Mons. Ján Eugen Kočiš: Životopis emeritného pomocného biskupa

V Prešove 4. decembra, krátko po polnoci, zomrel vo veku 93 rokov Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup. Zaopatrený sviatosťami odovzdal dušu Pánovi v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove v 69. roku kňazstva a presne deň po 52. výročí tajnej biskupskej vysviacky, ktorú prijal v Brne 3. decembra 1967. Bol druhým najstarším žijúcim biskupom byzantskej tradície na svete.

Osobný život a štúdiá

Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu a titulárny abrittský biskup, sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach rodičom Jurajovi a Anne, ako najmladšie z ôsmich detí. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Vojčíc. Od roku 1946 študoval na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove. Dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách, kde slúžil do konca roka 1953 na rôznych stavbách a v lese.

Kňazská vysviacka a prenasledovanie

Večer, 1. januára 1951, posledný deň prvej dovolenky z PTP, bol tajne, na základe skoršieho súhlasu biskupa bl. Pavla Petra Gojdiča OSBM, biskupom Róbertom Pobožným vysvätený v nemocničnej kaplnke v Rožňave za kňaza. 1. januára 1951 prijal tajne kňazskú vysviacku v nemocničnej kaplnke v Rožňave ako neženatý gréckokatolík z rúk rožňavského rímskokatolíckeho biskupa Róberta Pobožného, pretože gréckokatolícki biskupi bl. Pavol Gojdič a bl. Vasiľ Hopko už boli internovaní. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. Svoje povolanie nemohol vykonávať a manuálne pracoval ako drevorubač a baník v Čechách a na Morave.

Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou. V r. 1955 po tom, ako pracoval v pekárni vo Vranove nad Topľou, sa ukrýval skoro dva roky v Ložíne na Zemplíne, lebo mu hrozilo zatknutie pre tajnú dušpastiersku činnosť. Pred uväznením sa skrýval na rôznych miestach. Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať u dobrých ľudí, ale napr. aj v kukuričnom poli či v stodole a kňazsky poslúžiť mnohým veriacim. ŠTB a jej spolupracovníci ho však predsa vypátrali a po súdnych procesoch v Prešove a na Pankráci v Prahe bol odsúdený na štyri roky, z ktorých si dva odsedel. Chytili ho 7. februára 1958 v Dúbravke, keď tajne vyučoval deti náboženstvo. Bol niekoľkokrát súdený a nakoniec odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a k tomu zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov. Počas vyšetrovania bol vo väzeniach v Prešove, Ilave, Hradci Králové, v Prahe Ruzynĕ a v Prahe na Pankráci. Ako väzeň opäť pracoval ako baník v Podkrkonoší. Keďže ako vedľajší trest mal zákaz pobytu vo Východoslovenskom kraji, aj po prepustení z väzenia musel ostať v Čechách, kde až do r. 1968 pracoval ako kopáč na stavbách plynovodu.

Po prepustení z väzenia, na základe amnestie po dvoch rokoch, nastúpil v roku 1960 do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968.

Biskupská vysviacka a pôsobenie

3. decembra 1967 ako štyridsaťjedenročný tajne prijal biskupské svätenie v Brne. 3. decembra 1967 ako štyridsaťjedenročný tajne prijal biskupské svätenie v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. V januári 1968 po politických zmenách, ešte pred obnovením činnosti gréckokatolíckej cirkvi pomáhal ako osobný sekretár biskupovi bl. Vasiľovi Hopkovi v Oseku u Duchcova, kde bol blažený biskup - mučeník nedobrovoľne internovaný komunistickou mocou V roku 1968 bol tri mesiace - máj, jún a júl - osobným sekretárom internovaného bl. biskupa Vasiľa Hopka v Oseku. Tak bol veľmi blízko pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi. Následne necelý rok pôsobil vo farnosti Klenov.

