S hlbokým zármutkom oznamujeme úmrtie farára Kráľová. V tomto článku si pripomenieme jeho život, pôsobenie a prínos pre cirkev a spoločnosť.
Život Pavla Sitára, rodáka zo Sielnice, je svedectvom o trpkom osude veriaceho človeka, ktorý sa ani po psychickom a fyzickom nátlaku nevzdal svojho náboženstva.
Verný katolíckej cirkvi a kňazskému poslaniu ostal verný napriek týraniu, väzneniu v tme, vybitým zubom a jazvám na tele, ktoré mu spôsobili posluhovači neľudského totalitného režimu 50. rokov minulého storočia.
Sielnický rodák, kňaz a trpiteľ pre vieru sa narodil 4. decembra 1920 ako jedno zo siedmich detí Pavla a Márie, rodenej Kuzmovej.
V kostole Všetkých svätých v Sielnici ho pokrstil badínsky farár Juraj Ohrival.
Po absolvovaní ľudovej školy vo svojom rodisku sa prihlásil do Štátneho reálneho gymnázia v Banskej Bystrici, pokračoval štúdiom v malom seminári v Nitre a štúdium zakončil v malom seminári v meste pod Urpínom maturitnou skúškou roku 1941.
Následné štúdium teológie Pavlovi prerušila náhla smrť otca.
Pri prechode frontu Zvolenskou kotlinou v roku 1945 zasiahol delostrelecký granát alebo mína dvor jeho rodného domu.
Jeho otca smrteľne zranila črepina a dom vyhorel.
Pavel sa potom staral o matku a v teologických štúdiách pokračoval o rok neskôr v roku 1946.
Za kňaza ho vysvätil nitriansky pomocný biskup Eduard Nécsey 15. júna 1947.
Primičnú sv. omšu slúžil v Kostole Ducha svätého v Sielnici 22. júna 1947.
Homíliu predniesol bývalý správca badínskej farnosti František Szabó.
Pavel najskôr dva mesiace „kaplánčil“ v Handlovej a v Čiernom Balogu.
V júni 1948 ho biskup poslal za kaplána do Nitrianskeho Pravna a v decembri už slúžil ako kaplán v Chrenovci.
Počas jeho pôsobenia v Chrenovci vyhorel kostol.
Sám sa aktívne zapájal do výstavby nového, pričom nikdy nechýbal na brigádach.
To sa nepozdávalo predstaviteľom nastupujúceho totalitného režimu, ktorý potláčal náboženskú slobodu.
Proti tomu, ako aj proti zoštátňovaniu súkromného majetku a kolektivizácii, vystupoval mladý odvážny kňaz na kazateľnici.
V roku 1952 ho vzali do väzby v Banskej Bystrici, kde ho držali v tme, aby nevedel, či je noc alebo deň.
Vybili mu zuby a neskôr ukazoval i jazvy na krku.
Vo väzbe strávil sedem mesiacov.
Odsúdili ho za trestný čin poburovania proti republike a zneužitia náboženskej funkcie na tri roky odňatia slobody, päť rokov pozbavenia občianskych práv a slobôd a 5 000 Kčs pokuty.
Vo väzení v Ilave ho nútili vzdať sa kňazstva.
Vyjadril sa, že keď ho rodičia vychovali za kňaza, kňazom aj ostane.
Väznili ho do 4. mája 1953, keď ho prepustili na amnestiu prezidenta ČSR Antonína Zápotockého.
Po prepustení z väzenia ho neustále sledovala Štátna bezpečnosť.
Sledovali ho a udávali za peniaze, žiaľ, aj niektorí jeho spolurodáci.
Po príchode z väzenia sa vrátil domov k matke.
Pracoval vo výrobe v stavebnej firme Doprastav vo Zvolene.
Potajomky sa venoval mládeži pri duchovných cvičeniach v horách a bohoslovcom.
V roku 1958 ho opäť zatkli a odsúdili na sedem rokov odňatia slobody a konfiškáciu majetku za ilegálne vedenie seminaristov.
