História farnosti Andreja Radlinského

Obec Kúty, kde národovec, spisovateľ, pedagóg a kňaz Andrej Radlinský strávil takmer dve desaťročia, pripravuje spomienku pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Andrej Radlinský sa narodil 8. júla 1817 v Dolnom Kubíne v národne uvedomelej rodine. Jeho mama bola neterou Antona Bernoláka.

Pamätnú izbu inštalovali na kútskej fare, mieste posledného pôsobenia Radlinského pred smrťou v roku 1879. Od roku 1967 je tam inštalovaná pamätná tabuľa, v roku 1930 bol odhalený jeho pamätník pred miestnym kostolom. Konferencia v priestoroch obecného úradu pripomenie pôsobenie Radlinského v meruôsmych rokoch 1848-1849 a ďalšie témy späté s jeho životom.

V roku 1861 bol Andrej Radlinský preložený do Kútov, kde pôsobil až do svojej smrti. Tu síce stál tak trochu mimo diania národného života, nebránilo mu to však ďalej pôsobiť vo svojich národnobuditeľských aktivitách. Začal vydávať nové časopisy Slovesnosť (1863), obrázkový časopis Wojtech, obnovil vydávanie Katolíckych novín (1870) a finančne a odborne podporoval vydávanie literárnych diel mladých slovenských autorov.

Uvedomoval si, že zápas o budúcnosť národa sa vedie predovšetkým v škole. Publikoval množstvo článkov s pedagogickým zameraním, začal postupne vydávať Priateľa školy a tiež časopis Slovenský národný učiteľ. Jednou z jeho najobľúbenejších učebníc bola učebnica Školník.

Zásluhou horlivého kňaza Dr. Andreja Radlinského, ktorý pôsobil v Kútoch od roku 1861 do roku 1879 ako miestny farár, sa rozvíjal duchovný život vo farnosti. Postaral sa v rokoch 1865 - 1867 o obnovu chrámu. Pri príležitosti ukončenia 1000. jubilea cyrilometodskej misie bola z podnetu Radlinského v posledný deň roku 1863 vykonaná zbierka na novú cirkevnú knižnicu. Radlinský stál aj pri zrode púte na Velehrad pri príležitosti tohto výročia.

Andrej Radlinský zomrel náhle, 26. apríla 1879 v Kútoch, kde je aj pochovaný.

Život a dielo Andreja Radlinského

Andrej Radlinský (* 1817 - † 1879) bol presvedčeným národným buditeľom. Zakladal nedeľné školy, organizoval ženské národné spolky, založil finančný výpomocný spolok Sporiteľnica kresťanského milosrdenstva. Neúnavne bojoval proti alkoholizmu podporou spolkov miernosti a triezvosti a od roku 1844 bol jedným z najvýznamnejších členov národno-obrodeneckého spolku Tatrín.

Andrej Radlinský úzko spolupracoval s poprednými osobnosťami slovenského národno-obrodeneckého hnutia. K jeho najbližším spolupracovníkom patrili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Daniel Lichard, Ján Palárik, Jozef Karol Viktorin, Adolf Dobrianský a mnohí ďalší.

Za svoju činnosť bol v roku 1848 vyhlásený za „pansláva“ a prenasledovaný úradmi, čo bolo dôvodom jeho úteku do Viedne. V roku 1849 bol členom slovenskej deputácie, ktorá predložila cisárovi Františkovi Jozefovi I. prosbopis s tým, aby uznal Slovensko ako korunnú krajinu, čo sa však nestalo.

Vo Viedni, kde pôsobil dlhšie, spolu s ďalším národným buditeľom Danielom Richardom redigoval Slovenské noviny, písané v staroslovenčine. Bol rozhľadeným slovenským jazykovedcom, vďaka svojim rozsiahlym vedomostiam z jazykovedy napísal v roku 1851 jazykovú príručku s názvom „Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí“.

Spočiatku sympatizoval s kollárovskou koncepciou spisovnej slovenčiny, no od roku 1851 sa pridal k štúrovcom a v štúrovskej slovenčine napokon aj publikoval väčšinu svojich monografií, štúdií a článkov. Ako jazykovedec vydal počas svojho života viac ako 40 kníh, knihy nielen písal, ale bol priamo i vydavateľom množstva novín a časopisov. Nebola mu však ľahostajná ani výchova mládeže a rozvoj vzdelanosti. Okrem vyššie spomenutých Slovenských novín vydával časopis Cyrill a Method, od roku 1859 aj s prílohou Priateľ školy a literatúry.

Jeho vrcholným dielom sú Nábožné výlevy. Knihu vydal v roku 1850 a posledné, 14. doplnené vydanie vyšlo niekoľko desaťročí po jeho smrti v roku 1945. Ide o jedno z najlepších slovenských katolíckych diel, ktoré by nemalo chýbať v knižnici žiadneho tradičného katolíka. Dielo predstavuje vynikajúci súhrn tradičnej náuky katolíckej Cirkvi, modlitby, sviatky, kalendár, misál, informácie o sviatostiach a sväteninách.