V júni roku 1968 po obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi sa zapojil do aktívnej pastoračnej práce. Ďalších dvadsaťjeden rokov bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte v Prešove. Od roku 1969 až do roku 1990 bol veľmi blízkym spolupracovníkom ordinára Mons. Jána Hirku ako aktuár a ceremoniár na biskupskom úrade v Prešove. Ani po opakovaných žiadostiach nedostal štátny súhlas na vymenovanie za riaditeľa biskupskej kancelárie. Popri službe ceremoniára zároveň vypomáhal vo farnostiach celej Prešovskej eparchie. V rokoch 1990 - 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš.

V roku 1993 sa stal riaditeľom vikariátu pre gréckokatolíkov v Českej republike. Od 18. januára 1993 do 15. marca 1996 bol riaditeľom Gréckokatolíckeho vikariátu v Čechách. V roku 1996 od ustanovenia Apoštolského exarchátu v Prahe bol jeho protosynkelom - generálnym vikárom. Po 15. marci 1996, keď bol zriadený Pražský apoštolský exarchát, ho prvý pražský apoštolský exarcha Mons. Ivan Ljavinec vymenoval za svojho generálneho vikára (protosynkela), ktorým bol až do 24. apríla 2003, keď bol za druhého pražského apoštolského exarchu vymenovaný Mons. Ladislav Hučko. Aj ten ho však vymenoval za svojho generálneho vikára. Pracoval po boku prvého pražského apoštolského exarchu vladyku Ivana Ljavinca.

V marci 2002 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval pápežským prelátom za jeho zásluhy a obetavú prácu pre Gréckokatolícku cirkev. 23. marca 2002 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pápežského preláta. 24. apríla 2004 vo Vatikáne bolo oficiálne oznámené rozhodnutie Svätého Otca Jána Pavla II. povýšiť do hodnosti titulárneho biskupa abrittského Mons. Jána Eugena Kočiša, pápežského preláta a dovtedajšieho protosynkela Apoštolského exarchátu pre katolíkov byzantského obradu - gréckokatolíkov v Českej republike. 24. apríla 2004 ho pápež sv. Ján Pavol II. vymenoval za abrittského titulárneho biskupa a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte.

15. mája 2004 prijal biskupskú vysviacku „sub conditione“ v Katedrále sv. Klimenta v Prahe z rúk vladyku Georga Dzudzara, apoštolského exarchu pre Srbsko a Čiernu Horu. 15. mája 2004 prijal verejne v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupské svätenie, pre istotu sub conditione (s podmienkou), keďže prvá vysviacka bola neverejná v podzemnej cirkvi.

Od 7. októbra 2006 bol emeritným biskupom ako horlivý a príkladný nástupca apoštolov, zakladajúci člen Spolku sv. Cyrila a Metoda. 7. októbra 2006 pápež Benedikt XVI. prijal odstúpenie vladyku Jána Eugena Kočiša z aktívnej služby z dôvodu veku. To už mal osemdesiat rokov.

V septembri 2010 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do svojej pôvodnej Prešovskej archieparchie. V septembri 2010 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do svojej pôvodnej Prešovskej archieparchie, začal bývať v arcibiskupskej rezidencii v Prešove a často chodieval do farností na rôzne slávenia spolu s prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom Babjakom SJ. Od roku 2012 bol v opatere sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Dome sv. Od roku 2012 bol v opatere sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove. Dokiaľ mohol, denne slávil svätú liturgiu za asistencie bohoslovca v pastoračnom ročníku. 17. decembra 2012 bol prijatý do Domu sv. Kozmu a Damiána v Prešove.

