Staré Hory sú najnavštevovanejším pútnickým miestom stredného Slovenska. Viac ako päť storočí naplnených láskou a úctou k Božej matke zanechalo nezmazateľnú stopu v histórii tohto miesta. Z pôvodne malej baníckej osady sa stalo medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska.
Obec Staré Hory, kedysi dávne banícke sídlo, má bohatú históriu ťažby striebra a medi, ktorá sa začala už na prelome 13. a 14. storočia. V 16. storočí zasiahli Uhorsko politické nepokoje - turecký vpád a stavovské povstania, ktoré sa prejavili aj v náboženskom živote. Dobré podmienky pre rozvoj náboženského života sa vytvorili až po roku 1711, keď sa skončilo posledné stavovské povstanie a Turci boli vyhnaní z krajiny.
Dnes je dominantou obce Kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý začali stavať v roku 1448 a dostavaný bol okolo roku 1499 zásluhou banskobystrického ťažiara Michala Königsbergera.Vďaka iniciatíve diecézneho biskupa Rudolfa Baláža sa Staré Hory stali známymi aj tzv. "Fatimskými sobotami", ktoré sa konajú na Prvé soboty.
Starohorský kostol s milostivou sochou Panny Márie a neďaleká Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim, ale aj neveriacim...
Kostol Navštívenia Panny Márie na Starých Horách
História pútí a privilégiá
Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Pútnici prichádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Významná tradícia očistenia sa od hriechov prostredníctvom sviatosti pokánia a v duchu myšlienky „Per Mariam ad Jesum“ pretrvávala aj v nasledujúcich storočiach. Narastajúci počet pútnikov, množstvo ďakovných tabuliek, modlitieb ako symbolov vďaky za uzdravenie, za rozličné milosti a dary Ducha svätého na oltári a stenách kostola spolu so žiadosťou bystrického biskupa Františka Berchtolda primäli pápeža Pia VI., aby v roku 1780 udelil Starým Horám zvláštne privilégium.
Týmto privilégiom bola návšteva starohorského chrámu, spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou odmenená plnomocnými odpustkami. Toto ustanovenie sa vzťahovalo na ľubovoľný deň roka.
Počas hlavných pútí sa na Starých Horách kázavalo v troch rečiach: slovensky, nemecky a maďarsky. Nemci, ktorí boli po roku 1945 vyhnaní do Nemecka, sem teraz prichádzajú ako turisti a pútnici pozrieť si staré pútnické miesto.
Čoskoro boli celý hlavný oltár i všetky steny kostola ovešané ďakovnými tabuľkami i modlitbami, ako sú ešte aj teraz ovešané všetky steny ružencovej kaplnky na Jasnej Hore v Čenstochovej v Poľsku, najväčšom mariánskom pútnickom mieste v Poľsku.
Na žiadosť banskobystrického biskupa Františka Berchtolda, pápež Pius VI. udelil Starým Horám zvláštne privilégium. Od roku 1780 bola návšteva starohorského chrámu, spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou (za svornosť kresťanských pracovníkov, za vykorenenie bludov a za povýšenie svätej Matky Cirkvi k Bohu), odmenená plnomocnými odpustkami.
Úplné odpustky môže na Starých Horách získať každý, kto sa vyspovedá, prijme Oltárnu sviatosť a pomodlí sa na úmysel Svätého Otca. Natrvalo ich vyhlásil pápež Pius VI.
Studnička - neodmysliteľná súčasť pútnického miesta
Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode priniesli na oltár. Na pamiatku jej ukrytia vyvesili na mieste obraz Panny Márie.
Podľa ústneho podania obyvateľov obce Staré Hory, sa vznik prameňa odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí, keď celé okolie Starých Hôr bolo v rukách protestantského vojska. Obyvatelia Starých Hôr sa obávali, že nepriatelia dostanú sochu Panny Márie. Sochu zložili z oltára, dôkladne ju zabalili a potom zakopali na mieste terajšej Studničky. Roku 1711 ju vykopali z úkrytu a v slávnostnom sprievode ju preniesli na oltár. Na pamiatku, že tu na kopci bola kedysi ukrytá socha, vyvesili obraz Panny Márie.
V 19. storočí priniesol prameň Studničky uzdravenie vtedajšiemu farárovi Matejovi Hrivňákovi, ktorý z vďačnosti dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok a zároveň sa tiež upravila cesta k studničke. 28. júna 1942 bolo toto vzácne miesto ale aj nová socha Panny Márie slávnostne posvätené banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom.