Radlinského záujmom bolo aj náboženské zblíženie, najmä s pravoslávnymi a gréckokatolíkmi. Snažil sa o úniu medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou. Jeho Poklady kazateľského rečníctva si predplatilo mnoho gréckokatolíckych kňazov, vydal aj ruské kázne v zbierke s názvom Sobranije russkich propovedej.

K jeho bohatej a rôznorodej činnosti ako národného buditeľa patrí aj obnova Farského kostola sv. Jozefa Pestúna v Kútoch pomocou organizovania zbierok od veriacich, a tiež založenie Priemyselného spolku. V roku 1870 sa zaslúžil sa o vznik Spolku svätého Vojtecha, poslaním ktorého až do dnešných dní je vydávanie slovenských katolíckych kníh a tiež začal vydávať Katolícke noviny - tie mali za jeho vedenia vynikajúcu úroveň, boli skutočným hlasom katolíckej tradície.

Spolok svätého Vojtecha

Spolok svätého Vojtecha (SSV) je kultúrny a vydavateľský rímskokatolícky spolok so sídlom v Trnave. Bol založený 14. septembra 1870 z podnetu Andreja Radlinského so zámerom prispievať k zveľaďovaniu základných škôl a k šíreniu nábožensko-mravnej vzdelanosti a praktického katolicizmu vydávaním slovenskej rímskokatolíckej literatúry.

Už od svojho založenia mal spolok približne 500 členov - kňazov, učiteľov, mládež, ale i robotníkov a roľníkov z celého Slovenska. Hoci uhorská vláda odmietla pomenovať spolok podľa našich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda, cieľ spolku bol jasný - šíriť kresťanské hodnoty a vzdelanosť v slovenskom jazyku.

V roku 1870 začali vychádzať Katolícke noviny a od roku 1871 školské učebnice pre ľudové školy, kalendár - Pútnik svätovojteššský a (členské) podielové knihy pre členov SSV. Do roku 1918 vyšlo v SSV 346 kníh v mnohotisícovom náklade. V roku 1913 - 1926 preložil spolok celé Sväté písmo do slovenského jazyka a v roku 1937 vydal Jednotný katolícky spevník.

Spolok mal tlačiareň a kniháreň, zriadené Múzeum Františka R. Osvalda, dobudovával sa archív a knižnica. Niekoľko misií spolku do USA po I. sv. vojne i neskôr upevnilo SSV aj finančne a získalo mu tam takmer 10 000 členov. Vďaka americkým Slovákom - členovom SSV a ich finančným zbierkam sa rozvoj činnosti spolku upevňoval.

Od roku 1920, teda od nástupu Andreja Hlinku za predsedu, do roku 1948 vydal spolok 1 460 titulov kníh a viacero periodík. V období komunizmu bol spolok pod prísnou štátnou kontrolou a bol pretransformovaný na “účelové zariadenie rímskokatolíckej cirkvi”.

V decembri 1989 sa začala obnovovať činnosť spolku budovaním novej členskej základne s miestnymi skupinami, ako aj obnovením zasielania kalendára Pútnika svätovojtešského a podielovej knihy členom. Od roku 1870 vydal SSV viac ako 33 miliónov kusov kníh a vyše 200 miliónov čísiel novín a časopisov.

Kňazi z farnosti Oslany

Z rodinného kruhu oslianskej farnosti vyšiel v minulosti pomerne veľký počet kňazov. Niektorí z nich zložili aj sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a stali sa rehoľnými kňazmi (piaristi, jezuiti, františkán, benediktín). Iní pôsobili v rozmanitých úradoch a službách cirkvi na celom území Slovenska, ale aj v zahraničí ako opáti, profesori, kanonici, dekani, farári, vynikajúci kazatelia a dokonca jeden z nich sa stal aj biskupom. Z doposiaľ zistených údajov z farnosti Oslany pochádzalo 39 kňazov.

Prehľad niektorých kňazov z farnosti Oslany

Uvedený zoznam predstavuje len časť kňazov, ktorí pochádzali z farnosti Oslany. Ich život a práca svedčia o silnej náboženskej tradícii a vplyve farnosti na duchovný život v regióne a na Slovensku.

Aj dnes obyvatelia Dolného Kubína vychádzajú z jeho výroku: „Vychovávame všetkým, čím sme a čo robíme.“

Brány školy sa otvorili 1. Svojím zameraním nadviazala na tradíciu cirkevného školstva v meste, ktorá bola násilne prerušená po r. 1948.

Okrem dvoch pamätníkov po Andrejovi Radlinskom nesie meno i spojená cirkevná škola, ktorú navštevuje približne 500 detí - od škôlkarov až po maturantov.

Prekvapilo nás, že na utorkovej poludňajšej svätej omši (ešte koncom septembra tesne pred zavedením striktnejších opatrení) boli vo farskom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej skoro všetky miesta obsadené.

„Chodí aj mnoho mladých alebo pracujúcich, majú hodinu na obed, tak polovicu venujú svätej omši a potom sa rýchlo idú najesť.

tags: #1 #farnost #andreja #radlinskeho