Premonštrátsky kláštor v Košiciach, rovnako ako aj v Lelesi, zohral významnú úlohu v histórii a kultúre Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na históriu leleského kláštora premonštrátov, jeho architektúru, význam a súčasný stav.
Premonštrátsky kláštor v Lelesi
Založenie a Raná História
Založenie kláštora v Lelesi sa datuje v rozmedzí rokov 1188 - 1196, keď na popud vacovského biskupa Boleslava daroval kráľ Belo III. (1172 - 1196) miestne majetky samotnému Boleslavovi s cieľom osadenia premonštrátov v Lelesi.
Zakladaciu listinu však dal zničiť Belov syn Imrich, pretože biskup Boleslav sa vo vzájomnom súboji kráľa Imricha s bratom Ondrejom postavil na Ondrejovu stranu. Predchodcov premonštrátov v Lelesi nepoznáme, ale patrocínium svätého Kríža čiastočne indikuje prítomnosť baziliánov alebo benediktínov. Väčšinu kláštorov totiž v 12. - 13. storočí zakladali benediktíni.
Kláštor bol teda založený za Bela III. už spomínaným biskupom Boleslavom. Miesto nebolo vybraté náhodne - výhodná poloha na ceste z Blatného Potoka do Veľkých Kapušian len urýchlila vývoj konventu, ako i osady; v regióne tiež prekvital obchod so soľou. Kláštor sa stal postupom času centrom kultúrneho a náboženského života miestnej osady, ako i širšieho okolia.
V prvej polovici 13. storočia začal fungovať kláštor ako hodnoverné miesto, vznikla v ňom i kláštorná škola - pre kanonikov. Do vývoja však nečakane zasiahol tatársky vpád. Kláštor bol v r. 1241 zničený.
Premonštrátsky kláštor je najstarším v zemplínskom regióne. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1214. V časoch Uhorska bol hodnoverným miestom. V regióne sa darilo obchodu so soľou. Mnísi na seba vzali dôležité úlohy späté s notárstvom, overovaním úradných listín a archívnictvom. Ich ´pracovisko´ nebolo jediným hodnoverným miestom v Uhorsku. Iba na území dnešného Slovenska ich fungovalo osem.
📹 Mostu pri Lelesi dali meno mnísi z neďalekého kláštora | Aktuality
Vývoj v Stredoveku a Novoveku
V priebehu 14. a 15. storočia došlo k výstavbe nového komplexu. Na južnej strane bol v rokoch 1313 - 1366 postavený gotický kostol Nájdenia sv. Kríža, na východnej strane bola v polovici 14. storočia (okolo 1350) dostavaná gotická kaplnka sv. Michala.
V roku 1405 je pri kláštore doložený špitál a chudobinec. Husitmi bol kláštor vyrabovaný v r. 1442. V roku 1453 odišiel prepošt Martin spolu s Jánom Huňadym do bojov s Turkami a zobral so sebou i časť archívu hodnoverného miesta, ktorý bol počas bojov, samozrejme, zničený.
Keďže v časoch tzv. druhej feudálnej anarchie sa kláštor postavil na stranu Jána Zápoľského, bol r. 1527 vyplienený a vyrabovaný rakúskymi žoldniermi Ferdinanda Habsburského. V roku 1533 bol leleský kláštor silno opevnený, keď sa tu postavili obranné múry a priekopy. Proti tomu protestoval u kráľa sám veľmož Gašpar Serédi, keďže sa obával, že opevnený konvent bude slúžiť ako útočište prívržencov Jána Zápoľského.
Tušil dobre, lebo druhorodený syn Petra Peréniho, ktorý ovládal Medzibodrožie - Gabriel, sa po smrti svojho otca sám zmocnil leleského kláštora (r. 1557) a bol odtiaľ vypudený až Imrichom Telekessym v r. 1567.
V období rokov 1567 - 1697 bol kláštor v rukách komendátorov - svetských zemepánov. Za čias komendátorov bol kláštor prestavaný; boli pristavané nárožné veže, celá budova bola zvýšená o jedno poschodie, a tiež bola pristavaná kostolná veža s hodinami (stavba veže prebehla v r. 1619).
