbách.
Môže sa to rozvinúť do neuróz, depresií, posttraumatickej stresovej poruchy. Niekedy sa zdá, že je to dieťa v poriadku, ale po rokoch sa objavia nejaké flashbacky, následky so psychiatrickými problémami, ktoré sa potom stupňujú. Niekedy to môže končiť suicidálnymi pokusmi, rezaním, ubližovaním si a niekedy aj dokonaným suicidom,“ skonštatovala Kováčová.
Oficiálne prípady na Slovensku
Krajiny, v ktorých špeciálne komisie vyšetrovali sexuálne zločiny kňazov rátajú počty obetí v tisícoch.
Katolícka cirkev u nás priznáva oveľa nižšie čísla.
„Konferencia biskupov nedávno zverejnila štatistiku za roky 2018 až 2022. Bolo nahlásených 33 podnetov, z toho päť sa ukázalo ako nepravdivých. Dvanásť je otvorených a 16 je uzavretých. Podrobnejšiu štatistiku zverejnia vo výročnej správe na začiatku roka 2024,“ informovala hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Katarína Jančišinová.
„Myslím si, že všeobecne je oveľa viac prípadov, ktoré máme. V rokoch 2011 a 2017 sa robili prieskumy, kde deti anonymne písali, čo ich trápi. V jednom vyšlo 7,1 percenta závažného sexuálneho zneužívania, v druhom tri percentá. Máme vela vecí pod pokrievkou a treba ich postupne odhaľovať,“ myslí si Kováčová.
„Prípady sexuálneho zneužívania na Slovensku počítame v stovkách. Jeden kňaz nezneužíva jedno dieťa, ale bežne zneužije osem detí. Niektorí kňazi zneužijú 20 detí. Nezabúdajme na to, že tie prípady sú 30 až 40 rokov staré, 33 prípadov neznamená 33 obetí. Môže to znamenať iba 33 páchateľov a obetí môže byť pokojne tristo,“ tvrdí Rozek.
„Mám občianske združenie Ascent, ktoré sa špecificky venuje tejto problematike. Obracajú sa na mňa dospelí, ktorí v detstve zažili zneužívanie. Potrebujú nejakú konzultáciu. Niekedy hľadajú porozumenie pre následky, ktorým čelia. Takýchto konzultácií pre obete alebo pre sekundárne obete, čo znamená pre rodičov, pre partnerov obetí, ale aj pre ľudí zo susedstva, mám v priemere päťdesiat ročne,“ hovorí Karkošková.
Prístup a vyšetrovanie cirkvi
„Aj v cirkvi registrujeme určitý vývoj, zvlášť keď došlo k nástupu médií, tak sa v katolíckej cirkvi nasvietili miesta a zrazu sme zistili, že je tam veľa vecí v neporiadku. A to sú kriminálne činy niektorých kňazov, ktorí zneužívali svoju moc a vplyv a dopustili sa zneužívaní,“ vyhlásil kňaz a profesor kanonického práva Ján Duda.
„Tieto informácie sú tak dôverné, že ich nemôžem tvrdiť. Viem to len z počutia. Cirkev má veľa možností, aby tie prípady nevyšli von. To znamená že, za obeťou príde právnik, ktorý ponúkne obeti odškodnenie. V súčasnej dobe je na Slovensku tá čiastka 10-tisíc eur. Obeť podpíše doživotnú mlčanlivosť - teda nebude žalovať, nepôjde na políciu, do médií,“ uviedol Rozek.
„Tie najzávažnejšie tresty voči klerikom - to je pozbavenie klerického stavu, prípadne zákaz nejakého typy činnosti, zákaz kontaktovania sa s maloletými,“ priblížil košický pomocný biskup Marek Forgáč možné tresty.
„Ako sa kňaz vo farnosti nemá venovať deťom? Keď príde do sakristie, sú tam miništranti alebo miništrantky, pripravuje deti na sväté prijímanie, spovedá deti, vedie omše pre deti. Ako sa my dozvieme, kam toho kňaza preradili? Tá katolícka cirkev na Slovensku, ten dom zo skla, nie je schopná odpovedať ani na otázku, kam tých kňazov preradila,“ vyhlásil Rozek.
„Stará generácia žije v tej svojej, stále si myslí a stále nevie prekonať ten pocit, že ochraňuje cirkev. To je hlúposť. Kto takéto škandály ututlá, tak nerobí dobre,“ upozorňuje Duda.
Komisia pre ochranu maloletých
Konferencia biskupov Slovenska založila v roku 2018 komisiu pre ochranu maloletých.
Tvrdila, že jej cieľom je, aby sa všetky prípady zneužívania pravdivo a spravodlivo vyriešili a zároveň, aby sa zabránilo ďalším.
„Komisiu ustanovili preto, aby monitorovala situáciu. Aby bdela nad tým, aby prípady riešili tak, ako sa riešiť majú, aby boli v jednotlivých diecézach v tom dôslední a aby sme robili aj prevenciu,“ hovorí Forgáč.
