Salezián Peter Kuchár a jeho inšpirácia komunitou Nové horizonty a Chiarou Amiranteovou

Keď salezián Peter Kuchár prvýkrát počul príbeh mladej ženy, ktorá zostúpila do rímskeho podsvetia a vytrhla z neho množstvo narkomanov, prostitútok a satanistov, mal nutkanie spoznať ju. Reč je o Chiare Amiranteovej, zakladateľke komunity Nové horizonty.

Rím, mesto, kde Chiara Amiranteová začala svoje pôsobenie v podsvetí.

Chiara Amiranteová svoje duchovné dobrodružstvo približuje na stránkach dvadsiatich kníh, ktoré sú už niekoľko rokov preložené do svetových jazykov. Pojem Nové horizonty nie je na Slovensku príliš známy, veriaci skôr poznajú komunitu Cenacolo. Peter Kuchár sa svedectvom o Chiare stretol aj v Medžugorí.

Keď som bol v Medžugorí, počul som silné svedectvo bývalej satanistky Angely, ktorá si pri čiernej omši vylosovala Chiarino meno s tým, že ju má odstrániť. Angela šla na dohodnuté stretnutie s nožom, no keď jej Chiara otvorila dvere, srdečne ju privítala a objala, bola odzbrojená. Zostala stáť ako obarená. Angela svedčila, že prvýkrát v živote pocítila takú silnú lásku a prijatie, čo ju úplne odzbrojilo. Pochádzala z ťažkých pomerov, rodičia ju nechali, vyrastala v detskom domove, neskôr v náhradnej rodine, kde tiež zažila sklamanie. Nakoniec skončila v satanistickej sekte ako posadnutá.

Cesta Petra Kuchára do Talianska

Zamierili ste teda do Talianska. Nebolo to jednoduché. Najprv som odporúčanie nedostal. Neskôr mi však provinciál povedal, že mi môže dať k dispozícii rok na osobnú formáciu. Nakoniec boli z toho tri roky. Potom som požiadal o dvojité členstvo, ale to neprešlo. Dostal som tri roky na rozlišovanie, či sa chcem natrvalo začleniť do Nových horizontov alebo sa vrátim k saleziánom.

Ako misionár som pôsobil aj v Keni, a tiež som pracoval s deťmi z ulice, ktoré síce nemali prístup k drogám, ale fetovali lepidlo. Chiara pracovala skôr s dospelými ľuďmi z ulice, ktorí boli ponorení do pekla tvrdých drog, prostitúcie a čierneho obchodu.

Chiara Amiranteová a jej zázračné uzdravenie

Keď bola po vysokej škole, dostala chronickú nevyliečiteľnú chorobu a postupne prichádzala o zrak. Lekári jej povedali, že úplne oslepne. Pri jednej modlitbe povedala Pánovi, že to poslanie, ktoré jej vkladá do srdca, nedokáže realizovať slepá. Na svoje prekvapenie na druhý deň ráno zistila, že znovu dobre vidí. Nechápali to ani lekári.

Začiatky komunity Nové horizonty

V 90. rokoch to bolo v tých podchodoch peklo. Združovali sa tam najhorší feťáci. Hnevalo ju, že kresťania s tým nič nerobia. Rehoľníčky a ľudia z charity im síce nosili jedlo, ale to v zásade neriešilo ich životnú situáciu. Dva roky zháňala v Ríme budovu pre komunitu, ale keď povedala, že dom bude pre drogovo závislých, každý od toho odstúpil.

Keď sa vrátila domov a pýtala sa Boha, čo má urobiť, v Biblii si otvorila náhodou citát so slovami: Už len jedno ti chýba, rozdaj, čo máš, chudobným, poď a nasleduj ma. Bolo to šialené rozhodnutie, mala veľmi dobrých rodičov. Boli veriaci, pôsobili v hnutí Fokoláre, kde Chiara vyrastala, ale aj tak to nedokázali pochopiť. Otec jej povedal, že keď to urobí, už nebude jeho dcérou a neberie za jej konanie zodpovednosť. Bolo to tvrdé, nechcela si rozbiť dobré vzťahy s rodičmi. Je fascinujúce, že napriek tomu išla za tým, čo vnímala ako Božie.

Takže napriek nepochopeniu rodičov odišla z domu. V deň, keď odišla z rodičovského domu na stanicu Termini, dostala tri seriózne ponuky na dom pre komunitu v Ríme. Brala to ako potvrdenie a zázrak, že si vôbec mohla vyberať, kde bude. Bolo to nebezpečné, pretože tam žili s ľuďmi, ktorí boli poznačení satanizmom. Keď v knihe opisuje svoje zážitky, človeku behá mráz po chrbte. Veľakrát mohla zomrieť. Sama chodila v noci do ulíc, lebo nechcela druhých ťahať do nebezpečenstva.

