Obec Kunešov, nachádzajúca sa na Slovensku, má bohatú a pestrú históriu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny komorského grófa magistra Leopolda, kde je uvedená pod menom villa Sankt Michaelis. Touto listinou kráľ Karol Róbert udelil istému Vernherovi de Potschka dedičné richtárstvo vo vznikajúcej obci.
V obci bol vybudovaný kostol, ktorý je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Obec Kunešov, spolu s ďalšími okolitými obcami, prešla do majetku mesta Kremnica a tento stav trval až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Mesto bolo pre obec vrchnosťou a zemepánom.
Lutherovo učenie - reformácia rýchlo preniká do banských miest dnešného Slovenska aj ich okolia. Po založení kláštora Františkánov v Kremnici sa zintenzívnila protireformácia. Kunešov sa stal samostatnou farnosťou. Ku nej boli pričlenené obce Lúčky a Kopernica. Dovtedy bola spoločná farnosť v obci Piargy/Kremnické Bane pri kostole sv.
V meste Kremnica bola ťažba zlata na úpadku, čo pretrvávalo počas celého 19. storočia. Táto situácia sa nepriaznivo prejavila aj v živote obyvateľov obce, keďže mnohí prišli o jedinú možnosť zárobku. Obecný richtár prosí mesto Kremnica o pomoc pri premiestnení Rómov z obce kvôli častým krádežiam.
V roku 1872 bola dokončená železničná trať Zvolen - Vrútky. Rímsko-katolícka škola bola poštátnená. Bola postavená murovaná školská budova, 4-triedna pre 250 detí, neskôr rozšírená na 8-triednu, ktorá stojí dodnes. V Handlovej začalo priemyselné dobývanie hnedého uhlia. Veľa Kunešovčanov tu našlo prácu (v roku 1940 asi 220). V Handlovej si našli niektoré rodiny aj bývanie v tzv. baníckej kolónií.
Počas I. svetovej vojny padlo 32 mladých mužov z Kunešova a 4 sa vrátili zmrzačení. Vznik Československa nebol v Kunešove vítaný s nadšením. V decembri obec obsadili českí legionári a ubytovali sa v škole. Časť navrátivších sa mužov z I. svetovej vojny sa stavala proti nim. 13. septembra postihol obec rozsiahly požiar.
Kostol sa po požiari a zabezpečení finančných prostriedkov z bankovej pôžičky začal opravovať. Počas opráv bol poškodený ďalším požiarom. Oprava bola dokončená až v roku 1926. Kostol bol vyzdobený dielami sochára Jozefa Damku, rodáka z Nemeckého/ Nitrianskeho Pravna, ktorý bol bratom miestneho farára (od roku 1925) Antona Damku.
Niekoľko obyvateľov obce, nadchnutých myšlienkami komunizmu sa zapojili do akcie známej ako Interhelpo. Predali svoj majetok v obci, nakúpili stroje a zariadenia a spoločne odcestovali do sovietskeho Kirgizka budovať nový život založený na komunistických ideáloch. 15. novembra do obce nastúpil za farára Anton Damko, rodák z Nemeckého/ Nitrianskeho Pravna. V roku 1939 dobrovoľný hasičský zbor oslavuje 50 rokov od založenia.
Pri celoštátnom sčítaní obyvateľov mal Kunešov 1967 obyvateľov. V obci sa konali oslavy 600. výročia založenia obce, ktoré sa pre epidémiu nekonali v roku 1942. Uskutočnila sa slávnostná svätá omša a potom verejné zhromaždenie pri kaplnke vedľa školy. Vystúpila aj handlovská banícka dychovka.

Erb obce Kunešov
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa začiatkom septembra 1944 z miestnych obyvateľov vytvorila partizánska skupina o počte asi 20 členov, ktorá prevzala v obci moc. Následne bola obec obsadená povstaleckou armádou a takmer mesiac bola vo frontovej línií. Na príkaz povstaleckých orgánov v Banskej Bystrici museli dňa 21. septembra všetci chlapi z obce vo veku od 16 do 60 rokov nastúpiť na rôzne práce (najmä kopanie zákopov) pre potreby SNP.
