40-dňový pôst: Význam a tradície

Fašiangy sa skončili a my by sme mali zahájiť 40 dňový pôst, alebo je to len prežitok z minulých storočí? Poďme sa pozrieť na význam a tradície tohto obdobia.

Čo je 40-dňový pôst?

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.

Samotné fašiangové oslavy (karnevaly či plesy) majú v sebe názov “carne-vale“, karneval, čo znamená rozlúčka s mäsom. Tento čas sa zároveň viaže ku koncu zabíjačiek.

Na Popolcovú stredu bolo zvykom páliť maňušky z minuloročnej Kvetnej nedele. Takto získaný popol sa používal počas bohoslužby, kedy kňaz potrel popolom čelo veriacich.

Pôst bol v 4. storočí zavedený cirkvou, aby zamedzila pohanské zvyky našich predkov. Cieľom pôstu v minulosti bolo preukázať úctu k božstvu a svoju myseľ naviesť k vyšším sféram práve vďaka dočasnému asketizmu.

Pôst pôvodne trval symbolických štyridsať hodín = dobu, po ktorú bolo Ježišove telo v hrobe. Postupne sa pôst predĺžil na štyridsať dní = čas, ktorý strávil Ježiš na púšti a postil sa.

Postupne sa pôsty skracovali a podľa Pavla VI. vzniklo nariadenie, kde veriaci, starší ako štrnásť rokov nemohli jesť mäso v piatky. Existovalo taktiež nariadenie, že všetci dospelí veriaci musia držať pôst na Popolcovú stredu a na Veľký piatok.

História pôstneho obdobia

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo. Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu - tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia.

Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila - teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú).

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.

Ako dlho trvá pôstne obdobie?

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred Veľkou nocou, pričom pod Veľkou nocou tu treba rozumieť Veľkonočné trojdnie, nie Veľkonočnú nedeľu).

Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Alleluja“ - podobne ako v 40-dňovom pôstnom období - nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy). V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ „cez rok“.

Medzi tradičné jedlá pôstneho času patrili napríklad pôstna kaša, šťavelová omáčka s vajíčkom, fazuľová kaša, kelové závitky a polievky. Vrchnosti sa samozrejme postilo ťažko. Tučnota bola znakom bohatých a meštianska kuchyňa sa často nestala miestom zemiakov a kyslej kapusty.

Naši predkovia vedeli, že po bujarých fašiangových zabíjačkách, báloch a karnevaloch je dobré telo nechať trochu vydýchnuť. Mohli by nám byť dobrým príkladom do dnešnej doby, kedy nielen zabúdame na tradície, ale nakupujeme a konzumujeme vo veľkom všetko, čo nám príde do cesty.

Pôst v Gréckokatolíckej cirkvi

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň.

Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.

Ako sa postíme dnes

O pôste hovorí v súčasnosti priamo 5 kánonov Kódexu kánonického práva. Ide o kánony 1249-1253, ktoré stanovujú všeobecné princípy a povinnosti týkajúce sa pokánia a pôstu v Katolíckej cirkvi.

Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili istým spoločným zachovávaním pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú osobitným spôsobom venovať modlitbe a konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa podľa normy nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.

Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Svojho času, konkrétne 28. januára 1992, teda ešte počas existencie Československej federatívnej republiky, vydala Biskupská konferencia ČSFR počas svojho zasadania v Brne pokyny ohľadom pôstnej disciplíny, ktoré platia aj dnes.

Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

• zdržiavať sa mäsových pokrmov;
• vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
• čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
• vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
• zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Celú pôstnu dobu je potrebné považovať za dobu pokánia a vzdať sa v tomto čase hlučných zábav. Ak by však mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.

Katolícka Cirkev formuje a upravuje požiadavky pôstu tak, aby zohľadňovala všetky záujmy veriacich. Ale treba si uvedomiť, že žiadna miera zhovievavosti nemôže odstrániť prirodzený a Boží pozitívny zákon, ktorý človeku ukladá umŕtvovanie a pokánie za hriech a jeho následky. Ľudské svedomie nemožno umlčať, každý vo svojom vnútri najlepšie vie, ako vysoko môže latku svojej pôstnej povinnosti a umŕtvovania položiť. A keď už raz túto latku položí, nemal by ju podliezať.

Tí, ktorí dodržiavajú prísne pôst, vedia, že dodržiavanie pôstu nie je v rozpore s potrebami ľudského organizmu. Ľudské telo skutočne z pôstu veľa získa, rovnako ako duša. Naše prirodzené túžby nie sú nevyhnutne nesprávne, ľahko sa však dokážu vymknúť spod kontroly. Nekontrolované vášne nakoniec vedú k správaniu, ktoré ohrozuje dušu človeka. Pôst umožňuje znova zbaviť sa týchto nesprávnych návykov a opätovne získať vnútornú a duchovnú slobodu.