Premonštráti sa v roku 1697 vrátili a následne bol celý komplex zbarokizovaný. Po druhýkrát opustili premonštráti kláštor v r. 1787, keď sa dekrétom Jozefa II. rušili všetky rehole, ktoré sa žiadnym spôsobom nepodieľali na pedagogickej alebo inej výchove obyvateľstva.
Až do začiatku 20. storočia prebiehal v kláštore vcelku jednotvárny život; z tohto obdobia niet žiadnych významnejších historických správ. Za zmienku však stojí renovácia budovy v r. 1896. Na konci 19. storočia sa premonštráti venovali vzdelávaniu i sociálnej práci.
Architektúra a Súčasný Stav
Súčasná podoba kláštora nie je pôvodná. Dnešný komplex budov nahradil predošlé, ktoré zničili požiar i tatársky vpád. Vzácne fresky z prvej polovice 14. storočia s vyobrazením posledného súdu, Michala Archanjela, stretnutia Krista s Veronikou, sv. Alžbeta vdova a uhorskí králi v kaplnke sv. Michala boli neskôr zreštaurované. Prestavby ale ich väčšiu časť zničili, posledné poškodenie spôsobila prasknutá odpadová rúra v blízkosti kaplnky.
Z južnej strany uzaviera trojpodlažnú stavbu gotický kostol. Gotická stavba z roku 1315 - 1366 tvorí južné krídlo štvorosového masívu kláštora, uzatvárajúceho ústredný dvor kedysi obtočeným arkádami krížovej chodby. Na východnej strane podopierajú stavbu kostola oporné piliere, ktoré členia aj polygonálnu apsidu kaplnky a pokračujú aj v exteriéri kostola na východe. Kaplnka je situovaná v južnom krídle kláštora spolu s kostolom. Ústredný dvor má renesančné arkády.
Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnej strane má prestavanú vežu barokovo upravenú so zvonicovou strechou. V budove kláštora sú v prízemí renesančné hrebienkové klenby, zatiaľ čo v patroch sú rovné stropy. Barokovo tepaná mreža uzatvára na prízemí schodište, vedúce na poschodie. V kostole a kaplnke sa zachovali gotické krížové klenby.
Kostol sv. Kríža - bol postavený v rokoch 1315 - 1366. Stavba bola v priebehu 17. a 18. storočia barokizovaná, renovovaná bola až v roku 1892. V súčasnosti tvorí východné krídlo kláštora, ktorého súčasťou je aj gotická kaplnka sv. Michala. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Priestor kostola uzatvárajú krížové klenby s vyžľabenými rebrami, dosahujúce na konzoly a prípory. Tie sú zakončené konzolami s gotickým akantom. V interiéri sa tiež nachádzajú polkruhovo zakončené barokové okná typické pre architektúru 17. storočia rovnako ako aj barokový triumfálny oblúk.
Kaplnka sv. Michala - v juhovýchodnom rohu kláštora, hneď vedľa sakristie sa nachádza kapitulná sieň, v súčasnosti označovaná ako kaplnka sv. Michala. Kaplnka má pozdĺžny obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom na východe. Osvetľujú ju tri barokové polkruhové okná, pod ktorými sa nachádzajú zvyšky ostenia pôvodných gotických okien. V rohoch sa nachádzajú zvyšky gotických konzol pri niektorých sa čiastočne zachovali aj nábehy rebrovitej klenby.
Kláštor v 20. storočí a Súčasnosť
Celá oblasť okolo osady Leles je maďarského národnostného rázu, preto bola obec aj s kláštorom v rokoch 1938 - 1944 pripojená k Maďarsku. Dňa 13. 04. 1950 presne o polnoci sa na celom území vtedajšieho Československa rozbehla tzv. Akcia K („k“ ako kláštory). Neobišla ani rehoľníkov premonštrátskej rehole v Lelesi. V tom čase boli v kláštore prítomní dvaja bratia a dvaja kňazi, ktorí tu spravovali faru.