Bolo im oznámené, že to bude len na niekoľko dní (mali si zobrať stravu na dva dni). Vlakom boli presunutí na Horehronie; najväčšia časť do obce Hronec. V tomto pracovnom nasadení bolo okolo 300 mužov z Kunešova a ďalšie stovky z ostatných okolitých dedín s nemeckým obyvateľstvom. Po potlačení SNP ich koncom októbra 1944 ozbrojená stráž opustila a mohli sa vrátiť domov do rodnej obce. Väčšina sa vracala popri toku rieky Hron. Jedna oddelená skupina o počte vyše 70 osôb sa rozhodla prejsť cez hrebeň Nízkych Tatier na Liptov. 70 mužov - neozbrojených civilov z tejto skupiny, z toho 63 pochádzalo z obce Kunešov, bolo zastrelených doposiaľ neznámou partizánskou skupinou pri osade Magurka v Nízkych Tatrách.
5. októbra obec obsadilo nemecké vojsko. Medzi obyvateľmi dochádzalo k prípadom pomsty a odplaty za príkoria počas septembrovej vlády partizánov v obci. O život prišlo osem obyvateľov obce, aktívne zapojených do SNP a partizánskeho hnutia. V polovici januára začala pred blížiacim sa frontom nútená evakuácia všetkých obyvateľov obce do českého pohraničia. Začiatkom februára odišli poslední obyvatelia a obec zostala ľudoprázdna. V dňoch 1. a 2. apríla bola obec pravdepodobne ustupujúcim nemeckým vojskom z dvoch tretín vypálená.
Návrat časti obyvateľov obce z evakuácie za zložitých podmienok prebiehal postupne od júna do augusta. V dôsledku Benešových dekrétov obyvateľom bol skonfiškovaný všetok majetok a bolo im odňaté štátne občianstvo. Len menšej časti obyvateľov, cca 300, bolo dovolené zostať bývať v obci. Väčšia časť obyvateľov bola sústredená v internačných táboroch. V okolí Kremnice boli takéto tábory v obci Kremnické Bane a v obci Nová Lehota pri Handlovej. Následne bol zriadený sústreďovací tábor pri Novákoch, kde bolo internovaných niekoľko tisíc slovenských Nemcov.
Od mája 1946 boli internovaní obyvatelia nemeckej národnosti postupne vysídľovaní do okupačných zón Nemecka. Povojnové orgány okresu Kremnica rozhodli, že po Nemcoch budú do obce Kunešov nasťahovaní Rómovia z Rómskych osád (najmä Slnečná stráň pri dnešnom Žiari nad Hronom). Aj za starostu obce určili Róma. Rómovia v Kunešove vydržali len cca jeden rok a potom postupne z obce odišli a vrátili sa späť do svojich osád.
V roku 1948 má obec len 325 obyvateľov. Obyvateľ obce Alois Drienko svätil primície v obci Pitelová. V tejto obci od roku 1947 pôsobil aj farár Anton Damko. 30. a 31. zostavším obyvateľom bolo na žiadosť postupne vrátené čsl. štátne občianstvo. V obci bolo založené JRD, ktoré pre nerentabilnosť bolo v roku 1955 pričlenené k Štátnemu majetku n.p. Zvolen (od roku 1960 bol zriadený Štátny majetok n.p. Kremnica). Armáda a ľudové milície odstránili ruiny vypálených domov a hospodárskych objektov. Ponechali len vonkajšie múry historicky významnej budovy dedičných richtárov, tzv. Kretschenhaus.
V meste Esslingen odsunutí obyvatelia z obce Kunešov vytvorili Pracovný kruh/Arbeitskreis, ktorý organizoval rôzne spomienkové akcie. Pravidelnými sa stali stretnutia pri príležitostí kunešovských hodov na Michala (29. septembra). V roku 1972 bola zrušená škola v Kunešove pre prvý stupeň. Deti boli zaradené do I. ZDŠ (nová škola) v Kremnici. Rodáci z Kunešova vydali v Nemecku knihu o rodnej obci, ktorú zosavil bývalý učiteľ J. G. V roku 1977 sa uskutočnil sa prvý spoločný zájazd vysídlených rodákov z obce do rodnej obce. Ďalšie zájazdy nasledovali v rokoch 1980, 1983, 1986, 1988, 1990.