Krásne to vyjadril Cirkevný otec Bazil Veľký, ktorý uviedol: „Pôst rodí prorokov a posilňuje človeka. Pôst je dobrou ochranou pre dušu, je lekárom tela, odpudzuje pokušenia, vyzdvihuje zbožnosť, podporuje bdelosť a cudnosť. Kto sa postí, ukazuje nielen pravý duch pokánia, ale aj poslušnosť ku Kristovi…“

9 bodov, prečo a ako dodržiavať pôst

1. Na začiatku pôstu katolícka Cirkev jasne vyzýva „obrátiť sa a veriť v Evanjelium“ (Mk1,15). Aj keď je obrátenie človeka v prvom rade dielom Ducha Svätého, vyžaduje si našu spoluprácu. Svätý Ján Mária Vianney, ktorý sa systematicky a dlho postil na druhej strane uviedol, že jedna dobrá spoveď má väčšiu cenu ako 3 mesiace o chlebe a vode. Tradične sa uznávajú tri metódy, ktoré vedú k zázračnému obráteniu srdca: modlitba, almužna a pôst (porovnaj Mt 6,1-18).
2. Pôst je cesta, ktorou sa dobrovoľne zbavujeme potešenia, ku ktorému sme pripútaní a pôstom dovolíme, aby v nás nastal „hlad po Bohu“. Hriech je odvrátenie sa od Boha smerom k modlám, ktoré sme si vytvorili. Pôst a sviatosti sú cestou k odmietnutiu hriechu a zlých náklonností.
3. Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života. Modlitba, charita, pokora, odpúšťanie, dobro sa tak stávajú čoraz viac aspektami formujúcimi našu osobnosť.
4. Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť. Vďaka pôstu posilňujeme vlastnú vôľu a dostávame inštinkty pod kontrolu. Pôst a modlitba sú silnou zbraňou voči pýche.
5. Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími. Pôst je spôsobom ako vstúpiť do telesnejšieho spoločenstva s tými bratmi a sestrami v Kristovi, ktorí sú od neho vzdialení. Ide o osvojenie si Kristovho učenia: mať srdce, ktoré vidí biedu iných a pobáda nás konať…
6. Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu. V španielskej tradícii sa rozpráva príbeh, podľa ktorého sa raz sv. Ján z Kríža vyslovil, že ak by človek myslel na Božiu spravodlivosť, zriekol by sa hrozna. Na to mu odpovedala sv. Terézia z Avily, že ak človek myslí na Božie milosrdenstvo, zje hrozno bez najmenších pochybností. Pôst nie je pohŕdaním dobrými vecami tohto sveta, ale dobrovoľným vzdaním sa časných dobier pre väčšiu Božiu slávu.
7. Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu. Podobne ako sa Kristus postil 40 dní v púšti a nakoniec ho pokúšal diabol, aj katolík sa musí postiť a viesť duchovný boj proti hriechu a satanovi. V tomto boji používa osvedčené zbrane: sviatosti, modlitby, pôst.
8. Výzva voči konzumnej spoločnosti. Obmedzenie vlastnej spotreby je v konzumnej spoločnosti činom, ktorý dokazuje „nadradenosť pojmu byť pred pojmom mať“. Skutočné šťastie nie je otázkou kvantity, ale kvality. Pôst nás robí silnejšími a uvedomelejšími v otázkach katolíckej viery.
9. Pôst nás pripravuje na obdobie Milosti a života v Božej prítomnosti. Cirkev vždy zdôrazňovala a bude zdôrazňovať dôležitosť pôstu, v duchovnom boji nezabúda však ani na nezaslúžený dar milosti, ktorý získavame aj na konci pôstu počas Veľkonočnej vigílie.

Pôst nemal len duchovný, ale aj zdravotný význam. U nás bola pôstna tradícia posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí.

Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia.

Pôst je súčasťou ľudstva už od nepamäti. Pôstne obdobia nájdeme takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. Postenie nie je zamerané len na zdržiavanie sa jedla, ale je spojené aj so zvnútornením sa, modlitbami, čítaním posvätných kníh a konaním dobročinnosti. Takýto pôst má nielen fyzický, ale najmä duchovný význam.

