Horná Ves je obec s bohatou históriou, ktorá sa odzrkadľuje v jej kultúrnych pamiatkach a významných udalostiach. Pripomína si už 582. výročie svojej prvej písomnej zmienky.
Najstaršie zmienky a vlastníci obce
Podľa písomnej dokumentácie už v roku 1239 existuje na tomto mieste obec Superior Hozlem, čo bol zrejme najstarší zachovaný názov obce. Však osídlenie tu existovalo i v skoršom období, čoho dôkazom je listina kráľa Kolomana z roku 1113 tzv. Zoborská listina.
Zo 16. V roku 1329 sa už obec spomína ako Félfalu.
Okolo roku 1388 obec ako mýtna stanica prislúchala hradu Sivý Kameň. Koncom 14. a začiatkom 15. storočia patrila obec k Hrušovskému hradnému panstvu a podľa zmien majiteľa panstva sa menili aj vlastníci obce.
Striedavo ním boli Palatín Leustach de Ilswa a jeho dedič a ostrihomský arcibiskup Ján. Po roku 1408 patrila obec znovu Ilswayovcom, neskoršie Majthényovcom. V roku 1534 sa ako majiteľ uvádza Bartolomej Barthus podobne ako pri Chalmovej.
Potom na základe zálohového práva jej pánmi sa stali Hunyadyovci, ktorí tu začiatkom 15. storočia dali postaviť na prudkom okraji obce fortalicium, čo znamená opevnená stavba ranno-stredovekého kaštieľa. Súviselo to so spomínanou mýtnou stanicou. V 16. storočí bolo stavba obnovené vo forme neskoro goticko-renesančného kaštieľa. Rod Hunyady sa v tom období stal majiteľom nehnuteľností v obci a mal k obci blízky vzťah.
Podľa portálnych súpisov sa ešte v 16. storočí stali pozemkovými vlastníkmi Majthényiovci, v niektorých obdobiach ako výluční vlastníci. Boli to majitelia hradu Sivý Kameň. Podľa zachovaných dokumentov viedli Majthényiovci a Hunyadyovci spolu majetkové spory o vlastníctvo zeme v obci. Z roku 1586 sa zachovali dokumenty, že Majthényiovci kruto zaobchádzali s poddanými.
V druhej polovici 19. storočia aj po zrušení poddanstva si dávni majitelia Majthényovci (Albert a Rudolf) udržali v obci veľkostatok, ktorý mal 1948 katastrálnych jutár, z čoho bola necelá polovica lesa, štvrtina oračín, veľké pasienky pre 509 oviec, lúky a záhrady. Na veľkostatku zamestnávali 30 sluhov.
Na konci 19. storočia získala v chotári obce lesný majetok aj známa rodina Thonet, ktorá žila v blízkych Veľkých Uherciach a postavila tam svetoznámu továreň na ohýbaný nábytok.
Poslednými vlastníčkami bývalých Majthényovských majetkov sa po smrti otca Rudolfa Majthényiho, ktorého v roku 1918 zabila v Budapešti električka a bol pochovaný pod kostolom v Čereňanoch, stali dve jeho dcéry Mária rod. Majthényi vydatá Tarnoczy a Gabriela Majthényi vydatá Gostony. V roku 1923 boli ich majetky štátom odňaté.
Počas I. Československej republiky boli v obci 3 veľkostatky. V roku 1941 boli čiastočne rozparcelované. Roľnícke družstvo bolo založené v roku 1959, v roku 1968 bolo zlúčené s Roľníckym družstvom Oslany. V rámci transformácie družstva sa Roľnícke družstvo od 1.1.1993 osamostatnilo.
V roku 1828 bolo v obci 43 domov a 473 obyvateľov a súčasťou obce boli aj Sobranecké kúpele, kde bolo 10 domov a 96 obyvateľov. V roku 1842 tu žilo 504 obyvateľov a to 346 gréckokatolíkov, 149 rímskokatolíkov a 9 židov. V roku 1900 v obci žilo 599 obyvateľov.
- obec oslobodili sovietski vojaci dňa 23.11.1944.
- v roku 2010 bola ukončená rekonštrukcia miestnych komunikácií - I.
Kostoly v Hornej Vsi
Medzi kultúrne pamiatky obce patria:
- Rímskokatolícky kostol postavený v r. 1837.
- Kaplnka Sv. Vincenta Ferrarského postavená v barokovom štýle v roku 1780.
V obci vznikla fara v roku 1787 súčasne s postavením kostola sv. Pavla apoštola a vyfarnením z Oslian. Rímsko - katolícky kostol dal postaviť Alexander Majthény s manželkou.
V Hornej Vsi pri Kremnici posvätil v nedeľu 17. júla banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž novopostavený Farský kostol bl. Jána Pavla II., pápeža.