Areál prameňa Studnička
Bazilika minor
V roku 1990 bol starohorský kostol Navštívenia Panny Márie významenaný titulom Bazilika minor. Biskup Rudolf Baláž požiadal o udelenie tohto titulu v máji 1990. Kongregácia pre Boží kult odpovedala kladne v auguste toho istého roku. 15. septembra 1990 bol dekrét slávnostne prečítaný počas pontifikálnej sv. omše, ktorú celebroval biskup Rudolf Baláž spolu s biskupom emeritom Jozefom Ferancom a asi 40 kňazmi. Na slávnosti sa vtedy zúčastnilo asi 12 000 pútnikov.
Na tejto významnej udalosti spojenej s pontifikálnou sv. omšou, ktorú celebroval biskup Rudolf Baláž spolu s biskupom emeritom Jozefom Ferancom a asi 40 kňazmi sa zúčastnilo asi 12 000 pútnikov.
Pápež Ján Pavol II. Vieme, že v Banskobystrickej diecéze na mieste Staré Hory sa vypína starodávny a preslávený kostol, zasvätený Navštíveniu Preblahoslavenej Panny Márie, v ktorom sa už od 15. storočia uchováva pamätná socha Bohorodičky. Obyvatelia i často sem prichádzajúci považujú toto miesto za zbožné pútnické miesto pre celé okolie, kvôli tamojšej zjavenej Presvätej Matičke. Toto miesto sa uchádza o najvyššiu možnú úctu.
Púte na Starých Horách
Na Starých Horách sa počas roka koná niekoľko pútí. Prvá a najväčšia púť sa koná na Slávnosť Zoslania Ducha Svätého a druhá väčšia púť sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Okrem týchto pútí prichádzajú pútnici na väčšie mariánske sviatky.
Ako uvádza miestna farnosť, počas roka sa tam koná niekoľko pútí. Prvá a najväčšia je na Slávnosť Zoslania Ducha Svätého, druhá väčšia púť sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Okrem nich prichádzajú pútnici na väčšie mariánske sviatky.
Vďaka iniciatíve bývalého diecézneho biskupa Baláža sa Staré Hory stali veriacimi čoraz viac navštevovanými aj pre tzv. "Fatimské soboty", ktoré sa konajú na Prvé soboty.
Možno povedať, že každá nedeľa v letných mesiacoch je na Starých Horách v znamení pútí, pretože aj keď neprichádzajú organizované procesie, vždy príde veľký počet jednotlivých pútnikov, u ktorých sa realizuje známe Per Mariam ad Jesum. 24.
Stanisław Miernik sa teší, že sa pomaly obnovujú. „Dlhé roky chodia salletíni z Chrenovca-Brusna. Druhá skupina je z Krupiny, tretia je z Medzibrodu, Hiadeľa a Priechodu. Pravidelne pešo putujú aj z Levíc.
Prehľad pútí:
- Slávnosť Zoslania Ducha Svätého (Turíce)
- Sviatok Nanebovzatia Panny Márie
- Fatimské soboty (prvé soboty v mesiaci)
- Väčšie mariánske sviatky
Ďalšie sakrálne pamiatky na Starých Horách
Okrem známej Baziliky minor, sa na Starých Horách nachádza tiež niekoľko kaplniek.
Najstaršia z nich, Kaplnka sv. Anny bola postavená okolo roku 1600. Roku 1794 bola rozšírená a roku 1832 za pomoci dobrodincov obnovená. Je dosť priestranná a preto sa v nej aj teraz vykonávajú pohrebné obrady. Na oltári v kaplnke sv. Anny je teraz umiestnená socha Panny Márie ako aj obaja anjeli zo starej Studničky. Na vežičke kaplnky sú dva zvony, pričom jeden tam preniesli zo zrúcanej Kaplnky sv. Petra a Pavla.
Kaplnku sv. Petra a Pavla dal roku 1815 postaviť starohorský občan Leopold Longauer a zbúrali ju spolu s Kaplnkou sv. Floriána z roku 1790 pri výstavbe novej cesty v roku 1964. Za farára Šimičáka roku 1940 bola zrúcaná aj Kaplnka sv. Jána Nepomuckého vystavaná v roku 1794. Až do roku 1847 sa v nej konali bohoslužby. Kázalo sa v nej po maďarsky aj po nemecky. Miesto nej dal vtedajší farár postaviť sochu veľkého českého svätca na námestí.