Práca s ľuďmi závislými na drogách

V Ríme existuje tím ľudí, ktorý chodí do ulíc a ponúka ľuďom namočeným v závislostiach pomoc. Deväťdesiat percent ľudí si však nechce dať pomôcť, myslia si, že to majú pod kontrolou, a keď budú chcieť, tak s tým dokážu prestať. Sú nahnevaní na celý svet, na rodičov, kamarátov, spoločnosť, na cirkev, na Boha, že im mali pomôcť, ale nikto im nepomohol. Keď sa spamätajú, vyčistia si hlavu a v realite uvidia, komu všetkému ublížili, potom prichádza ďalší problém, ako to spracovať a odčiniť.

Toto je vec, ktorá ma prekvapila asi najviac. Ten prechod zo života na ulici, keď dni trávili pod vplyvom drog či alkoholu, do komunity s presnými pravidlami, musí byť náročný. Keď ľudia prídu z ulice, ich dôstojnosť je rozbitá, ťažkopádne komunikujú, nemajú súvislé myšlienky, sú zmätení. Po niekoľkých mesiacoch sa vyčistia, prichádzajú im sily, zvládajú program v komunite.

Chiara Amiranteová so skupinou ľudí z komunity Nové horizonty

"Keď ľudia prídu z ulice, ich dôstojnosť je rozbitá, ťažkopádne komunikujú, nemajú súvisle myšlienky, sú zmätení. Pamätám si 19-ročného mladíka, ktorý mi po príchode povedal, že na mňa to ani neskúšaj, ja som ateista. Povedal som mu, že ho k ničomu nenútim. Je to nastavené tak, že či je niekto veriaci, alebo ateista, na spoločnom ruženci či omši musí sedieť s nami, no nemusí sa modliť. Na druhý deň som ho videl s ružencom v kaplnke. Hovorím mu: A ty tu čo robíš? Povedal mi, že mu modlitba prináša pokoj do duše. Toto je zázrak, závislý chlapec, ktorý sa nikdy nemodlil, sa zrazu zmení.

Denný režim v komunite

Ak má komunita kňaza, bývajú denne sväté omše. V komunite, kde som bol naposledy, ďalšieho kňaza nemajú, takže po mojom odchode tam chodí kňaz iba dvakrát do týždňa odslúžiť omšu. Takto sa začína deň. Potom majú raňajky a rozdelia si prácu. Každý pracuje vo svojom sektore a postupne sa to strieda: v kuchyni, práčovni, pri údržbe domu, niektorí chodia na polia, zbierajú olivy, sadia, starajú sa o včely. Niekto komunitu zásobuje, iní robia s drevom. Prakticky všetkého.

Na začiatku sa im zoberie aj telefón, aby sa upokojili, pretože keď precitnú, chcú všetko rýchlo impulzívne riešiť a narobia ešte viac zla. Je pravda, že v komunite je obmedzená sloboda. Program je nastavený na dva roky, no málokto tam zostane, kým uplynú, čo je škoda. Ak niekto zotrvá dva roky, posledný polrok mu komunita pomôže nájsť si prácu a pomaly sa začleňuje do spoločnosti. Ak sa necíti dosť silný na to, aby sa osamostatnil, môže zostať v komunite dlhší čas a zostať tak chránený.

Kým niekto nad nimi stojí, ako sa povie, s palicou, tak to robia, pretože inak by dostali trest. Práca a upratovanie je na dennom programe, aby si vybudovali zvyk. Keď však dostanú svoju izbu a nikto ich nekontroluje, úplne sa na to vykašlú. Prvé, čo zanechajú, je duchovný život. Povedia si, že sa už nemusia modliť ruženec a na omšu stačí ísť v nedeľu. Neuvedomujú si, že musia byť na seba nároční a potrebujú disciplínu.

Áno, sú takí, ktorí sú tam už tretíkrát. Jeden muž mi povedal, že nedokáže žiť normálne vo svete, musí byť v komunite, byť kontrolovaný. Sú typy ľudí, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní.

Príbeh úspešného podnikateľa

Poznám životný príbeh muža z Neapola. Bol to úspešný podnikateľ, zamestnával 200 ľudí. Už ako chlapec začal brať drogy, oženil sa, má tri zdravé deti, manželstvo viac-menej fungovalo, no manželka postupne zistila, že nie je čistý. Došlo to do bodu, keď sa manželka v jednej izbe modlila ruženec a on si v druhej pichal heroín. Nakoniec vstúpil do komunity, ale po troch mesiacoch ušiel. Po určitom čase sa znova vrátil a zostal rok. Komunita mu umožnila odísť skôr, aby jeho biznis nepadol. Už niekoľko rokov takto spolu fungujú a je čistý.