Novopostavený Farský kostol bl. Jána Pavla II. v Hornej Vsi
Prvú slovenskú Farnosť bl. Jána Pavla II. v Dekanáte Žiar nad Hronom tak spolu tvoria obyvatelia obcí Horná Ves a Dolná Ves, ktorá je filiálkou. Podľa starostky obce Simony Holicovej čakala Horná Ves na svoj farský kostol niekoľko storočí. Doteraz tam totiž žiadny nebol. V blízkosti kostola pribudla aj nová fara. Počas posviacky predstavil diecézny biskup novému farskému spoločenstvu prvého správcu farnosti vdp. Pavla Slezáka.
Biskup Rudolf Baláž netajil dojatie nad skutočnosťou, že milovanému slovanskému pápežovi Jánovi Pavlovi môže zveriť duchovný patronát nad novovzniknutou farnosťou. "Verím, že nás Slovákov nosil v srdci ešte vtedy, kým ešte netušil, že bude pápežom," zamyslel sa Rudolf Baláž pri spomienke na osobné stretnutia s niekdajším kardinálom Wojtylom v totalitnom období. Mons. Vladimír Farkaš, riaditeľ banskobystrického biskupského úradu, zároveň predstavil verejnosti ustanovujúce dekréty a súvislosti spojené so stavbou. Sem patrí konsekračný dekrét kostola a oltára, dekrét o požehnaní farskej budovy, dekrét o titule farnosti a dekrét s pastoračnou misiou prvého správcu farnosti. Stavba kostola bola zrealizovaná v priebehu jedného roka. Prípravné práce na vybudovanie kostola v Hornej Vsi sa začali už v roku 2007, zásluhou vtedajšieho farára Martina Dadu. Architektom stavby je Daniel Bizoň, akademický sochár Dušan Králik je autorom návrhu interiéru.
V jubilejnom roku 2000 bol nad obcou umiestnený na vrchole Žarnova (840 m n. Ku kultúrnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol pôvodne postavený v r.1950 a zrekonštruovaný v r.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1239 | Prvá písomná zmienka o obci Superior Hozlem |
| 1329 | Obec spomínaná ako Félfalu |
| 1388 | Obec prislúcha hradu Sivý Kameň |
| 1787 | Vznik fary a postavenie kostola sv. Pavla apoštola |
| 2011 | Posvätenie Farského kostola bl. Jána Pavla II. |
Kaštieľ v Hornej Vsi
Začiatkom 15. storočia postavili majitelia obce Hunyadyovci opevnenú stavbu ranno-stredovekého kaštieľa. V 16. storočí bolo stavba obnovené vo forme neskoro goticko-renesančného kaštieľa. Táto rozsiahla stavba sa skladala z trojpodlažnej jednotraktovej budovy na nepravidelnom pôdoryse, na južnej strane s polygonálnym výstupkom, na východnej strane s pomerne vysokou vežou so štvorcovým pôdorysom situovanej do strednej osi budovy.
Naľavo od veže je menší plochý rizalit, zakončujúci východnú fasádu. V južnom krídle bola čierna kuchyňa a nad ňou sieň s krbom. V priestore veže zaklenutej krížovou hrebienkovou klenbou bola kaplnka, ktorej interiérové úpravy a zariadenie boli z čias okolo roku 1749. Miestnosti druhého podlažia boli zaklenuté klenbami, ktoré boli valené s lunetami, alebo krížové s hrebienkami a pochádzali z čias okolo roku 1600. Výnimkou bola veľká miestnosť na východnej strane, ktorá mala neskoro gotický trámový strop s prievlakom. Miestnosti na treťom podlaží boli zakryté dreveným trámovým stropom. V sústrednej sieni na treťom podlaží bol renesančný krb z farebných kachličiek zo 17. storočia. Do západného jednotraktového krídla boli sústredené reprezentačné priestory. Na kaštieli sa robili menšie opravy v 19. storočí.
Tento kaštieľ bol v 17. storočí niekoľkokrát miestom konania stoličnej kongregácie. Bolo to práve v čase, keď bol prvým podžupanom Ladislav Hunyady. Podľa zachovaných dokumentov viedli Majthényiovci a Hunyadyovci spolu majetkové spory o vlastníctvo zeme v obci. Aj v 18. storočí.
V archívnych materiáloch z roku 1817 a 1818 sa zachovala pečať obce na niekoľkých písomných dokumentoch. Richtár obce v písomnostiach uvádza, že ich opatruje dedinskou pečaťou. Na pečati sú skrížené obilné klasy, v dolnej časti sú ratolesti a v hornej časti nad klasmi je slovenský nápis s názvom obce Hornejsa. Znak obce hovorí, že sa jej obyvatelia zaoberajú poľnohospodárstvom a ratolesti znamenajú, že patrón obce bol mučeník.
Pôda už v tom období patrila do druhej triedy (chotár bol spolovice hornatý s údoliami). V chotári bolo dostatočné množstvo palivového a úžitkového dreva. Pasienky v chotári obce dávali možnosť chovať ovce a kozy. V remeselnej výrobe bola Horná Ves jedným zo stredísk Severozápadného Tekova. Okrem bežných dedinských remesiel (v roku 1715 debnár, kováč zámočník) tu bol mlyn (známy aj zo starších čias) ďalej tu boli súkenníci v značnom počte (v roku 1736 jedenásť, v rokoch 1746 a 1763 po trinásť) a pre tento kraj charakteristickí sitári (roku 1715 prví v tejto oblasti). Títo remeselníci mali svoj cechový znak s dvoma veľkými klobúkmi. V roku 1736 bola v prevádzke sitárska dielňa a prvý sitár bol Ján Poliak - sedliak, ktorý sa okrem sitárstva zaoberal aj poľnohospodárskou výrobou.