V prvých slobodných a demokratických voľbách v povojnovom období v novembri 1990 bol za starostu obce (podľa tradície býval hovorovo nazývaný richtárom) zvolený Ján Ihring. V obci sa uskutočnili veľkolepé oslavy 650. výročia. V obci bola založená miestna organizácia Karpatskonemeckého spolku, ktorá sa snaží o udržiavanie pôvodných ľudových tradícií. Uskutočnila sa svojpomocná výstavba obecného vodovodu s vlastným záchytom prameňa v hornej časti obce. Tento vodovod obec sama aj prevádzkuje.
V roku 1997 sa konali oslavy 655. výročia od prvej písomnej zmienky o obci. Obec zakúpila pojazdnú cisternu, ktorá slúžila aj pre dovoz pitnej vody z Kremnických Baní v čase sucha. 30. septembra bola v obci birmovka, prvá v povojnovom období. Banskobystrický sídelný biskup Msgr. Rudolf Baláž udelil sviatosť birmovania 25 mladým birmovancom. Obec prevzala do svojej správy materskú školu a premiestnila ju do priestoru obecnej zasadačky. Bolo vybudované detské ihrisko.
Bola renovovaná bočná kaplnka Božského srdca Ježišovho v kostola sv. Michala arch. a boli tu inštalované pamätné tabule s menami obetí II. svetovej vojny. Obec odpredala budovu bývalej školy firme BRIK, a.s. z Kremnica, ktorá tu zriadila výrobu sedacích súprav. V amfiteátri pri kostole sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach sa uskutočnil Hauerlandfest - prehliadka folklórnych tradícií pôvodného nemeckého obyvateľstva v okolí Kremnice a Nitrianskeho Pravna. 16. augusta 2005 obec postihla povodeň.
Dňa 17.10. 2015 v Hattenhofene/ Würtembersko zomrel Ladislav/Ladislaus Ihring, nar. 3.3. 1925 v Kunešove; dlhoročný predseda Pracovného združenia Kunešovčanov v Nemecku. Po roku 1990 pomáhal rodnej obci organizovaním finančných zbierok a ďalšími formami pomoci. Previedla sa výmena krytiny celej strechy na kultúrnom dome Wollner. 15. novembra 2014 sa uskutočnili komunálne voľby. Doterajší dlhoročný (od roku 1990) starosta obce Ján Ihring už zo zdravotných dôvodov nekandidoval. Za starostku obce bola zvolená PhDr. Mária Slašťanová, nar. 14.9. 1963, kandidujúca za KDH.
V komunálnych voľbách dňa 10. novembra 2018 bol za starostu obce zvolený Peter Slašťan, nar. 10.2.1964. Dňa 30. mája 2019 v …………../ Würtembersko zomrel pán Eduard Oswald, nar. 2.3. 1938 v Kunešove; dlhoročný funkcionár krajanských spolkov vyhnancov zo Slovenska v Nemecku; veľký podporovateľ oživenia pôvodných tradícií v rodnej obci, organizátor všestrannej pomoci rodnej obci, po Johannovi Rückschlossovi prevzal vydávanie Kunešovských novín/Kuneschhauer Heimatblat.
Obec Kunešov má 201 obyvateľov a podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov (r. 2021) sa k nemeckej národnosti prihlásilo 30 obyvateľov. Ing. Viliam Neuschl a JUDr. V Kunešove, dňa 28. júna 2020.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1342 | Prvá písomná zmienka o obci |
| 1848 | Zrušenie poddanstva |
| 1872 | Dokončenie železničnej trate Zvolen - Vrútky |
| 1914-1918 | I. svetová vojna, 32 padlých mužov z Kunešova |
| 1944 | SNP, partizánska skupina v obci |
| 1945 | Vypálenie obce, evakuácia obyvateľov |
| 1946 | Vysídľovanie obyvateľov nemeckej národnosti |
| 1990 | Prvé slobodné voľby po vojne |
| 1992 | Veľkolepé oslavy 650. výročia |