No závislý človek sa na to nemôže nikdy spoliehať na sto percent. Vždy to bude abstinujúci alkoholik, narkoman. Je to zázrak, že sa s ním nerozviedla. Ani v biznise pod vplyvom drog nebol svedomitý a porobil všelijaké prechmaty. Keď mu prišla štátna inšpekcia, vedel, že to je koniec firmy. V kaplnke prosil Boha, aby nič nenašli a firma prežila. Dal Bohu sľub, že ak nič nenájdu, do konca života bude podporovať komunitu a chudobných. A oni naozaj nič nenašli! Preňho to bol zázrak.

Tomu chlapíkovi sa podarilo zvíťaziť preto, lebo sa udržiaval vo viere. S manželkou sa modlili ruženec, chodil na sväté omše a držal sa duchovných zdrojov, ktoré mu dodávali silu a vytrvalosť.

Psychiatrická pomoc a duchovné uzdravenie

Drogová závislosť či alkoholizmus sú psychiatrické ochorenia. Sú tam aj psychiatri, no nie v každej komunite. Naša psychoterapeutka mi otvorene povedala, že psychiater síce môže predpísať lieky, ale to situáciu človeka dlhodobo nerieši. Jediný, kto môže úplne uzdraviť, je Ježiš. Lieky ho môžu udržiavať a pomáhať mu v živote. Nato, aby sa človek úplne uzdravil, musí dôjsť k duchovnému uzdraveniu. Osobne komunite Cenacolo veľmi fandím a vidím ich krásne ovocie, ale toto je vec, s ktorou nesúhlasím. Mali sme klienta, ktorý bol pol roka v Cenacole, ale prešiel do Nových horizontov práve preto, že potreboval lieky. Neprekážala mu spiritualita ani práca, ale potreboval lieky.

Jeden charizmatický kňaz, ktorý má bohaté skúsenosti s fyzickým uzdravením, mi potvrdil, že na psychické poruchy je potrebné vymodliť si rovnaký zázrak uzdravenia ako pri fyzickom uzdravení, aby organizmus začal normálne fungovať a vyrábal tie hormóny, ktoré telo potrebuje.

Cenacolo je oveľa náročnejšia komunita. Kto prišiel do komunity, musí opustiť všetky zlozvyky, to platí aj pre cigarety, ktoré sú v Nových horizontoch povolené. Chalani si napríklad perú ručne, nemajú žiadne práčky. V Nových horizontoch je dovolené pozerať aj filmy, čo je diskutabilné, pretože tie, ktoré sú chalani ochotní pozerať, sú akčné a plné násilia a drog.

"Psychiater síce môže predpísať lieky, ale to situáciu človeka dlhodobo nerieši. Jediný, kto môže úplne uzdraviť, je Ježiš. Lieky ho môžu udržiavať a pomáhať mu v živote.

Úspešnosť liečby závislostí

Podľa toho, čo hovoríte, je možné zbaviť sa závislosti. Niektorí chalani sú veľmi šikovní, ani na nich nevidno, že niekedy brali drogy. Uzdravenie závisí aj od toho, ako dlho a aké množstvo drog berú. Za posledných dvadsať rokov, čo funguje komunita, v Taliansku vidno posun. Dnes vidno, že väčšina berie drogy tak „soft“, vedia sa regulovať, aby im bolo „dobre“, aby boli v náladičke, a takto dokážu fungovať celé roky.

Stretnutie so satanizmom a exorcizmus

V úvode rozhovoru ste spomínali závislých ľudí z podsvetia. Raz sme sa modlili nad jedným dievčaťom, ktoré začalo strašne revať. Bolo to malé a krehké dievča, ale hlas, ktorý z nej vychádzal, bol strašný. Až tak, že aj tí chalani, ktorí mali kadečo odskákané, sa báli. Myslím, že tam sme boli svedkami exorcizmu. Začal som sa viac zaujímať o tú problematiku, pomáhal som jednému exorcistovi modliť sa pri exorcizmoch. Exorcista to nikdy nerobí sám, sú tam vždy viaceré osoby, ktorí sa s ním modlia a zároveň dohliadajú na exorcizovaného, aby neublížil sebe ani kňazovi.

Kto sa stará o závislých v komunitách?

