Modlitba za úspešné ukončenie školy a inšpirácia od svätého Jozefa Kupertínskeho

Štúdium a skúšky sú náročným obdobím pre každého študenta. Viera a modlitba môžu byť zdrojom sily a pokoja. V tomto článku sa pozrieme na modlitby, ktoré môžu pomôcť študentom dosiahnuť úspech v štúdiu, a zároveň si pripomenieme inšpiratívny príbeh svätého Jozefa Kupertínskeho, patróna študentov.

Modlitby za úspešné štúdium

Nasledujúce modlitby môžu študenti použiť na posilnenie svojej viery a hľadanie pomoci v náročnom období:

Modlitba študenta (k Duchu Svätému)

Príď, Duchu Svätý, Božský Stvoriteľ, pravý prameň svetla a zdroj múdrosti! Vylej svoju žiaru na moju temnú myseľ, rozptýľ tmu, ktorá ma zahaluje - tmu hriechu a nevedomosti. Daj mi prenikavý rozum na pochopenie, dobrú pamäť, poriadok a ľahkosť v učení, jasnosť pri chápaní a hojnosť milosti pri vyjadrovaní. Veď začiatok mojej práce, usmerňuj jej priebeh a priveď ju k úspešnému dokončeniu. O to prosím skrze Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka, ktorý žije a kraľuje s tebou a s Otcom na veky vekov.

Modlitba pred štúdiom

Neopísateľný Stvoriteľ, ty si pravý prameň svetla a múdrosti. Vlej lúč svojho svetla do temnoty mojej mysle, odstráň dvojitú temnotu, v ktorej som sa narodil - hriechu a nevedomosti. Daj mi rozum, ktorý chápe, pamäť, ktorá si pamätá, jazyk, ktorý správne hovorí, a štýl, ktorý dobre vyjadruje. Pomôž mi v učení a veď ma po ceste k večnej múdrosti. Skrze Krista, nášho Pána.

Modlitba k svätému Jozefovi Kupertínskemu

Ó veľký svätý Jozef z Kupertína, ktorý si ešte počas života na zemi vyprosil od Boha milosť, že sa ťa pri skúške pýtali len to, čo si vedel, vypros mi podobnú milosť v skúške, na ktorú sa teraz pripravujem. Na oplátku ti sľubujem, že ťa budem šíriť a uctiť si tvoje meno. Skrze Krista, nášho Pána. Svätý Jozef z Kupertína, oroduj za nás.

Svätý Jozef Kupertínsky, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza študijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky študijné ťažkosti. Svoju dôveru v tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci. S tebou, svätá Rita, sa predstavujem Bohu, Stvoriteľovi vesmíru a Svetlu ľudskému rozumu. Aby som sa niečo naučil, pri námahe štúdia potrebujem pozornosť. Pomôž mi sústrediť sa, ty, ktorá si bola stále sústredená. Želám si dosiahnuť vnútorný pokoj ovládnutím vášne, i vonkajší pokoj únikom pred roztržitosťou. Potrebujem predvídať: daj, aby som ľahšie chápal veci a udalosti okolo mňa. Pomôž mojej pamäti, aby som nezabúdal. predovšetkým potrebujem, aby som sa štúdiom zdokonaľoval v Božom živote a prežíval ho v čase i vo večnosti. Svätá Rita, odporúčaj ma preto dobrote Ježiša a Márie. v tomto dôležitom okamihu, keď sa pripravujem na skúšku, prichádzam k tebe so svojimi prosbami. Duchu Svätý, ty si svätá Božia prítomnosť, duch múdrosti a porozumenia. Duchu Svätý, otvor moje myslenie, aby som bol schopný jasne a presne porozumieť všetkým informáciám, ktoré som sa učil. Duchu Svätý, posilni moju pamäť, aby som si mohol živo spomenúť a správne použiť všetky potrebné fakty a informácie. Duchu Svätý, pomôž mi mať pokoj a dôveru v teba a vo vlastné schopnosti. Odstráň od mňa všetky obavy, pochybnosti a nervozitu. Duchu Svätý, prosím ťa, veď ma a pomôž mi robiť počas skúšky správne rozhodnutia. Daj mi múdrosť, aby som si vybral správne odpovede a správne riešenia. Duchu Svätý, nech táto moja skúška slúži na môj osobný rast a rozvoj. Pomôž mi vidieť túto skúšku ako príležitosť ukázať svoje schopnosti a svoje najlepšie úsilie. Viem, že si so mnou v každom okamihu. Dúfam a dôverujem, že mi pomôžeš prekonať túto skúšku so zdatnosťou a úspechom. Dovoľ mi pocítiť počas tejto skúšky tvoju prítomnosť a pokoj.

