Vianoce: Očakávanie Spasiteľa, Príchod a Význam

Blížia sa tie krásne chvíle vianočné, prežime ich v láske a šťastí spoločne. Nie sú dôležité dary, ale v Novom roku nech sa darí. Zdravie nech nám slúži v spokojnosti a dom aby sme mali plný hostí.

Vianoce sú krásne obdobie roka, ktoré každému z nás vyčaruje pocit radosti a pokoja na duši.

Vianoce, to je celý mesiac príprav na najväčší cirkevný sviatok roka, ktoré si počas adventu pripomíname pre úctu a zachovanie nášho kultúrneho dedičstva rôznymi podujatiami. Sviatky pokoja, lásky a trávenie chvíľ s rodinou a priateľmi sa nezadržateľne blížia.

Vianoce sú označované za mix rôznych náboženských, pohanských a iných tradícií. Z iného uhla pohľadu, Vianoce sú založené na tradíciách.

Tak ako aj iné sviatky sú úzko späté so začiatkom niečoho nového, inak tomu nie je ani pri Vianociach.

Advent, obdobie očakávania a duchovnej prípravy na Vianoce, má svoje hlboké korene v kresťanskej histórii. Keď sa blíži prvá adventná nedeľa, mnohí z vás možno premýšľajú, aký je skutočný význam tohto obdobia. Viete, odkiaľ pochádza slovo „advent“? Má svoje korene v latinskom výraze „adventus“, čo znamená príchod.

Slovo advent je latinského pôvodu, odvodené od slova „adventus“ a znamená „príchod.“ Pre kresťanov advent znamená príchod Pána Ježiša Krista, ktorého sám Boh zasľúbil hneď po páde prvého človeka. Zasľúbený Mesiáš prišiel v plnosti času v osobe Ježiša, dieťaťa narodeného v Betleheme.

Adventus, teda príchod, v danom prípade príchod Spasiteľa na svet. Advent začína prvou adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Advent vrcholí vigíliou, čiže Sviatkom narodenia Pána.

V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia a zamyslenia sa nad sebou. Tento čas žili ľudia tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa. Advent niekedy nazývali aj malým pôstom.

V teologickom zmysle ide o dvojaké očakávanie.

1. Očakávanie narodenia Ježiša Krista.
2. Očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista.

Advent je názov pre prvé štyri nedele nového cirkevného roka, pred sviatkom narodenia Ježiša Krista.

Opravdivé očakávanie je vždy spojené s dôkladnou prípravou. Každý v živote na niečo čaká. Chorý na uzdravenie, chudobný na pomoc, rodič čaká na list od dieťaťa. Aké je naše adventné čakanie?

Zamysleli ste sa niekedy nad symbolikou prvej adventnej nedele? Je známa ako nedeľa nádeje. Práve v tento deň sa zapaľuje prvá sviečka na adventnom venci, ktorá symbolizuje svetlo a očakávanie príchodu Spasiteľa.

Prvá adventná nedeľa vás vyzýva k zamysleniu: Aké hodnoty sú pre vás v živote skutočne dôležité?

Adventný veniec nie je len krásnou dekoráciou - je to hlboký duchovný symbol, ktorý nesie mnoho významov dôležitých pre kresťanskú vieru. Vždyzelené vetvičky na venci symbolizujú večnosť, život a nádej. Aj v chladných zimných mesiacoch nám pripomínajú, že život pokračuje a nádej nikdy neumiera. Keď umiestnite adventný veniec do svojej domácnosti, vytvárate priestor pre chvíle ticha, zamyslenia alebo spoločnej modlitby.

Adventný veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec je prejavom úcty a uznania tomu, kto je očakávaný a zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ, Ježiš Kristus.

Nápad zhotoviť si adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wicherna, ktorý si v roku 1860 zavesil vo svojom dome na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok, na každý deň jednu sviečku. Dnes do venca vkladáme obyčajne 4 väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.