Áno, o narkomanov sa starajú tí, ktorí si závislosťou sami prešli. Napríklad jeden z prvých chlapcov, ktorého vzali do komunity, prešiel procesom uzdravenia, založil si rodinu a funguje v komunite dvadsať rokov. Okrem terapeutických komunít fungujú tzv. citadely, kde mladí ľudia môžu prísť, zažiť komunitu, nechať sa formovať a vyriešiť si tak svoje problémy. Nové horizonty majú v Taliansku do desať terapeutických komunít. Potom majú tri citadely pre formáciu mladých ľudí.

Oficiálne uznanie cirkvou a sľuby

"Po dvadsiatich rokoch kňazstva sa dá ľahko spadnúť do duchovnej rutiny. Od roku 2010 je komunita oficiálne uznaná cirkvou ako súkromná medzinárodná spoločnosť veriacich. Skladajú sa sľuby chudoby, čistoty, poslušnosti a radosti. O radosti hovorí Chiara ako o najťažšom sľube. Je to povinné pre každého člena? Je to dobrovoľné, najskôr sa skladajú sľuby na rok, potom sa predĺžia na niekoľko rokov a neskôr sú doživotné sľuby. Predchádza tomu seriózna ročná príprava a osobný rozhovor s Chiarou.

Kto sa môže stať takým rytierom? Rytierom svetla môže byť každý, kto chce žiť denne s evanjeliom. Chiara tejto viac ako polmiliónovej skupine denne posiela myšlienku z evanjelia a tip na predsavzatie. Pápež Ján Pavol II. Chiaru Amiranteovú menoval za poradkyňu Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, neskôr radila aj Pápežskej rade na podporu novej evanjelizácie. Zdá sa, že postoj cirkvi je voči tejto komunite priaznivý.

Je to veľký priateľ komunity, hocikedy Chiare zavolá a myslím, že sa s ňou v mnohých veciach radí. Strávil s nami pol dňa, počúval svedectvá tých, ktorí sa dostali z drogovej závislosti. V hale nás bolo asi 400 a on si s každým podal ruku, každému niečo povedal. To bolo úžasné, že osemdesiatročný pápež urobí také gesto.

Pápež František na návšteve v komunite Nové horizonty podáva Petrovi Kuchárovi ruku.

Inšpirácia pre Petra Kuchára

Videl som, že veci sa dajú robiť ináč, ako som bol zvyknutý doteraz. Zažil som evanjelizačné akcie na námestiach, uliciach, plážach, veľký evanjelizačný program v Benátkach. Na druhej strane sám som si potreboval niektoré veci upratať a prejsť do hlbšej kvality duchovného života. Po dvadsiatich rokoch kňazstva sa dá ľahko spadnúť do duchovnej rutiny. Pre mňa bolo dôležité, čo vravela Chiara, aby sme robili duchovné veci poriadne a modlili sa srdcom. Hovorievala: Netreba veľa, ale dajte tam srdce. Pre mňa osobne veľa znamenala aj tá modlitba nad dievčaťom, keď sme boli svedkami Božej moci a sily modlitby. To nás priam zaskočilo. Stále sa za niekoho modlíme, ale niekedy potrebujeme vidieť konkrétny efekt a ovocie modlitby.

Spomínali ste, že plánujete priniesť myšlienky z komunity Nové horizonty na Slovensko. Z Talianska som prišiel s túžbou zrealizovať niečo podobné aj na Slovensku. Medzitým sa však začala vojna na Ukrajine a saleziáni presťahovali z Ukrajiny detský domov z Ľvova na Slovensko. Teraz sa snažím priniesť Chiarine myšlienky cez preklady a distribúciu jej kníh.

Kto je to osobnosť? Podľa svetských meradiel ide o človeka, ktorý dosiahol úspech a slávu v oblasti, ktorej sa venuje. Väčšinou nemá problém s peniazmi a ľudia si od neho pýtajú autogramy, keď ho stretnú, alebo sa s ním chcú odfotiť. Kritériá na to, aby sa niekto stal takouto "osobnosťou" sú mnohokrát prekrútené - stačí počet lajkov, sledovateľov či priestor v televízii... a osobnosť je na svete. Náš Pán má však na vec úplne iný pohľad a ako jeho nasledovníci by sme si od neho mali brať príklad. Skutočné osobnosti si toho za života veľa vytrpeli - nežili na vysokej nohe a ich život nebol ľahký, no napriek tomu dokázali čosi výnimočné.

Nepřišel na pohřeb své ženy a jeho dcera ho nenáviděla, později zjistila šokující pravdu!

tags: #liziciae #knaz #a #psychiater