Svätý Jozef Kupertínsky: Životný príbeh

Svätý Jozef Kupertínsky, vlastným menom Jozef Mária Desa, sa narodil 17. júna 1603 v maštali. Ako dieťa to nemal ľahké. Jeho ústa boli stále pootvorené, preto ho rovesníci prezývali Boccaperta (pootvorené ústa). Na hlave mal nepríjemnú vyrážku a na kolene hnisajúci a zapáchajúci vred. Okrem toho bol dlhodobo chorý, preto nemohol navštevovať školu, a tak bol analfabet. Uzdravenie z dlhodobej choroby bolo prisudzované vrúcnym prosbám k Panne Márii. Jozef sa za toto uzdravenie chcel Panne Márii a Bohu samotnému odvďačiť.

Vo svojich sedemnástich rokoch sa rozhodol vstúpiť ku kapucínom, kde prijal rehoľné meno Štefan. Podľa bratov bol nešikovný a veľa vecí rozbil. No už v tomto mladom veku bol bohatý v duchovnej oblasti - mával časté extázy. Kvôli všetkým týmto dôvodom bol poslaný domov ešte pred ukončením noviciátu, kde ho čakalo pokarhanie od matky. Napokon to však bola samotná matka, ktorá mu pomohla dostať sa k bratom minoritom. V kláštore sa staral o upratovanie stajní. Tam viedol tichý, pokorný a poslušný život.

Ku dosiahnutiu vysvätenia za kňaza musel Jozef študovať. Učenie mu šlo ťažko. Napriek tomu sa však dokázal naučiť základy latinčiny, zaobchádzať s breviárom a naučil sa naspamäť aj regulu sv. Františka. Po tomto štúdiu slávnostne zložil večné sľuby v minoritnom ráde. Jeho príbuzní, strýkovia, mu pomáhali aj pri štúdiu za kňaza. Keď mal byť vysvätený za diakona, musel predtým zložiť skúšky. Jeho priateľ spomína, že Jozef o sebe dosť pochyboval, že pred skúšajúcimi uspeje. Prostredníctvom Božej pomoci, ktorej veril viac ako sebe, urobil všetky skúšky. V marci 1628 bol vysvätený za kňaza.

Sám Jozef vravel: „Moje vzdelanie je chatrné a za to, že som bol vysvätený a stal som sa kňazom, vďačím zvláštnej milosti Božej a blahoslavenej Panne Márii.“ V jeho životopise sa uvádza, že to, čo sa Jozef naučil, bolo aj na skúškach. Preto je nápomocný aj študentom pri skúškach. Nešlo tu len o ľahkomyseľné spoľahnutie sa Jozefa na Boha, že takto jednoducho uspeje v skúškach, ale bola to hlavne Božia milosť, ktorá mu pomáhala počas celého štúdia.

Svätý Jozef Kupertínsky už ako kňaz, otec Jozef, stále konal skutky pokánia, umŕtvovania samého seba. Po večeroch čítaval náboženské texty či potajomky upratoval kostol. Z konania týchto skutkov si vyslúžil prezývku kláštorný sluha. Práve pre tieto opakujúce sa udalosti je výnimočnosťou, že tento svätec je často vyobrazovaný nie portrétovo, ale ako vznášajúci sa vo vzduchu. Jozefovi stačilo vysloviť či pomyslieť na mená Ježiš a Mária a zmeravel či padol na zem ako mŕtvola. Takto zostal, až pokiaľ ho táto sila neopustila alebo mu to, v mene poslušnosti, nenariadil predstavený. Jozef Kupertínsky levitoval najmä počas svätej omše, takmer každý deň.

Jozef okrem toho čelil aj útokom diabla, ktorý ho nešetril. Trápil ho duchovnými, ale aj fyzickými bojmi. Bratia ho nachádzali zbitého či omdleného mimo jeho cely. Jeho extázy neustávali, naopak, silneli a Jozef dostával ďalšie dary, ako napríklad dar proroctva či dar bilokácie (bol blízky aj ľuďom zo vzdialených miest). Špecifickým bol dar nazerať do hĺbky srdca každého človeka, ktorého stretol. Veľmi ľahko spoznal, ak bol niekto pri ňom v ťažkom hriechu.

