Rímskokatolícka farnosť Poltár: História a vývoj

Rímskokatolícka farnosť zohráva kľúčovú úlohu v živote veriacich, zabezpečuje organizovanie pobožností a poskytuje informácie o dianí vo farnosti. Starostlivosť o duchovný život veriacich je prvoradá, a preto farnosť organizuje obrady, omše a aktivity mimo kostola. Medzi činnosti farnosti patrí správa farnosti, vysluhovanie sviatostí a pastoračná činnosť. Farský úrad zabezpečuje vystavenie potvrdení pre cirkevné účely a koordinuje činnosti cirkevných organizácií.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote

História obce Breznička

História obce Breznička, ktorá má blízky vzťah k farnosti Poltár, sa datuje od druhej polovice 13. storočia. Obec je listinne doložená roku 1279 ako Berzenche. V roku 1773 sa jej názov zmenil na Breznicza a v roku 1808 na Breznička. Vyvinula sa zo staršieho slovanského osídlenia a patrí medzi najstaršie osídlené obce tejto doliny. V okolí rieky Ipľa rástlo veľa briez, po čom pomenovali i novozaloženú osadu, neskôr obec Brezničku. Obec vznikla na pôvodnom území Slovanského hradiska z 9. storočia. Zachovali sa zvyšky hradieb z 12.-13. storočia.

Patrila viacerým drobným zemepánom. Zemepánmi obce v roku 1548 bola rodina Berzency, v roku 1770 Jozef Okolicsányi a po ňom Jozef Duka a Jozef Bornemisza. V roku 1826 zemepánom obce boli potomkovia bývalého palatína Františka Szentványiho. V roku 1783 ju navštívil cisár Jozef II. V roku 1828 mala obec 25 domov a 205 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Obec má dobrý potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a športové využitie pre obyvateľov a návštevníkov obce.

Z historických pamätihodností sa na území obce zachoval kostol rímsko-katolícky zasvätený Panne Márie, postavený v roku 1785 (neskorobarokový), s klasicistickým interiérom z I. polovice 19. storočia. Nachádza sa v ňom aj maľba od J. Ádáma z roku 1924.

Stopy osídlenia v Brezničke a okolí

Stopy osídlenia na území dnešnej Brezničky a blízkeho okolia sú už v prehistorických dobách. Lokalita Hrádok leží asi 1,2 km južne od obce Breznička, asi 0,5 km západoseverozápadne od osady Červeň na západnom konci zalesneného chrbátu, ktorý tu končí strmým bralom takmer kolmo spadajúcim k brehu Ipľa. Na východnej strane tejto polohy bolo opevnenie dvomi priekopami medzi ktorými sa tiahne oblúkový val. Objavená tu bola atypická praveká keramika kyjatickej kultúry z doby bronzovej (10.-8. storočie pred n. l.).

V okolí Brezničky sa vystriedali Kelti, ktorí prišli na prelome 4. a 3. storočia pred n. l. a ohromili svojou vyspelejšou spoločenskou organizáciou, výrobnou technikou a peňažnou výmenou tovarov. Asi tri ďalšie storočia tu prebývali v regióne Kvádi. V 6.-7. storočí sa objavujú aj Slovania. Včasnoslovanské nálezy keramiky tzv. Nížinné hradisko v Brezničke je z (9.)- 10. storočia, u ktorého sa nevylučuje, že vzniklo vo veľkomoravskom období. Chotár obce Breznička je trvale osídlený od 9. storočia so zvyškami hradieb z 12.-13. storočia až do stredoveku.

Breznička v stredoveku a novoveku

Po zániku Veľkej Moravy (zač. 10. storočia) sa vo vzniknutom mocensko - politickom vákuu etabloval národnostný uhorský štát (10.- 11. stor.), do ktorého sa postupne začlenilo aj Slovensko, vrátane Novohradu. Prvá písomná zmienka o tomto regióne pochádza z r. 1108. V metačnej listine fiľakovského hradného panstva z 10. júna 1246 je uvedené, že západná hranica panstva vedie cez rieku Suchá-terra Galsa (Holiša) ide hore Ipľom cez terra Grab (Hrabovo), qude est terra Wechusloi et conterminator terrae Eghruch (územie dnešnej Brezničky) až po silva Polta (les, územie dnešného Poltára).