Prvá adventná nedeľa je bohatá na rôzne tradície, ktoré posilňujú duchovný rozmer tohto obdobia a vytvárajú príležitosti pre rodinné stretnutia. Na prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje fialová sviečka, známa ako „svieca prorokov“, ktorá symbolizuje nádej a očakávanie príchodu Mesiáša. Rodinné stretnutia sú ďalším dôležitým aspektom osláv prvej adventnej nedele. Sú to chvíle, kedy sa rodina schádza pri spoločnom stole, diskutuje o spomienkach a plánoch na blížiace sa sviatky.

Počiatky adventu siahajú do doby pápeža Gregora Veľkého, ktorý ho zaviedol okolo roku 600. Jeho trvanie nebolo vždy rovnaké, pohybovalo sa od 4 do 8 týždňov.

Advent začína prvou adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Končí po západe slnka na Štedrý večer.

Počet štyroch nedieľ stanovil až pápež Gregor Veľký, tie mali symbolizovať 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Advent však svoju konečnú podobu nadobudol až medzi 8. a 9. storočím.

Adventný veniec so sviečkami

Význam Adventných Nedieľ

Každá jedna zo slávených nedieľ mala svoje osobitné ľudové označenie. Veriaci ich poznali pod menami: železná, bronzová, strieborná a zlatá. Postupne sa s týmto obdobím začalo spájať čoraz viac ľudových zvykov.

Advent začína štyri nedele pred Vianocami.

• Prvá adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
• Druhá adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
• Tretia adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
• Štvrtá adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.

Štyri Adventné Nedele:

• Prvá je v znamení ostražitosti.
• Druhá vyzýva k pokániu.
• Tretia k radosti.
• Štvrtá hovorí o udalostiach, ktoré sa odohrali bezprostredne pred narodením Ježiša.

Sviečka Farba Význam:

• Svieca prorokov Fialová Symbol pokoja a pokánia.
• Betlehemská svieca Fialová Reprezentuje lásku a Ježišove jasličky.
• Pastierska svieca Ružová Vyjadruje radosť z konca pôstu.

Adventný veniec so štyrmi sviečkami

Ľudové Zvyky a Tradície

Určite každý z nás pozná tradíciu vešania imela, ktorá bola v minulosti neoddeliteľnou súčasťou adventu. Imelo v domácnosti malo rodine priniesť šťastie a požehnanie. Podľa starej keltskej tradície pomáhalo aj s plodnosťou. Asi najznámejšou poverou ale je, že dvojica, ktorá sa pod imelom pobozká, má svoju lásku istú minimálne do budúcich Vianoc.

Pre mnohých z nás sa advent spája s pečením tradičných vianočných medovníkov. Ich tradícia siaha až do 12. storočia, pričom v minulosti sa bežne používali na zdobenie vianočného stromčeka. S pečením medovníčkov sa odporúča začať už počas prvého adventného týždňa, aby mali do Vianoc čas príjemne zmäknúť.

Hlavne deti (ale často aj dospelí) sa na adventné obdobie tešia kvôli adventným kalendárom. Dnes ich už poznáme v mnohých formách, ale snáď každému z nás v pamäti najviac utkveli tie, ktorých okienka ukrývajú 24 maličkých čokoládok.

Apoštol Ondrej slávi svoj sviatok 30. novembra a s týmto dňom je spojené liatie olova slobodnými dievkami do studenej vody. Na Barboru, čo je 4. decembra, zasa kedysi dávali vydajachtivé dievčatá do vázy vetvičky z čerešne, resp. jablone - tzv. barborky. Keď im do Vianoc rozkvitli, podľa povier sa mali dievčatá do roka vydať.

Mikulášska tradícia je asi najznámejšia, dodnes udržiavaná, i keď s úpravami. A 13. decembra, na svätú Luciu, by mal byť dom či byt už dokonale uprataný. Podľa ľudových zvykov našich prarodičov nás Lucia ochraňuje aj pred čarodejnicami a zlými silami. Lucie boli v tento deň oblečené v bielom, na tvári s bielym závojom, v jednej ruke niesli košík so sladkosťami a v druhej metličku zhotovenú z peria, ktorou symbolicky vymetali z obydlí prach a zlé sily.

