V rozprávaní povier je dôležitou súčasťou ľudovej prozaickej tvorby. Šírilo sa ústnym podaním z pokolenia na pokolenie. Neskôr - vznikom písma - sa začala ľudová slovesnosť zapisovať. Predstavy o nadprirodzených bytostiach, ktorými sú duše mŕtvych predkov, nazývame manizmus, predstavy spojené s oživovaním prírody zase animizmus a predstavy súvisiace s prenášaním určitých charakteristických vlastností z jedného objektu na iný mágia.
Elementárne bytosti už starí Gréci predpokladali, že svet sa skladá zo 4 prvkov - oheň, voda, zem, vzduch. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby, do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto: Zem duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia. V Indii to zase boli tzv. praprvky - agni =oheň (niekedy tédžas - žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie.
Kedysi na úsvite civilizácie človek dával nadprirodzeným bytostiam zvieraciu podobu. Čarodejníci prírodných národov verili a dodnes veria, že zvieratá disponujú nadprirodzenými silami. Domestikované zvieratá nemôžu byť silové, pretože silové zviera musí žiť v divočine.
Vo svete prírodného čarodejníctva človek žije v symbióze so zvieraťom, využíva jeho schopnosti, energiu, inštinkt. Kniha Genezis zachytáva koniec éry, v ktorej človek komunikoval so zvieraťom ako so svojím spoločníkom. Boh dáva človeku svoj vzhľad, vytrháva ho zo sveta, v ktorom nadprirodzené bytosti mali zvieraciu podobu. Človeku sa nikdy nepodarilo ovládnuť zvieraciu ríšu.
Zviera má v Biblii dosť zvláštne postavenie. Na začiatku, v Knihe Genezis, je to had, ktorý pokúša človeka v Raji: „No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán…“ Na konci Biblie, v Zjavení apoštola Jána, sa zasa objavujú dve šelmy: morská a zemská.
Zvieratá sa dostali aj do etického kódexu židovsko-kresťanskej kultúry - do desatora. V knihe Deuteronómium má desiate prikázanie takéto znenie: „Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho ani nezatúžiš po dome svojho blížneho, ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.“ Vidíme, že manželka (žena) je postavená na rovnakú úroveň ako majetok (dom) a zvieratá (vôl, osol). Prvú ženu - Evu - Hospodin stvoril z Adamovho rebra, čo znamenalo, že bola len odvodeninou ľudskej bytosti a nemohla byť rovnocenným partnerom muža.
Z mýtov prírodných národov vieme, že mýtickí hrdinovia sa vedeli premieňať na zvieratá. Austrálsky príbeh o stvorení prvého človeka rozpráva o slnečnej bohyni Yhi a o Veľkom duchovi Baiame. Oni dvaja splodili zvieratá a Baiame ich považoval za svoje deti. Baiame sa rozhodol, že musí stvoriť novú bytosť. Pospájal atómy a mikroskopické zrnká prachu a vytvoril z nich krv, šľachy, chrupavku, mäso, mozgové závity a stvoril dvojnohé zviera, ktoré chodilo vzpriamene. Tak vznikol človek.
Grgalica alebo ženská démonická bytosť so znakmi prírodného démona. Predkovia ju opisovali ako obrovitú ženu s veľkými nohami čiernymi ako uhoľ, s rukami ako lopaty, driekom hrubým ako sud, plecami širokými ako posteľ, očami ako taniere a s prsníkmi ako kanvy, prehodenými cez plece. Žila v horách a ľudia počuli iba jej húkanie. Často je na základe opisu spájaná s démonickou bytosťou zvanou Runa.
Mytologické bytosti a ich spojitosť so zvieratami na štyroch nohách
V rôznych kultúrach nájdeme bytosti, ktoré spájajú ľudské a zvieracie charakteristiky, pričom často majú štyri nohy. Tieto bytosti majú hlboký symbolický význam a reprezentujú rôzne aspekty ľudskej povahy a sveta okolo nás.