Prvá písomná zmienka o dedine Breznička je z roku 1279. V roku 1279 dvaja súrodenci z rodu Kačičovcov si delili Brezničku takto: synovi Etchurucha (Ettre) pripadla horná časť od Ipľa, druhá časť od potoka Breznica pripadla Miklošovi. Vlastný názov Breznička je slovanský od stromu breza. Zemepáni si dali postaviť v druhej pol. 13. storočia pri Brezničke aj hrádok. Pápežská desiatková sústava v r. 1332 zaznamenala farára z Brezničky Nicolaus (sacerdos) de Bersence.

Vplyv na cirkev okolia mala aj Hrabovská prepositúra sv. Hurbeta premonštrátov v Hrabove (údaje už od r. 1179?), ktoré patrilo pod ostrihomskú archidiecézu. Farnosť s kostolom v Brezničke sa uvádza aj v roku 1334 Brezou a 1397. V latinských písomnostiach sa rod Etre od 15. storočia nazýval aj Berzenczey. Na prvej mape Uhorska z r. 1528 je zakreslená aj oblasť Dinvin, Holiša, Poltár. Súpis z r. 1570 vykazuje Brezničku ako pustatinu v r. ako osadu. Už koncom 16. storočia obyvatelia Brezničky sa stali protestantmi.

V stoličných zápisniciach Novohradu aj začiatkom 17. storočia sú zmienky o Brezničke. 17. storočie bolo pre Brezničku a okolie kruté. V roku 1679 generál Strassoldo s cisárskym vojskom obsadil hrad Divín a Balašu zajal. Kráľ v r. Kanonická vizitácia z 29. septembra 1688 ktorú konal Žigmund Antal Ordódy v Brezničke uvádza, že z kostola sú už len ruiny. Zosnulý zemepán zanechal pre cirkev pozemky. V Kalinove je farár, školský majster. Zemepáni sú šľachtici nekatolíci, je tu okolo 250 duší.

Zasadnutie Novohradskej stolice 29. mája 1688 v meste Lučenec rozhodlo o prepustení hriešnikov z Brezničky, ktorí boli väznení v Haliči. Významné obdobie predstavovalo protihabsburské povstanie Františka Rákócziho II. v r. 1703 - 1711. Do povstaleckej armády vstúpili aj niektorí obyvatelia Brezničky a okolia. Dediny zásobovali armádu potravinami i remeselníckymi výrobkami.

Rímskokatolícka farnosť Rimavská Sobota

História farnosti Rimavská Sobota je bohatá a siaha až do stredoveku. Prvý kostol bol postavený už v 11. storočí na námestí mesta, v čase, keď bolo obyvateľstvo prevažne katolícke. Vývoj farnosti bol ovplyvnený reformáciou, obdobím bojov medzi katolíkmi a kalvínmi, ako aj vládou Márie Terézie, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri výstavbe súčasného kostola. Pôvodný gotický kostol v Rimavskej Sobote pochádzal pravdepodobne zo 14. storočia. V 15. storočí Ján Jiskra z Brandýsa opevnil kostol hradbami.

Významným obdobím pre farnosť bola reformácia. V roku 1524 sa vysokopostavený predstaviteľ cirkvi, katolícky kňaz Em. Bebek, oženil a nariadil prijať učenie Luthera. V roku 1594 tu boli nasledovatelia Jána Kalvína vo väčšine. V čase reformácie v rokoch 1592 až 1769 patril kostol takmer 177 rokov kalvínom. Veriaci chodili na sväté omše do kaplnky Panny Márie, ktorá stála pri kostole a pochádzala z polovice 16. storočia alebo sa modlili na cintoríne.

Kostol, ktorý stál na námestí, bol pôvodne katolícky, ale po reformácii ho používali kalvíni. V roku 1769 prebiehali boje medzi katolíkmi a kalvínmi o prinavrátenie kostola. Zmena nastala až počas vlády Márie Terézie. Kráľovský súd 9. apríla 1771 rozhodol v prospech katolíkov. Po skončení súdu sa György Karaba stal prvým katolíckym farárom. Pôvodný kostol bol už starý a poškodený, hrozilo jeho zrútenie. Preto Mária Terézia v roku 1774 alebo 1775 dala zbúrať a postaviť nový kostol, ktorý stojí dodnes. Kostol vysvätil 30.