Sviatok sv. Lucie je najdôležitejším z tzv. Je symbolom víťazstva a vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza ako a osloboditeľ.

Dodržiaval sa zákaz tanečných zábav a svadieb, obmedzili sa hlučné večerné pochôdzky mládeže. Nastala posvätná tichosť, muzikanti odložili svoje nástroje, chlapci schovali štrngajúce podkovy. Ani deti nesmeli vziať do rúk cengajúce zvončeky. V ľudských príbytkoch ubudlo hádok, hnevu a nedorozumení.

V ľudovej kultúre Slovenska má advent magický charakter začiatku, kedy môžu budúcnosť človeka pozitívne či negatívne ovplyvniť nadprirodzené sily. S tým súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, veštenie a vinšovanie.

Obľubené ľudové zyky predvianočneho obdobia začínali už 30. novembra - na Ondreja. Na Ondreja sa tiež lialo olovo. Podľa jeho tvaru sa vydajachtivé dievčatá mali dozvedieť, koho si zoberú za muža. Na Barboru - 4. decembra, sa rezali vetvičky z čerešní a dávali sa do vázy s vodou. Pri každej vetvičke zašepkalo dievča meno iného chlapca.

Dievčatá si na Luciu obliekali biele rúcho svätej Lucie, na tvár si dávali masku alebo si ju pomúčili, aby ich nikto nespoznal a na ústach mávali papierový zobák, ktorým sa dalo klepotať.

Na Luciu - 13. decembra, keď bola najdlhšia noc v roku, sa podľa ľudových povier na krížnych cestách stretávali všetky bosorky. Tento deň nazývali aj Stridžie dni. Obyčajní ľudia verili v jeho magickú moc. Na Luciu mládenci strúhali drevené stolčeky, ktoré mali mať zázračnú moc.

Na Tomáša - 21. decembra, chodil po dedine deti po vinšovaní, nosili oceľ a rýmovali: „Doniesli sme Vám ocele, aby ste mali hrnce celé. Aby sa Vám reťaze netrhali, kolesá nelámali.

Lucia

Mágia Štedrého dňa

Najväčším a najočakávanejším vianočným sviatkom bol Štedrý deň. Dodržiavalo sa veľa zvykov. Do domu nesmela vstúpiť cudzia žena, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmela sa ani vešať opraná bielizeň. Verilo sa, že ten koho bola, čoskoro umrie. Kto v tento deň ráno, ešte pred jedlom kýchol, mal sa dožiť vysokého veku.

Kým na nebi vyšla prvá hviezda, jedli sa iba pôstne jedlá. Pre dobytok a hydinu sa z každého jedla odložila jedna lyžica, aby zvieratá boli po celý rok sýte. Zo štedrovečerného stola sa nesmelo nič vyhadzovať, odložiť sa museli aj omrvinky. Po večeri sa chodilo koledovať a po koledníkoch prišli do domu betlehemci a hrali betlehémske divadlo.

Ľudia vstávali ešte za tmy. Poobliekali sa do teplých šiat, pretože vonku už bola zima. Obloky chrámu už bývali rozsvietené. Hoci bolo iba šesť hodín ráno, vnútra kostolov boli plné ľudí všetkých vekových kategórií. Nechýbali ani deti. Adventné sviečky mali rozmanité tvary, postáčané z tenkých pramienkov knôtu a obalené včelím voskom.

Advent, obdobie duchovnej prípravy na Vianoce, má svoje hlboké korene v kresťanskej histórii. Aj ty ho pros, aby zostúpil aj do tvojho srdca a posvätil ťa. Mysli aj na druhý, slávny Ježišov príchod, keď už nepríde ako slabé, biedne dieťa v podobe sluhu, ani skrytý pod podobami chleba a vína, keď denne sprítomňuje na oltári svoju obetu na kríži, ale príde v oblakoch s veľkou mocou a slávou obklopený anjelmi ako sudca živých i mŕtvych.

Vianočné sviatky sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudí. Sú obdobím radosti, lásky a pohody. Súčasťou tohto kúzelného času je aj neodmysliteľná vôňa vanilky, škorice a čerstvo upečeného pečiva, ktorá sa nesie našimi domovmi.

Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Vedeli ste, že Vianoce neoslavujeme všetci rovnako? Obviazali ste už počas Štedrej večere nohy stola reťazou?

Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok.

Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista.

Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam.

• Prvá adventná nedeľa - Nádej: otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
• Druhá adventná nedeľa - Pokoj: kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
• Tretia adventná nedeľa - Radosť: sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
• Štvrtá adventná nedeľa - Láska: sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.

Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami.

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň? Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.

Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia.

2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.

Štedrovečerné Tradície

V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej. Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Tento zvyk súvisí s náboženstvom, väčšina slovenských domácností ho už celé pokolenia dodržiava.

Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam.

Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody.

Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami.

Čo nesmie chýbať na vianočnom stole:

• Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé.
• Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
• Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.

Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek.

Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.

Vianočné Pečenie a Cukrovinky

Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.

Mak, orechy, tvaroh či lekvár - to sú tie nenahraditeľné ingrediencie, ktoré k slovenským sviatkom neodmysliteľne patria. Mnohé z týchto receptov sa dedia z generácie na generáciu a stále sú zdrojom nezameniteľných zážitkov pri sviatočnom stole.

Recept: Medové Rezy

Potrebujeme:

• 30 dag práškového cukru
• 4 celé vajcia
• 60 dag hladkej múky
• 12 dag masla
• 1 KL sódy bikarbóny
• 5 PL medu

Plnka:

• 1 l mlieka
• 3 Zlaté klasy
• 1 vanilkový cukor
• 30 dag práškového cukru
• 38 dag masla

Postup:

Cesto:

1. Múku, práškový cukor, sódu bikarbónu a maslo spolu premiešame.
2. Pridáme vajíčka a med.
3. Pripravíme si cesto, ktoré rozdelíme na 4 rovnaké bochníčky.
4. Opatrne každú časť vyvaľkáme a na vymastenom plechu pečieme na 210 stupňoch asi 5 minút.

Plnka:

1. Z mlieka, vanilkového cukru a zo Zlatého klasu si pripravíme puding.
2. Ten necháme vychladnúť.
3. Zatiaľ si vymiešame maslo s cukrom, do ktorého postupne pridávame vychladnutý puding.

Medové pláty rovnomerne naplníme plnkou a následne zákusok zaťažíme, aby zmäkol.

Ďalšie recepty:

• Zebro rezy
• Žerbo rezy

Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtan, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi. Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.

Ak si ale chcete netradičné vianočné gule aj vyrobiť, vyskúšajte to s obyčajným jutovým špagátom! Ten jednoducho obmotávajte na nafúknutý balónik, poriadne zalakujte lakom na vlasy a balónik nakoniec prasknite a vytiahnite. Ak u vás doma vládne akákoľvek farba vašich vianočných dekorácií, ku všetkému sa bude zaručene hodiť sušené ovocie. To je nesmrteľnou klasikou najmä v období Vianoc. Efektne bude pôsobiť aj to, keď do väčšej sklenenej nádoby poukladáte vetvičky ihličia, imela, sušeného ovocia a napríklad celej škorice. Ako to už býva zvykom, krása spočíva v detailoch.

Výroba vianočných ozdôb z upečených a ozdobených medovníkov je super zábavná a deti sa budú veľmi tešiť, keď vám budú pri tom aj pomáhať. S vlastnými vianočnými ozdobami a možnosťami, z ktorých si môžete vybrať, určite nájdete niečo, čo vyhovuje vášmu vkusu.

Ekologické vianočné ozdoby nie sú len trendom, ale aj spôsobom, ako si užiť sviatky s ohľadom na prírodu. Predstavte si vianočný stromček zdobený prírodnými materiálmi, ktoré môžete neskôr kompostovať, alebo dekorácie, ktoré vytvoríte s deťmi zo starých látok, papiera či šišiek nazbieraných v lese. Kreativita nemá hranice, a navyše tým ušetríte nielen planétu, ale aj vašu peňaženku.

tags: #vianoce #ocakavanie #spasitela #prichod #druhy