Provinciál Antonio da San Mauro Forte usúdil, že potenciál, dary a schopnosti brata Jozefa treba využiť, aby sa rozšírila povesť o svätom mužovi v ráde minoritov. Preto ho poslal do Provincie sv. Mikuláša, v ktorej sa nachádzalo asi päťdesiat kláštorov. Tam mal duchovne povzbudzovať ľud a aj spolubratov. Boh mu v tieto dni návštev hojne dával dary levitácie, extáz, čo Jozef prežíval veľmi ťažko. No v duchu poslušnosti pred provinciálom v týchto návštevách pokračoval. Sám hovoril: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja. Pre zachovanie sľubu poslušnosti by som vstúpil do rozpálenej pece a verím, že by som z nej vyšiel nedotknutý pre zásluhy mojej podriadenosti.“

Kňaz a mystik však nemal len svojich obľúbencov, ale aj nepriateľov, ktorí boli presvedčení, že ide o podvod, keďže obvykle takí svätí ľudia nevyhľadávajú prestíž. 26. mája 1636 dal apoštolský vikár spísať svojmu právnikovi obžalobu proti Jozefovi z Copertina a odoslal ju inkvizičnému tribunálu v Neapole. Po období podrobného vyšetrovania bol Jozef predvolaný pred inkvizičný tribunál. Na cestu sa vydal so spolubratom Ľudovítom dell‘Audise a so svojím spovedníkom. Po príchode ho celú noc sužovali strachy a obavy, preto vrúcne vzýval svätého Antona z Padovy a Katarínu Sienskú, ktorých mal v mimoriadnej úcte. Jozef podstúpil tri vypočúvania, v ktorých úspešne obstál.

Preto bolo Jozefovi nariadené, aby radšej žil sám, v odlúčení od ľudí. A tak ho poslali do Assisi. To Jozefa tešilo, keďže to bolo jeho snom - uvidieť mesto, kde žil svätec František z Assisi. Brat sa zanedlho dostal do nemilosti spovedníka, laickí bratia ho mali v neúcte a vysmievali sa mu. Jozef to všetko znášal ťažko až upadol do vnútornej vyprahnutosti. Počas tohto obdobia necítil radosť z modlitby či meditácie. Snažil sa pomáhať druhým, ale jemu samému sa zdravie ešte viac zhoršilo. Preto žiadal predstaveného, aby sa mohol vrátiť do Copertina, čo mu nebolo vyhovené pre ešte neukončený inkvizičný proces.

V roku 1644 sa Jozef s bratom Ľudovítom dostal do Ríma, kde si mal vypočuť verdikt, či sa môže navrátiť do Copertina. Odpoveď však bola záporná, a tak sa brat Jozef vrátil so smútkom do Assisi. V auguste toho roku získal občianstvo v Assisi, čo ho veľmi potešilo. Akoby u neho nastal obrat, a tak sa ponáhľal do baziliky, aby tam prosil Františka o odpustenie, že chcel odtiaľto odísť. Opäť sa vo väčšej miere obnovili zážitky extázy a levitácie.

Posledné roky života svätého Jozefa Kupertínskeho boli poznačené odlúčením od sveta a ťažkou chorobou. Z Assisi bol poslaný do Pietrarubii, Fossombrone a odtiaľ v roku 1657 do kláštora v Osime - tu strávil posledných šesť rokov svojho života. 15. augusta 1663 odslúžil svoju poslednú svätú omšu. Po nej zaľahol na lôžko. Aj keď sa zdalo, že sa cíti lepšie, v septembri ho znova postihla horúčka, ktorú nevedeli zraziť. Jozef už vtedy vravel slová: „Somárik začína liezť na kopec!“ čím naznačoval, že sa blíži jeho smrť. Pár dní po tom sa mu priťažilo a len ticho opakoval slová: „Somárik je už skoro na kopci.“ Od 16. septembra 1663 ho sily úplne opustili. Opuchol mu jazyk, takže už len veľmi ťažko komunikoval. Vládal ešte prijímať Eucharistiu a opakovať slová: „Somárik je na vrchole kopca.“ Znamením jeho konca bol 18. september, kedy už pre veľký opuch nemohol prijať ani Eucharistiu. Krátko pred smrťou mu tvár začala žiariť a jeho život skončil dlhým úsmevom.

Po pochovaní sa miesto uloženia jeho ostatkov stalo pútnickým miestom. Ľudia sem spontánne prichádzali a na tomto mieste sa stalo viacero zázrakov. V roku 1753 mu pápež Benedikt XIV. udelil titul blahoslavený.

Príbeh svätého Jozefa Kupertínskeho je popretkávaný rôznymi udalosťami, ktoré boli smutné, ale aj výnimočné, priam zázračné. Prinášame vám aj modlitbu, ktorú sa môžu žiaci a aj študenti modliť k svätému Jozefovi Kupertínskemu.

Život svätého Jozefa Kupertínskeho nám ukazuje, že aj napriek ťažkostiam a prekážkam je možné dosiahnuť úspech s pomocou viery a modlitby. Jeho príbeh je inšpiráciou pre všetkých študentov, ktorí sa pripravujú na skúšky a čelia výzvam vo svojom štúdiu.

Tabuľka: Kľúčové udalosti zo života svätého Jozefa Kupertínskeho

tags: #modlitba #za #uspesne #dokoncenie #skoly