Do ozdobného mramora vložili klinovaný obraz na hlavnom oltári. Obraz je umeleckým dielom viedenského učiteľa a dvorného maliara Fishera. Mária Terézia odkúpila tento obraz za 75 zlatých. Obraz zobrazuje sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa. Nad hlavným oltárom sa nachádza nástenná maľba, ktorá zobrazuje smrť uhorského kráľa svätého Štefana. Obraz na pravej strane znázorňuje uhorského kráľa svätého Ladislava ako zázračne vyviera vodu zo skaly pre svoj sprievod, podobne ako Mojžiš. Kostol bol renovovaný v roku 1878. Kostolná veža je trojposchodová.

Farníci sa stretávajú na svätých omšiach, modlitbách a rôznych podujatiach. Farnosť sa tiež zapája do charitatívnych aktivít a pomáha ľuďom v núdzi.

Sociálna starostlivosť v minulosti v Rimavskej Sobote

Už v 18. storočí sa v Rimavskej Sobote prvýkrát spomína existencia chudobinca, sídlil v Tomašovej. Prvé zmienky o chudobinci v Rimavskej Sobote pochádzajú z roku 1788 a sú zaznamenané v účtovných knihách tohto sociálneho ústavu. Chudobinec bol založený na základe kráľovského rozhodnutia a sídlil v Tomašovej na Poľnej ulici s kapacitou pre 20 osôb. Do chudobinca boli prijatí chudobní, chorí a starí obyvatelia, o ktorých sa nemal kto postarať a neboli schopní sa uživiť vlastnou prácou, iba žobraním.

V chudobinci im bol poskytnutý sociálny azyl, trvalý alebo dočasný príbytok, strava, ošatenie, lekárska starostlivosť, drobné almužny či menšia finančná hotovosť, nakoniec aj dôstojné pochovávanie. Od svojho vzniku bol chudobinec samostatnou rozpočtovou a účtovnou inštitúciou.

V priebehu 19. storočia prostredníctvom chudobinca boli finančne podporované aj mestské rodiny, vdovy, chorí obyvatelia, práceneschopní, ktorí boli odkázaní na sociálnu podporu a sociálnu starostlivosť v zmysle chudobinského práva. Od roku 1897 chudobinec prešiel pod správu mesta a to sa odrazilo najmä na financovaní chudobinca. Na prelome 19. a 20. storočia mesto vynaložené finančné prostriedky na podporu chudobinca získavalo z pokút, z vyvlastnenia majetkov, z úrokov v bankách a zanechaných pozostalostí.

Po vzniku 1. ČSR roku 1918 bol chudobinec z Tomašovej presťahovaný do mesta na Cintorínsku ulicu. Finančný rozpočet chudobinca sa začlenil do celkového rozpočtu mesta. Chudobní boli do chudobinca prijatí na základe rozhodnutia mestskej rady a správy chudobinca. Mestská správa sa aj v 20. rokoch dvadsiateho storočia naďalej snažila riešiť núdznu situáciu poskytovaním individuálnych sociálnych podpor najmä chudobným, vdovám, starcom, práceneschopným, chorým, či invalidným občanom mesta.

V roku 1931 bolo v Rimavskej Sobote 354 nezamestnaných obyvateľov. V Rimavskej Sobote bola v roku 1925 zriadená Ľudová kuchyňa, v ktorej mestská rada financovala obedy, nákupy potravín, výdavky na palivo a platby pre personál. Počas druhej svetovej vojny mestská rada roku 1940 odsúhlasila uhrádzanie výdavkov na základné potraviny mesačnou zálohou vo výške 300 pengó pre mestský chudobinec.

Po druhej svetovej vojne nový štát na začiatku svojej budovateľskej dekády zrušil všetky konkurenčné formy sociálnej starostlivosti. Od dobrovoľného milosrdenstva, lásky k blížnemu a humanity sa so vstupom štátu prešlo k racionalizácii a systematizácii, ale aj k byrokratizácii, pričom štát začal určovať podmienky ako aj zameranie soc. starostlivosti.

Kostol v Poltári

tags: #rim #kat #farnost #poltar