Hoci je smrť prirodzeným koncom života, vždy nemilo prekvapí. Tento článok sa zameriava na život a dielo kňaza Štefana Komu, pričom sa dotkneme rôznych aspektov jeho osobnosti a prínosu.
Raný život a štúdium
Štefan Šmálik sa narodil 17. novembra v stredno-gazdovskej rodine. Jeho matka, Mária, rodená Erdziaková, mala dve sestry a dvoch bratov. Šmálik mal štyroch súrodencov, troch bratov a jednu sestru. Študoval na gymnáziu v Levoči a neskôr právo v Brne.
Počas štúdií vo Francúzsku, kde bol vyslaný s vreckovým a čiastočnou úhradou cesty, ukončil tretí ročník lýcea. Tretí rok sa špecializoval na filozofiu. V humanistickom oddelení študoval latinčinu a živé jazyky. Zapísal si aj slovenčinu, aby mu to uľahčilo maturitu.
Kňazské pôsobenie
Za kňaza ho vysvätil českobudějovický biskup Josef Hlouch v roku 1971. Po kňazskej vysviacke vystriedal viacero kaplánskych miest - Ružomberok, Vysoké Tatry, Kežmarok, Spišské Bystré. Pomedzi to absolvoval základnú vojenskú službu. V roku 1978 ho spišský vikár Štefan Garaj poslal za farára do Vysokých Tatier.
Od roku 1939 pôsobil ako farár. Do Hýb prišiel 5. septembra 1938. Venoval sa okrem iného tiež vyučovaniu náboženstva. Od mája 1945 tu vyučoval i ruský jazyk, keďže nemal kto. V Hybiach sa Štefan Šmálik podrobil 24. mája 1945 lekárskej prehliadke a dostal osvedčenie o telesnej spôsobilosti a diplom. V Trnovci prežil aj časy Dubčeka. Bol tam spolu s vtedajším šuňavským farárom Jozefom Kožárom.
Počas pôsobenia v Trnovci býval spolu s matkou a svojim bratom Jozefom. V roku 1971 sa uvoľnila fara v Tvrdošíne. Tak po tridsiatich štyroch rokoch 11. júla 1971 nastúpil do Tvrdošína. Prežité roky v Tvrdošíne boli ozaj plodné. Venoval sa vyučovaniu detí na náboženstvo. V roku 1983 bol preložený do oravského Bieleho Potoka. Toto preloženie malo byť pre neho trestom.
V roku 1990 navštívil Taliansko. Veľkým darom bolo pre neho stretnutie s terajším Svätým Otcom Jánom Pavlom II. Neskôr začal prednášať cirkevné dejiny na Pedagogickú fakultu do Nitry. Zaslúžil sa za zriadenie cirkevnej školy v Tvrdošíne. Dňa 21. augusta 1991 ukončil svoju pozemskú púť. Od 1. septembra 1992 nesie jeho meno Základná škola v Tvrdošíne. Pochovaný je vedľa jeho matky na tvrdošínskom cintoríne.
Gojdič: Láska nadovšetko
Perzekúcie a väzenie
Vo februári 1948 sa začali u nás zhoršovať pomery. Tieto udalosti zasiahli aj do života Štefana Šmálika. Bol vylúčený zo štátnych schôdze, ktoré boli namierené proti náboženskému učeniu. 1. januára 1949 mu z toho dôvodu zastavili plat. Napriek tomu pokračoval v tajnosti vyučovať náboženstvo v rokoch 1950-1951. Neskôr pracoval ako úradník na Zbore povereníkov. Dňa 28. mája 1954 bol odsúdený na trinásť rokov väzenia.
Štefan Šmálik patril k tzv. skupine vatikánskej katolíckej akcie. Išlo o rozsiahlu sieť osôb, ktoré boli v kontakte s Vatikánom a údajne šírili „vatikánsku propagandu“. Odsúdili ho na trinásť rokov. Dňa 26. júna 1952 bol prevezený do väznice Krajského súdu v Bratislave. V tomto období trpel zimnicou, ktorú prekonal bez akéhokoľvek ošetrovania. Neskôr sa podmienky trochu zlepšili. V Leopoldovskej väznici boli ľudskejší strážcovia i lepšia strava. V Leopoldove mohol Štefan Šmálik tajne slúžiť svätú omšu.
Návrat do pastorácie a ďalšie pôsobenie
Po prepustení z väzenia sa 15. júna 1960 vrátil do pastorácie. Štefan Garaj mu umožnil tento návrat. 17. júna 1963 nastúpil do Liptovského Trnovca - Podhradia. Vyučoval tam náboženstvo na dvoch ľudových školách. Okrem toho chodieval slúžiť omšu aj do filiálneho kostola Studenca - Kolbachy. Veľmi dobre spolupracoval s farárom a evanjelickými veriacimi. Bol tam spolu s vtedajším šuňavským farárom Jozefom Kožárom, ktorý bol zakladateľom tohto ústavu.
Prínos k histórii a literatúre
Štefan Šmálik sa venoval predovšetkým štúdiu cirkevných dejín. Jeho prínos v tejto oblasti je nedocenený a dosť často zaznávaný. Zaoberal sa históriou Oravy a prispieval do týždenníka „Naša Orava“. Pripravoval najmä preklady z nemeckej tlače. V 80. rokoch sa postupne od prispievania do samizdatu presunuli k dabovaniu náboženských filmov. Jeho hlas sa tak dostal do tisícok domácností a tajných spoločenstiev. Nadaboval štyri desiatky filmov ako Ježiš Nazaretský od Franca Zeffirelliho, Quo vadis, Ben Hur, Becket, Brat Slnko, sestra Luna, Pieseň o Bernadette, S piesňou okolo sveta a ďalšie.
Osobný život a charakter
Bol celkom odovzdaný do Božej vôle. V každom človekovi videl odraz Najsvätejšej Trojice. Ľudí si rád získaval a oni mu to s láskou oplácali. Ak videl, že sú v tiesni, finančne ich podporil. Bol medzi nimi veľmi obľúbený. Jeho bývalý žiak Mgr. Jozef Vengríni spomína, že nikdy nemal núdzu o miništrantov. S mládežou sa stretávali na rôznych dobrovoľných akciách.
| Obdobie | Pôsobisko | Aktivity |
|---|---|---|
| Po vysviacke | Ružomberok, Vysoké Tatry, Kežmarok, Spišské Bystré | Kaplánske miesta |
| 1978 | Vysoké Tatry | Farár |
| 1939-1983 | Hybe, Trnovec, Tvrdošín, Biely Potok | Farár |
| Po prepustení z väzenia | Liptovský Trnovec | Vyučovanie náboženstva |
Bol skutočne disciplinovaný vo svojom odbore. Ako farár bol veľmi zodpovedný a veľmi disponovaný. Z jeho tváre žiarila taká dôstojnosť.
Ekumenizmus a vzťah k iným cirkvám
Štefan Šmálik mal veľký zmysel pre ekumenizmus. Udržiaval dobré vzťahy s evanjelickými veriacimi a kňazom Mirkom Petrovičom, ktorý vyučoval evanjelické náboženstvo. Spoločne organizovali letný tábor pre deti z oboch cirkví. Zbližovala ich aj spoločná láska k histórii. Bol otvorený voči všetkým bratom vo viere, vrátane Židov.