Vo väzení vo Valdiciach pracoval ako brusič skla do amnestie, ktorú mu udelili 9. mája 1960.
V roku 1964 dostal štátny súhlas ísť za kaplána do Kremnice.
Ako kaplán v Detvianskej Hute pôsobil od roku 1966 a od roku 1967 sa prvýkrát stáva správcom fary v Nemeckej nad Hronom.
Pavol Sitár sa tak dočkal vytúženej slobody, ktorú priniesla Nežná revolúcia v roku 1989.
Zomrel 6. februára 1993 v Pitelovej.
Veriaci ho našli mŕtveho sediaceho v kresle nad breviárom.
Pochoval ho banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž.
Ďalšie informácie o pôsobení farárov:
- nar. far. nar. 27.6.1905; kap. Topoľčany, 1906 Márianosztra, Voderady; adm. tamtiež; far. nar. Vozokanoch, ord. 1926; kap. Zlaté Moravce, 1928 Levice;
- far. nar. v Červeníku, ord. 26.6.1952; kap. 1952 Šurany; 1952 ZVS; kap. Trnava-sv. Mikuláš, 1961 Topoľčany; adm. pod Vrátnom, 1971 Doľany; riaditeľ SSV 1990-1991 Trnava;
- far. far. far. far. 12.1.1911 v Lučenci, ord. 24.6.1934; kap. Tokod; adm. far. 1943 tamtiež;
- a/f. nar. nad Váhom, ord. 12.6.1955; kap. Levice; m.p. kap. 1960 Tvrdošovce; adm. 1965 Vlčany;
- n.o. far. nar. v Vámosújfalu, ord. 6.2.1904; kap. adm. 1909 Nádseg;
- far. nar. Váhom, ord. 23.6.1946; kap. Šoporňa, 1949 Podunajské Biskupice, 1959 Ba-sv. Martina; adm. Ba-Petržalka, 1990 Dlhá nad Váhom;
- n.o. nar. 23.6.1940; kap. Kamenné Ďarmoty; adm. 1941 Kamenica nad Hronom; kap. Ďarmoty, Köbölkút, Kamenné Ďarmoty, 1942 Kajal; adm.
- nar. Veľkom Záluží , ord. nar. 27. Jun. 1943; kap. Radošovce, 1944 Dvorníky (zastupujúci adm.
- nar. 10.7.1902 v Trnovci nad Váhom, ord. 3.5.1925; kap. 1927 Veľký Cetín; adm. tamtiež; far. dekan 1945;
- far. nar. 19.6.1927 v Šahách, ord. 26.6.1952; kap. Levice, 1954 Vráble; ZVS; adm. z diec.Vesprémskej; m.p.
Prehľad pôsobenia niektorých ďalších farárov:
| Meno | Dátum narodenia | Dátum ordinácie | Pôsobiská |
|---|---|---|---|
| Abbas B.M.V. de Campo Strig. | 12. október 1903 | - | Kap. Seldín, Jacovce; Adm. 1905 Jacovce; Kap. adm. 1911 Banská Belá, Rišňovce, 1912 Košúty, Hrušov |
| Neznámy farár | 27. október 1968 | - | 1968 mimo pastorácie, kap. |
| Neznámy farár | - | 7. jún 1942 | Kap. Štiavnica; politický väzeň 1947; Kap. 1949 Gajary, 1950 Šúrovce; far. 1964 Londýn; |
| Neznámy farár | 1. február 1921 | - | V Bánove, ord. duchovný správca sestier (1971) Bardoňovo |
| Anton Bagin, ThDr. | 10. september 1923 | 22. jún 1947 | Kap. kap.1954 Rosina,1955 Štiavnik, 1956 Turzovka, 1958 Dubnica nad Váhom1967 odb. CMBF Ba, 1970 docent CMBF, 1972 profesor CMBF, 1977 |
Tento článok je len stručným pripomenutím života a diela zosnulého farára Kráľová. Jeho prínos pre cirkev a spoločnosť zostane navždy v našich srdciach.
Katolícka farnosť má nového farára
Nech odpočíva v pokoji.