Ganéša
V indickej mytológii je Ganéša boh múdrosti so sloňou hlavou. Mal tučné červené ľudské telo, 4 ramená a jeden veľký kel. Jazdil na chrbte potkana.
Gryf
Staroveká mytologická obluda z oblasti Stredného východu, kt. bola silnejšia ako sto orlov. Hlavu, krídla i pazúry mala orlie, no zadné laby a chvost ako lev. Strážila ložiská zlata alebo si z neho stavala hniezda, kt. strážila ako oko v hlave, čo je vlastne úloha drakov alebo gnómov v Európe. Medzi antických autorov, kt. opísali tohto tvora patria Aischylos, Plínius a Hérodotos, kt opísal ich vojnu s jednookými Arimaspanmi. V starom Grécku predstavoval božskú moc. V Egypte Gryf spája leviu podobu kráľa a sokoliu podobu Hóra a je symbolom víťazného vládcu. Neskôr sa stal symbolom pomsty a ptolemajovci ho priradili k gréckej bohyni Nemesis.
Hypogryf
Hypogryf má hlavu ako orol ale telo koňa a stal sa symbolom lásky alebo duchovného vzostupu. Inunguntur iam gryphes equis čiže krížiť kone s gryfom bolo príslovie vyjadrujúce že je niečo nezmyselné. Prvý taký tvor vznikol asi v 16 . stor v mysli Lodovica Ariosta v knihe Zúrivý Roland.
Kentaurus
Pedagógom je kentaurus, ktorý má spodnú časť tela konskú.
Symbolika zvierat v Biblii a iných náboženstvách
V staroperzskom náboženstve - v mazdaizme - sa rozlišovali užitočné a škodlivé zvieratá. Hinduistickú Indiu charakterizuje úcta k živým tvorom, najmä k posvätnej krave. Hinduistický boh Hanumán má podobu opice a je jednou z ústredných postáv eposu Rámájana. Hanumán pomáha princovi Rámovi bojovať s démonmi. Toto zoomorfné božstvo symbolizuje vlastne človeka, ktorý je disciplinovaný a ovláda svoje zmysly.
Ako vidno, niektoré božské bytosti - v Grécku aj v Indii -, od ktorých sa človek učí, majú zoomorfné atribúty.
Ďalšie bytosti a ich vlastnosti
- Hapi: Ochranca pozostatkov mŕtvych - ochranca pľúc uložených v kanape v hrobke mŕtveho, boh severu a severného vetra. Jeden zo 4 synov boha Hora.
- Hekate: Je zobrazovaná ako bohyňa s 3 telami, 3 hlavami a 6 rukami, ale len s jedným párom nôh. Podľa všetkého je bohyňou noci, alebo snáď samotnej tmy. Tým sa vysvetľujú i jej zobrazené pochodne.
- Hel: bohyňa nórskeho panteónu, ktorá vládla v posmrtnej pustine, kam odchádzali duše ľudí ktorí nezomreli hrdinsky v boji ale zomreli na starobu alebo chorobu.
- Hádes: grécky boh podsvetia, cez ktoré pretekalo 5 riek, napríklad (mýtická) rieka Styx a (skutočná) rieka Acherón. Hádes predstavoval posmrtný súd - dobrý boli odmenený blahom na Elysejských poliach a hriešnici trpeli mukami v Tartare. Pomáhala mu manželka Persefona.
- Freyja: severská bohyňa plodnosti, ovládala kúzla spojené s veštením, mala brata-dvojča boha plodnosti Freyra, ktorý mal na starosti úrodu a manželské lôžka
Tabuľka: Mytologické bytosti a ich symbolika
| Mytologická bytosť | Kultúra | Symbolika |
|---|---|---|
| Ganéša | India | Múdrosť, šťastie, prekonávanie prekážok |
| Gryf | Staroveký Blízky východ, Grécko, Egypt | Božská moc, ochrana, víťazstvo |
| Hypogryf | Európa (renesancia) | Láska, duchovný vzostup |
| Kentaurus | Grécko | Múdrosť, výchova |