„Ako radová členka komisie som sa nikdy nedostala k spisom tak, aby som mohla nahliadnuť do nejakých spisov, aby som mohla vedieť detaily, ako sa komunikovalo s obeťami a so svedkami. Také info som nemala,“ skonštatovala Karkošková.
„K detailnejším informáciám mal prístup predseda komisie, teda biskup Forgáč. Ostatní členovia sme boli oboznámení skôr so štatistickými údajmi o nahlásených prípadoch. Nemali sme oprávnenie zasahovať do nejakých konkrétnych postupov,“ doplnila.
„Nikto z komisie, ani jej predseda nemá prístup k spisom jednotlivých prípadov, tie sú diskrétnym materiálom diecéznych tribunálov, za ktoré preberá zodpovednosť každý diecézny biskup. Komisia disponuje informáciami z dvoch zdrojov, prvý je dotazník, ktorý vypĺňajú všetci diecézni biskupi a v ktorom sa nachádzajú základné informácie o podnetoch a ich riešení. Druhým zdrojom sú externé podnety,“ vysvetlila Jančišinová.
Súhlas poškodenej osoby
Ututlávaniu a zametaniu káuz v katolíckej cirkvi mala zabrániť aj smernica KBS.
Hovorí o tom, ako má cirkev v prípadoch sexuálneho zneužívania detí klerikmi postupovať. Platiť začala počas pandémie v roku 2021.
V protiklade s jej cieľom však umožňuje, aby biskupi trestné činy sexuálneho zneužívania detí nehlásili polícii.
Bežný človek by za neohlásenie mohol čeliť trestnému stíhaniu.
„Táto smernica v žiadnom prípade nie je v rozpore s civilnou legislatívou a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nadradenosti cirkevného práva. Podľa tejto smernice - ak má cirkevná autorita povinnosť nahlásiť trestný čin, tak si ju splní. Jedine výslovné želanie poškodenej osoby alebo jej právnych zástupcov môže brániť oddialiť splnenie oznamovacej povinnosti,“ tvrdí Jančišinová.
„Súhlas poškodenej osoby v prípadoch, týrania, násilia, sexuálneho zneužívania je mechanizmus, ktorý pomáha páchateľom a iným subjektom, ktoré sú zodpovedné za takéto konanie a umožňuje takéto konanie ututlávať. Toto je presne ten mechanizmus, kde si sama sebe - v rozpore s legislatívou SR - katolícka cirkev povedala, že si vytvára nové pravidlo, ktoré nemá nijaký základ v právnom systéme a je protiprávne,“ hovorí právnička Janka Debrecéniová.
„Zákony sú pre všetkých ľudí a jeden z našich zákonov hovorí, že pokiaľ sa dozviete o sexuálnom zneužívaní dieťaťa je povinnosťou nás všetkých podať trestné oznámenie, či sme veriaci alebo sme neveriaci,“ skonštatovala Kováčová.
Spovedné tajomstvo
RTVS oslovila políciu, ministerstvá vnútra aj spravodlivosti s otázkou, či cirkevné autority môžu trestný čin zneužívania, po súhlase obete, nenahlásiť.
Polícia nás odporučila na rezort spravodlivosti, ani jedno z ministerstiev nereagovalo.
„Ja som si tú inštrukciu prečítal, je na mieste, aby sa otvorila diskusia o tom, či to má takto platiť alebo nie. Myslím si, že je správne, aby platilo to, čo je v trestnom zákone. Nemyslím si, že je v záujme zápasu proti klerikalizmu a zneužívania právomocí, že má ísť o nulovú toleranciu. Tvrdím stále, že katolícka cirkev nesmie mať problém s tým, aby boli veriaci príkladnými občanmi Slovenska,“ vyhlásil Duda.
Faktom je, že samotný trestný zákon pozná výnimku, kedy zástupca cirkvi nemusí nahlásiť podozrenie zo sexuálneho zneužívania dieťaťa. Tou výnimkou je spovedné tajomstvo. Do našich zákonov sa dostalo po podpísaní tzv. Vatikánskej zmluvy v roku 2000. Existuje aj v iných krajinách.
„Spovedné tajomstvo je jediné tajomstvo na rozdiel od lekárskeho či právnického, ktoré je neporušiteľné. Je to ochrana pre ľudí, ktorí prežívajú ťažké obdobie a potrebujú sa niekomu zveriť. Austrálska komisia v týchto veciach chcela od Vatikánu prelomiteľnosť tajomstva, ale nepodarilo sa,“ priblížil Rozek.
„Pýtam sa, ak uplatňujeme výnimku z povinnosti oznámiť trestný čin na základe spovedného tajomstva, tak koho tým primárne chránime? Chránime tým niekoho, kto to pácha, je zodpovedný alebo spoluzodpovedný za to páchanie, pretože vytvára klímu, v ktorej je to možné, alebo tým chránime deti?“ Pýta sa Debrecéniová.