Počas svojej duchovnej služby bol blízkym spolupracovníkom aj biskupa Jána Hirku, potom biskupa Ivana Ljavinca či biskupa Ladislava Hučka. Vladyka Kočiš bol posledným biskupom Gréckokatolíckej cirkvi u nás, ktorý si živo pamätal likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, kedy bol gréckokatolíckym seminaristom v Prešove. Po celý svoj život bol verným Pánovým služobníkom. V jeho živote bolo možné uvidieť, že v nádeji vzkriesenia sa dá prekonať všetko. Vo všetkých protivenstvách a utrpeniach mal pevnú nádej, že Boh, ktorému vždy dôveroval, riadi náš život. V lete v tomto roku (2019) vyšla vo Vydavateľstve Petra, n. o. v Prešove kniha rozhovorov s ním s názvom V nádeji vzkriesenia, v ktorej sú zapísané jeho vážne i úsmevné spomienky, a to aj v kontexte novodobých dejín Gréckokatolíckej cirkvi na našom území.

Zádušná svätá liturgia a pohrebné obrady sa uskutočnili 9. decembra 2019 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Po obradoch uložili rakvu s telom zosnulého do krypty pod katedrálou.

Prehľadný životopis Mons. Jána Eugena Kočiša

• 25. jún 1926: Narodený v Pozdišovciach.
• Od septembra 1950 do 31. decembra 1953: Pôsobenie v PTP v Čechách.
• 1. január 1951: Tajná kňazská vysviacka v Rožňave.
• Od januára 1954 do 27. júla 1955: Práca v pekárni vo Vranove nad Topľou.
• Od 27. júla 1955 do 7. februára 1958: Ukrývanie sa na rôznych miestach, z toho najdlhšie, dvadsaťdva mesiacov, v Ložíne.
• 7. februára 1958: Zatknutie pri tajnej výučbe náboženstva v Dúbravke. Odsúdenie na štyri roky, z ktorých vďaka amnestii odsedel dva roky. Zároveň stratil občianske práva a mal zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov.
• Počas vyšetrovania bol vo väzeniach v Prešove, Ilave, Hradci Králové, v Prahe Ruzynĕ a v Prahe na Pankráci.
• Po skončení väzenia sa v marci 1960 zamestnal najprv na stavbe nemocnice v Bardejove, ale už od apríla 1960 do 30. apríla 1968 pracoval v Plynostave Pardubice.
• 3. decembra 1967: Prijatie tajnej biskupskej vysviacky v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka.
• Jedenásť mesiacov, od 1. augusta 1968 do 30. júna 1969: Pôsobenie vo farnosti Klenov.
• Dvadsaťjeden rokov a tri mesiace, od 1. júla 1969 do 30. septembra 1990, bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte/biskupstve v Prešove.
• Od 1. októbra 1990 do 18. januára 1993: Správca farnosti Ďurďoš.
• Od 18. januára 1993 do 15. marca 1996: Riaditeľ Gréckokatolíckeho vikariátu v Čechách.
• Po 15. marci 1996: Generálny vikár (protosynkel) Pražského apoštolského exarchátu.
• 23. marca 2002: Pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za pápežského preláta.
• 24. apríla 2004: Zverejnené biskupské svätenie Mons. Jána Eugena Kočiša a bol pápežom Jánom Pavlom II. menovaný za abrittského titulárneho biskupa.
• 15. mája 2004: Prijatie biskupskej vysviacky sub conditione v Katedrále sv. Klementa v Prahe.
• 7. októbra 2006: Pápež Benedikt XVI. prijal odstúpenie vladyku Jána Eugena Kočiša z aktívnej služby z dôvodu veku.
• 17. decembra 2012: Bol prijatý do Domu sv. Kozmu a Damiána v Prešove.
• 4. decembra 2019: Zomrel v Prešove.

Jeho svedectvo lásky k Bohu a ku Kristovej cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi, svedectvo jeho viery a vernosti poslaniu, pre ktoré si ho Boh vyvolil, môže byť príkladom a povzbudením pre seminaristov, kňazov i laických veriacich. Jeho svedectvo lásky k Bohu a ku Kristovej cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi, svedectvo jeho viery a vernosti poslaniu, pre ktoré si ho Boh vyvolil, môže byť príkladom a povzbudením pre seminaristov, kňazov i laických veriacich.

tags: #zomrel #biskup #kocis