Paranormálne javy, duchovia, záhady a úkazy bez racionálneho vysvetlenia v nás neraz vzbudia až priveľký záujem. Nečudo, veď rozprávanie s dávkou tajomna je oveľa pútavejšie než obyčajná a nudná príhoda z bežného života. Príbehov o stretnutí s duchom či inou mystickou bytosťou je neúrekom. Aj keď mnohé z nich sú iba výmyslom alebo snahou o upútanie pozornosti, nie vždy je tomu tak.
V auguste 2014 pridal kanál Zeden Product na YouTube video s názvom Lesný duch - Bukovec. Video sa rýchlo rozšírilo nielen medzi miestnymi obyvateľmi a do dnešného dňa dosiahlo bezmála 300 000 videní.
Podľa pána má v lesoch strašiť neviditeľný duch s chôdzou podobnou obrovi. Jeho prítomnosť vedia vycítiť aj zvieratá. Oplýva schopnosťami ako zahasenie ohňa či zahatanie cesty. Vydáva tiež zvuk podobný syčaniu. Napriek tomu, že táto príhoda pôsobí tak trochu vtipným dojmom, pánovi musíme uznať pútavé vyrozprávanie deja. Jeho rozprávačské schopnosti hodnotili pozitívne aj ľudia komentujúci pod videom, ktorí mu však prevažne neverili a dej tejto historky vzali s humorom. Niekoľkí, najmä miestni, naopak potvrdzujú pravdivosť uvedených skutočností.
To, či príbehu pána veríte alebo nie, necháme na vás. Ako už bolo spomenuté, zopár ľudí v komentároch neodmieta možnosť existencie ducha a odkazuje na podobné príbehy z okolia metropoly východu.
Príbeh z Bukovca
Poďme si priblížiť samotný príbeh o lesnom duchu z Bukovca. Bolo to presne pred dvanástimi rokmi, keď muži vchádzali s bicyklami do lesa krátko pred zotmením. V lese plánovali opekať a prenocovať. Zrazu sa pred nimi zjavila kopa dreva a oni sa na mieste utáborili. Potom poslali domov esemesku s textom: Už len čakáme. Keď muži ležali pri ohni, zrazu sa dym zlomil a začal sa plaziť do tmavého lesa. Zazdalo sa im, že niečo vychádza zo zeme a keď na to zasvietili baterkou, boli to len chrobáky. Z diaľky sa začali ozývať strašné ťažké kroky, ktoré sa k nim približovali. Muži sa skryli za stromom a čakali, čo sa stane. Rozprávač na videu chytil svetlicu a a hodil ju pred seba, nikoho však nevideli, počuli len jeho démonický dych, ktorý sa k nim blížil.
Prízraky na Zlatej ceste
Tieto poviedky zozbierali medzi obyvateľmi dedín Myslava, Nižný Klátov, Hýľov a Zlatá Idka autori a členovia Literárnej spoločnosti Pravé orechové v knihe nazvanej Prízraky na Zlatej ceste. Obsahuje dvadsať kratších poviedok s nadprirodzenými bytosťami alebo javmi. A hoci takisto môžeme polemizovať o ich pravdivosti, faktom je, že nie sú fikciou autorov.
Pohanský háj pri Hýľove
Začnime príbehom, ktorý sa odohral najbližšie k Bukovcu. Neďaleko Hýľova sa kedysi nachádzal Pohanský háj - posvätný háj vysadený z hrabov. Dedinčania však tento háj vyrúbali. Najstarší z dediny sa tejto skutočnosti veľmi obávali. Posledný strom posvätného hája vyrúbal akýsi Jano, čím na seba uvalil kliatbu. V nasledujúcom čase spozorovali viacerí dedinčania prízrak smrti - vysokú postavu v bielom. V jej prítomnosti bolo nejedno zviera nesvoje. A to sa stalo osudným aj Janovi. Počas jazdy na kamarátovu svadbu sa kone v záprahu splašili po tom, čo sa prízrak zjavil neďaleko voza.
Smrť Margitky
Aj v ďalšej poviedke figuruje vysoký prízrak smrti v bielom. Zjavil sa malej Margitke pri zbere vody a podobne ako vo videu v jeho prítomnosti utíchol celý les. Margitina babka prízrak nevidela a zmizol z dohľadu aj malej dievčine. Presvedčila samú seba, že sa jej to iba zdalo a po zvyšok dňa sa venovala zberu trávy. Po dni na silnom slnku pocítila smäd a vydala sa k ľadovému jazierku po vodu. Opäť však utíchlo celé okolie a Margitino telo na hladine vody objavila babička o pár hodín neskôr.
Krížne cesty pri Nižnom Klátove
Presunieme sa do Nižného Klátova, v ktorom sa odohralo päť poviedok z knihy. Ako čarovné alebo zakliate je označované miesto s názvom Krížne cesty. V jednom príbehu sa práve tu stratil Lukáš. Okolie poznal ako svoju dlaň. Keď mal neutíchajúci pocit, že ho niekto sledoval, otočil hlavou a odrazu sa nachádzal úplne inde. Našťastie sa mu podarilo vrátiť domov. Podobná príhoda sa mu stala aj neskôr. Pocit, ako by ho niekto sledoval, pripísal svojmu zosnulému otcovi. Duch otca mu tentoraz pomohol a zabránil ďalšiemu zablúdeniu. Krížne cesty sú spomenuté aj v iných príbehoch.
Plamenný muž
Posledná príhoda, ktorú spomenieme, je o plamennom mužovi. Medzi Hýľovčanmi kolovala legenda o horiacom mužovi preháňajúcom sa po údolí. Väčšina ľudí tomuto neverila a robila si z každého, kto tvrdil opak posmešky. Práve preto sa bála priznať aj Marta. Keď sa vracala z Nižného Klátova od kamarátky Ilony, jej pozornosť upútalo svetlo v diaľke. Ako sa k nej priblížilo, údolím sa ozval ohlušujúci rev. Zdrojom svetla a hluku boli plamene šľahajúce z neznámeho. Prebehol popri nej do doliny a s rachotom podobným výbuchu po ňom zľahla zem. Marta sa nechcela nikomu zdôveriť o prežitých udalostiach pre strach zo žartov z jej nepríjemného zážitku.
Všetky príbehy v knihe spájajú nepokojné duše mŕtvych a ich prízraky, bosorky či tajomné hlasy. Rovnako aj zvieratá cítia prítomnosť niečoho nadprirodzeného. Neraz sa pri záhadnom úkaze dvihne zvláštny vietor, odrazu sa zatiahne obloha alebo oheň javí známky čudného správania.
Vieru v pravdivosť príbehov necháme rovnako na vás. Je pravdou, že môžu znieť ako pritiahnuté za vlasy, no početnosť podobných úkazov v tejto lokalite je minimálne zaujímavá. Ignorujúc polemizovanie nad skutočnosťou, kniha aj video ponúkajú pútavé mysteriózne príbehy.
Povesti a legendy sú súčasťou slovenského folklóru a tradujú sa po dlhú dobu. Zachovanie príbehov je preto dôležité, tvoria komponent našej kultúry.