Utajené dokumenty
„Napríklad pred tým, aby sa to v budúcnosti nezopakovalo, aby sa o tom hovorilo, aby bola v konkrétnych prípadoch prijatá náprava. Alebo to primárne chráni páchateľa a inštitúciu, v ktorej sa to deje? Myslím si, že odpoveď je tu jasná, že je to niečo, čo udržiava atmosféru a systém v katolíckej cirkvi, kde je násilie na deťoch možné. Vytvára to klímu beztrestnosti pre tých, ktorí to páchajú. Takýto prístup nie je v najlepšom záujme dieťaťa a myslím si, že by takúto výnimku mali prehodnotiť,“ dodala právnička.
Bez ohľadu na to, či sa prípad sexuálneho zneužívania dieťaťa kňazom dostane pred civilný súd, katolícka cirkev vedie vlastné vyšetrovanie.
Páchateľom ukladá vlastné tresty.
Dokumenty z vyšetrovania sú však utajené, cirkev ich má uložené v trezoroch.
Informácie z nich sa k polícii nemusia vôbec dostať.
„Cirkevný proces má svoje striktné normy a prebiehajú nezávisle od civilného procesu. Všetky prípady zasielajú na Dikastérium pre náuku viery vo Vatikáne. V závislosti od spáchaného deliktu sa v závere procesu udelí trest od kanonického napomenutia až po zákaz činnosti či zbavenia klerického stavu,“ opisuje Jančišinová.
„Obeť to hlási písomne, telefonicky alebo osobne. Ak je neplnoletá, tak musí mať sprievod, na biskupstve sa to spíše, biskup poverí človeka, ktorý vykoná predbežné vyšetrovanie. To zaznamená či nemohlo dôjsť k zámene miesta, zámene osoby. O tomto vyšetrovaní nikto nevie,“ hovorí Rozek.
Spolupráca s OČTK
„Ak biskup uzná, že je dostatok dôkazov, tak otvorí proces, ktorý ide na súd. V mnohých prípadoch sa čaká na druhú, tretiu, štvrtú obeť, aby tomu biskup uveril. Keď budete od KBS počuť, že sú prípady, ktoré nie sú preukázané alebo pravdivé, tak, to nie je o tom, že by tie obete klamali, je to o tom, že biskup tie dôkazy neuzná alebo, že nemajú toľko dôkazov. Ak biskup neuzná, že kauza by mohla ísť k súdu, tak zase zostane v tajnom archíve biskupa,“ hovorí Rozek.
„V diecéznom archíve je ešte osobitná oblasť. Tam držia personálne záležitosti, ktoré sa týkajú kňazov a pracovníkov farnosti,“ uviedol Duda.
„Príde polícia, vyžiada si od biskupa dokumenty k prípadu, ale narazí. Pretože cirkev používa niekoľko tvrdení, ktoré sú zámerne klamlivé. Môžete počuť, že ide o tajomstvo, o to najdôležitejšie - pápežské tajomstvo. To je klamstvo, pretože sám pápež František povedal, že sa nikdy nesmú vyhovárať na pápežské tajomstvo v prípadoch sexuálneho násilia. Alebo to, čo sme počuli na Slovensku - my tu kauzu nemáme, my sme ju poslali do Vatikánu. Všetko sa zapisuje do počítača a teda majú kópiu. Mimochodom, je to tak, že Vatikán dostáva kópiu a biskupovi zostáva v archívu diecézneho súdu originál,“ hovorí Rozek.
„Spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní aj zo strany biskupstva musí byť. To chce niektoré biskupstvo, že mu tam dvere trezoru vyvalí NAKA? Môže to urobiť a potom čo? Budeme kričať, že nám chcú zobrať slobodu?“ Pýta sa Duda.
Obete chcú, aby ich brali vážne
„V súčasnosti sa vo všetkých diecézach na Slovensku konajú preventívne a osvetové programy, kde sa otvorene o tejto problematike rozpráva. Ak však ide o konkrétne prípady, musíme rešpektovať ochranu súkromia osoby. V mnohých prípadoch sa dôvera obetí voči cirkvi zakladá aj na mlčanlivosti,“ priblížila Jančišinová.
„Obete chcú, aby ich skúsenosť brali vážne. Tak isto chcú, aby škody ktoré spôsobili a morálne normy, ktoré porušili, aby to pomenovali, aby prijali nejaké kroky, ktoré povedú k náprave,“ hovorí Karkošková.
„V ideálnom prípade by tá náprava mala byť taká, aby tie opatrenia fungovali. To znamená, aby páchateľom zamedzili možnosti prichádzať do kontaktu s deťmi alebo zraniteľnými osobami, kde by mohli hľadať potencionálne iné obete,“ dodala.
„Je mylná predstava, že sexuálne zneužívanie sa týka len tých pobožných, ktorí chodia na náboženstvo. Cirkev má mnoho základných, stredných a materských škôl, organizuje výlety, pobyt...“
tags: #zneuzivanie #deti #baston #cirkev