V obci sa zachovala kaplnka sv. Vincenta Ferrarského v barokovom štýle z roku 1780.
Ku kultúrnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol pôvodne postavený v roku 1332 v gotickom štýle, prestavaný v roku 1495. Do súčasnej podoby bol prestavaný v roku 1756-68 v barokovom štýle. Patrónom chrámu je sv. Jozefa z 18. V blízkosti chrámu stojí aj socha Sv.
V roku 1923 bola v obci postavená za stredným mlynom malá kaplnka a to na mieste, kde dovtedy stála na kamennom podstavci Socha umučenia. Kaplnka bola postavená na pamiatku padlých občanov Oslian v rokoch 1914-18 (14 mien) v I. svetovej vojne. Zasvätili ju sv. Cyrilovi a sv. Zo svetských pamiatok treba spomenúť pomník SNP postavený v r.
Táto socha bola postavená v roku 1787 na znak, že v obci sa vyskytol mor a táto socha bola pomenovaná ako Morový stĺp, ktorý sa nachádza pred kultúrnym domom v obci. Zo svetských pamiatok treba spomenúť Pomník padlým vojakom, ktorý je umiestnený v strede obce. Jedná sa o pomník padlých vojakov v I. svetovej vojne. Medzi zaujímavé objekty môžeme zaradiť dubovú zvoničku v obci, ktorá sa nachádza na miestnom cintoríne. Do zvoničky bol odliaty zvon rodákom obce p.
Bol postavený v r.1332 v gotickom slohu na starších základoch. Renesančne upravený v r.1669, keď pristavali bočnú kaplnku.
Jednou z dominánt obce je kaštieľ, ktorý postavili v roku 1622 Michal Bošány s manželkou Margarétou v časoch Tureckej invázie. Je to štvorkrídlová budova, stavaná okolo obdĺžnikového arkádového dvora s vežami na nárožiach. Fasáda budovy je členená bohatými neogotickými architektonickými článkami. Dvojtraktové prízemie s neogotickou kaplnkou, prístupno bohato riešeným portálom. Na druhom podlaží reprezentačné miestnosti s vyrezávanými drevenými stropmi, stenami obloženými drevenými obkladmi a vzorovým parketom. Vo vnútornom zariadení gobelín, umiestnený v slávnostnej sieni, predstavuje kráľa sediaceho na tróne, obklopeného množstvom postáv. Reliéfna podobizeň baróna Thoneta z roku 1904 od P. Breithuta z Viedne. Rokokový rám z 2. tretiny 18. V roku 1865 kúpila kaštieľ rodina Thonetovcov, ktorá ho vlastnila až do druhej svetovej vojny. V súčasnosti je opäť vo vlastníctve jedného z potomkov Thonetovcov.
V dolnej časti obce, z konca 18.storočia,riešená na spôsob gloriety. Nad vchodom plastika piety zo začiatku 19.storočia.
Nachádza sa v strede obce oproti budovy pošty. Postavený na pamiatku padlých v prvej svetovej vojne. Na kamennom podstavci súsošie dvoch postáv - Ježiš Kristus s krížom a vojakom.
Pri hasičskej zbrojnici, na pamiatku padlým partizánom v SNP. Na stupňovitom polkruhovom základe z umelého kameňa súsošie troch postáv z pieskovca, v pozadí kríž.
Leží na úbočí hory Šípok. Bola postavená okolo roku 1850. Dala ju postaviť barónka Kristína Hellenbachová Rudnayová, ako vďaku za uzdravenie svojho manžela bylinami, ktoré na tomto mieste nazbierala. V roku 1852 posvätená banskobystrickým biskupom Štefanom Moyzesom a zasvätená Nanebovzatej Panne Márii. Ku kaplnke boli následne vybudované zastavenia krížovej cesty.
V miestach, kde sa najsevernejší výbežok pohoria Tríbeč najbližšie približuje k najjužnejšiemu výbežku pohoria Vtáčnik, vedie údolím popri potoku cesta, ktorá pokračuje cez Veľké Pole, Pílu, Horné Hámre a napája sa na cestu vedúcu Pohroním, od Zvolena sa odkláňajúcu na Novohrad. Táto cesta bola nazývaná ''Jantárovou cestou'', lebo pokračovala až do Orientu. Kupci po nej nosili do našich krajov a do Západnej Európy drahé kamene, pochádzajúce z Orientu. Pri tejto ceste v miestach, kde sa takmer dotýkajú pohoria Tríbeč a Vtáčnik vznikla mýtna stanica priamo na obchodnej ceste.
Kostol sv. Michala v Drážovciach