Kaplnka Najsv. Trojice bola postavená roku 1794 spolu s domom, ktorý je s ňou spojený. Túto Kaplnku postavila bohatá pani Alžbeta Heinzová z Viedne, vdova po kráľovskom radcovi Fraňovi Heinzovi. Keď videla, že sa tu nachádza veľa biednych a opustených ľudí dala na vlastné náklady postaviť kaplnku a pri nej starobinec. V roku 1801 bola kaplnka posvätená. V starobinci sa starala vlastnými nákladmi o niekoľko starších a chorých osôb. Pred svojou smrťou tento dom darovala banskobystrickému biskupstvu. Po stavebných úpravách sa z neho stal domov pre kňazov na odpočinku. Kňazi vypomáhali miestnemu farárovi pri spovedaní pútnikov. Roku 1884 biskupský úrad dom predal.
Kaplnka Sedembolestnej. Roku 1726 postavil na Starých Horách Kalváriu páter Štefan Michael Rajs. Do roku 1869 na terajšom kalvárskom vrchu bol iba kríž s dvomi bočnými krížmi. Roku 1891 sa začala na Kalvárii stavať neogotická kaplnka podľa plánu okresného notára Dionýza Dvihalyho. Kaplnka bola dokončená roku 1893 a 27. augusta 1894 slávnostne zasvätená Sedembolestnej Panny Márie a jej ukrižovanému Synovi. V ten istý rok boli postavené zatavenia krížovej cesty.
Z malých kaplniek ostala už iba Kaplnka sv. Žofie, ktorá stojí pri vstupe do Starých Hôr. Kedysi pútnici, ktorí putovali pešo, sa pri nej zastavili a pripravili sa tak na vstup do chrámu. Väčšie procesie prichádzal privítať miestny farár až k nej. Kaplnku dala postaviť roku 1819 Žofia Kubicová z Trstenej, ako vďaku za uzdravenie, a umiestnila v nej obraz svojej patrónky sv. Žofie. Roku 1881 dal opraviť kaplnku a namiesto poškodeného obrazu dal obraz sv. Alžbety tunajší kráľovský nadlesník Jozef Prohászka tiež ako vďaku za milosť dosiahnutú od Božej Matky.
Mariánska úcta a spiritualita
Mariánska úcta patrí k základným prvkom katolíckej spirituality, preto nemôže chýbať v živote veriaceho Božieho ľudu. Počas prvej návštevy na Slovensku v roku 1990 Svätý Otec charakterizoval spiritualitu veriacich katolíkov na Slovensku v dejinách: "Viem, že dvojaká láska k Panne Márii a k Petrovmu nástupcovi je vzácne dedičstvo, ktoré vaši predkovia prijali od svätých vierozvestov Cyrila a Metoda a po stáročia ho odovzdávali z pokolenia na pokolenie, takže prišlo až k vám.
Staré Hory sú jedným z mnohých mariánskych miest, kde nejeden pútnik odprosil Boha a radikálne zmenil svoj osobný život, kde sa realizuje to známe Per Mariam ad Jesum. Staré Hory sú mariánskym pútnickým miestom, ktoré má bohatú históriu a tradíciu.
Staré Hory sú jedným z mnohých mariánskych miest, kde nejeden pútnik odprosil Boha a radikálne zmenil svoj osobný život, kde sa realizuje to známe Per Mariam ad Jesum.
Staré Hory sú mariánskym pútnickým miestom s bohatou tradíciou. Viac ako päť storočí naplnených láskou a úctou k Božej matke zanechalo nezmazateľnú stopu v histórii tohto miesta. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska.
Pútnické miesto a prameň Studnička, Staré Hory, SLOVAKIA Full HD
Ako sa dostať na Staré Hory
Dostupnosť autom je najrýchlejšia. Z najbližšieho mesta Banská Bystrica sú Staré Hory vzdialené iba 11 km. Z Banskej Bystrice je potrebné zísť zjazdom na cestu 1. triedy číslo 59.
Do obce Staré Hory je možné dostať sa autobusovou hromadnou dopravou z najbližšieho mesta Banská Bystrica alebo zo vzdialenejšieho Ružomberku. Pútnický areál je v blízkosti autobusovej zastávky.
Na pútnické miesto putujú peši najčastejšie veriaci z okolitých farností a to v jarných, letných či jesenných mesiacoch. Pútnické miesto je zaujímavé nielen pre pútnikov ale je aj turistickým cieľom z viacerých okolitých lokalít. Turistické trasy podľa náročnosti si možno vyhľadať napr. na Hike.sk.
Dostupnosť na bicykli je po cestách alebo lesných chodníčkoch, treba počítať s vyššou náročnosťou, keďže ide o horský terén. Cyklistické trasy si možno vyhľadať napr. na Cykloserver.cz.