V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Ľudia majú často zakódovanú informáciu, že pôst je hladovka a s tým spojený pocit, že kvôli nedostatku potravy môžu od hladu umrieť. Tento strach nie je oprávnený, najmä ak sa jedná o dobrovoľné, liečebné hladovanie. Ide skôr o nedostatok vôle, keď na prerušenie pôstu stačí otvoriť chladničku.

Podľa účelu pôstu môže byť jeho trvanie krátkodobé (do 7 dní), strednodobé (7-14 dní), alebo dlhodobejšie (21-40 dní). Pre organizmus je blahodárny už aj 24-hodinový pôst jedenkrát v týždni. Krátkodobý pôst si môže vyskúšať každý sám na vlastnej koži.

Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga.

Pôst pôsobí preventívne pri predchádzaní rôznych ochorení, dokonca lieči, má omladzujúci účinok, vyhladzuje vrásky, hojí rany, zlepšuje duševný a telesný stav človeka, odstraňuje prebytočný tuk. Zaujímavý je aj mentálny význam pôstu. Môžeme na sebe pozorovať, ako sa nám prečisťuje myseľ, vnímame a ľahšie pozorujeme svoje myšlienky. Môže slúžiť aj ako tréning ovládania mysle.

Myšlienka pôstu je dať odpočinok tráviacemu ohňu v tele. Ten sa v priebehu pôstu revitalizuje a znova sa zapáli a spáli toxíny, ktoré sa nahromadili v tele. Tým sa zlepší celkové zdravie.

Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Dlhodobé pôsty sú podľa ájurvédy považované za nevhodné, nakoľko navodzujú nerovnováhu a oslabujú orgány a tkanivá. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov.

Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu.

Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst. Strava by mala byť diétna, ľahko stráviteľná. Joga a ajurvéda ponúkajú techniky ako komplexne vyčistiť celý organizmus aj myseľ.

Pôst nemal len duchovný, ale aj zdravotný význam. U nás bola pôstna tradícia posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí.

Aj napriek pôstu však váš jedálniček nemusí byť nudný. Ľubomíra Fraňová odporúča počas pôstu siahnuť po jedlách zo strukovín, ktoré môžu byť veľmi chutné vo forme prívarkov a kaší. „Výborné sú jedlá z pohánky, napríklad pohánka s bryndzou a opraženou cibuľkou. Populárnou voľbou je aj špenátový prívarok s vajíčkom, ktorý sa tradične pripravuje na Zelený štvrtok,“ odporúča. Chutne a výživne môžete spojiť aj zeleninu so strukovinami v karbonátkach alebo nákypoch.

Aj keď sa názory na pôstne stravovanie rôznia, nutričná terapeutka zdôrazňuje, že benefity môžu prevážiť riziká, ak k pôstu pristúpime rozumne. „Keď vynechávame z jedálnička mäso, konzumujeme viac strukovín, ovocia a zeleniny, čo má kvôli vysokému obsahu vlákniny pozitívny vplyv na trávenie. Môže sa tak nielen zlepšiť vaše trávenie, ale mnohým sa často podarí aj schudnúť,“ vysvetľuje.

Netreba však zabúdať na to, že vylúčením mäsa, vylučujeme z jedálnička aj dôležité bielkoviny, vitamíny a minerály, preto netreba zabúdať na ich nahrádzanie v strave alebo výživovými doplnkami.

Pôst navyše nie je pre každého.

Obdobie veľkého 40-dňového pôstu nám ponúka príležitosť na zmenu, nájdenie rovnováhy a hlbšieho zmyslu či iných záľub.

Medzi tradičné prístupy patria niekedy drastické, inokedy menej, zmeny v živote. Kedysi bolo zvykom chodiť denne do kostola, modliť sa ruženec, nejesť mäso, chodievať na Krížovú cestu a iné kresťanské tradície.

V 21. storočí je dobré, ak počas pôstneho obdobia obmedzíte používanie telefónu a sociálnych sietí, ste pohodlní a dlho ste necvičili, alebo ak budete meditovať a tráviť čas v tichu.

Pôst nemusí byť dokonalý, ale dôležité je snažiť sa každý deň. Pre obyčajného človeka je lepšie, keď urobí každý deň niečo malé, ale s dobrým úmyslom, akoby to malo byť dokonalé, ale nevydržať alebo sa hneď vzdať. Venujte čas iným a pomôžte niekomu vo svojom okolí. Vytvorte si rituály, môže to byť ranná modlitba, večerná meditácia alebo denník vďačnosti.

Pôstne obdobie teda trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok.

Štyridsaťdňový pôst je prípravným obdobím pred Veľkou nocou. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.

Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry).

tags: #40 #dnovy #post #za #knazov