Nad ránom 14. apríla bola celá budova obsadená zmocnencom a hospodárom SLOVÚC-u, väzenskými „odborníkmi“, žandármi a vojakmi. Predstaveného kláštora - pátra Nikolajčíka, previezli do centralizačného kláštora v Jasove a dvoch, vraj choromyseľných bratov do ústavu choromyseľných v Košiciach.
Od roku 1952 bol kláštor necitlivo adaptovaný na školu (Stredná poľnohospodárska škola). V samotnej kaplnke bol sklad umelých hnojív. Škola bola následne v r. 1994 zrušená. V takomto stave bol v roku 1994 odovzdaný do správy premonštrátskej rehole v Jasove. Kláštorný kostol slúži svojmu účelu až podnes, kaplnku aj s cennými stredovekými maľbami zreštaurovali v roku 2003.
Kláštor je na požiadanie prístupný verejnosti. V obnovenej kaplnke sa príležitostne slúžia sväté omše, vtedy je kaplnka sprístupnená aj verejnosti. Samotný Leles je súčasťou chráneného vtáčieho územia. Lužné lesy a močiare ukrývajú mnoho vzácnych druhov. Pre hniezdenie a migráciu rôznych druhov vtákov je to veľmi významná lokalita.
Most svätého Gottharda
Most svätého Gottharda v Lelesi
Leles je právom hrdý na svoje pamiatky. Jednou z nich je Most svätého Gottharda, ktorý je jedným z najstarších kamenných mostov na Slovensku, ktorého ozdobou bola socha sv. Gottharda. Tá vadila bývalému režimu a odstránila sochu. Pod mostom kedysi tiekla Tice. V roku 1847 vraj sediac na kamennom moste maďarský básnik Sándor Petőfi, (rodený ako Alexander Petrovič), keď išiel k Júlií k svojej manželke na majetky Szendreiovcov napísal jednu zo svojich revolučných básni. Okrem toho napísal pre Kerényi Frigyesha v Úti levelei : „Valami egy órányira Király-Helmectől van Lelesz. Nagyszerű… hizlaló hely.
Ozdobou, pýchou, klenotom mosta od 18 storočia bola socha Sv. Gottharda. Do nástupu komunizmu v roku 1948. Most sa nachádza na niekdajšej frekventovanej gotickej ceste. Jeho zaujímavosťou je, že každé zo štyroch klenbových polí je inej veľkosti. Kamenný most v Lelesi pochádza z prelomu 14 až 15. storočia, je 70 metrov dlhý. Je jedným z mála gotických kamenných mostov na Slovensku.
Kedysi premosťoval rieku Tice, ktorá tam tiekla ešte začiatkom 19. storočia, ale dnes preklenuje len suché koryto. Tice ér, spojka Tisy a Bodroku tekla od černé přes Bačku, Leles a Pol’any a ústila do Bodroku zleva proti Zemplínu. Meno dostal začiatkom 19. storočia, keď leleský kláštor prevzali premonštráti z Čiech, ktorý sem priniesli kult Sv. Jána Nepomuckého a Sv. Na výstavbu tohto klenbového mosta bol použitý bridlicový andezit z neďalekých lomov v Chlmeckých pahorkoch. 70-metrov dlhý a päť metrov široký most zrekonštruovali v roku 1994.
Otázne je, či sa nedá dohodnúť s pamiatkármi na znovuosadení repliky pôvodnej sochy. A tú vyhotoviť v rámci kult´úrnej výzvy. Je to výzva pre Leles, ale celkom určite by spopulárnila gotický most a pamiatky obce. V prípade takejto myšlienky by určite bolo dobré osadiť na moste aj tabuľu, že si na ňom v roku 1847 odpočinul a zložil báseň ( ktorú som zabudla, ale v kaštieli v Bieli vedia ktorú) Sándor Petőfi, ale aj tabuľou, upútavkou, že za mostom pokračuje bývalá gotická cesta, alebo že pod mostom je suché koryto Tice, s informáciami o nej.
tags: #byvaly #klastor #premonstratov #v #kosiciach