Bratislava má bohatú a dlhú históriu, siahajúcu až do obdobia neolitu. Na jej území sa rozkladali roľnícke neolitické sídliská volútovej kultúry a lengyelskej kultúry. Ľud maďarovskej kultúry si založil osadu na juhozápadnom svahu dnešnej hradnej vyvýšeniny i Devíne a nálezy dokladajú aj prítomnosť ľudu karpatskej mohylovej kultúry (Karlova Ves, Lafranconi, Košická ulica).
Karlova Ves
Z doby hallštattskej pochádzajú tri sídliská kalenderberskej kultúry (Trnávka, Devín, Bratislavský hrad). Na základe hojného počtu laténskych nálezov možno predpokladať keltské oppidum, sídliská a výrobné objekty i pohrebiská.
Najstaršie dejiny a Veľká Morava
Osídlenie zo 7. - 8. storočia má staré osídlenie. Najdôležitejšie je hradisko na Bratislavskom hrade s veľkomoravským kostolom a hradisko Devín, obidve známe i zo súvekých písomných prameňov, dôležité hospodárske, politické, i vojenské centrá. Pohrebiská i sídliská z doby veľkomoravskej.
Mapa Veľkej Moravy
Hrad Bratislava sa spomína v roku 907 v správe o bitke medzi Bavormi a Maďarmi, ktorá sa strhla v jeho blízkosti a znamenala zánik Veľkej Moravy. V 10. a 11. storočí bol sídlom župana, vojenskej posádky a kapituly s prepošstvom.
Stredoveká Bratislava
V roku 1002 sa spomína tunajšie mýto, v roku 1151 trh. V roku 1204 sa sem z hradu so súhlasom Inocenta III. presťahovalo prepoštstvo, v roku 1221 s povolením pápeža Honoria III. aj prepoštský kostol. V roku 1250 majú predstavitelia podhradia vlastnú pečať, v roku 1279 je doložená samospráva a richtár Jakub, v roku 1287 richtár Tyrwald a 12 prísažných, ktorí spravovali obecné záležitosti spolu s celou obcou. V roku 1291 udelil Ondrej III. Opevnenie v erbe mesta Bratislava má svoj pôvod v 13. storočí, ale erbom sa stalo iba v 15. storočí, keď sa predheraldický znak pretvoril bez zmeny na erb.
V 14. storočí Anjouovci udelili Bratislave trhové výsady a právo voziť bez mýta tovar po Dunaji i po Uhorsku. Rozvíja sa obchod cez Moravu do Poľska, Čiech, Nemecka, Rakúska, Dalmácie, významná bola úprava obchodných stykov s Viedňou. Vyvážalo sa najmä víno a súkno. V roku 1376 vydala mestská rada prvé cechové štatúty pre pekárov, mäsiarov, obuvníkov. Mesto malo značné dôchodky z daní, prenájmu regálnych práv, nehnuteľností, viníc, domov, poddanských obcí Blumenau, Vydrica, Sellendorf, Vrakuňa, Prača, ktoré postupne získavalo do nájmu alebo do vlastníctva. V roku 1390 dostali obce Blumenau a Vydrica plné mestské práva. Vydrica splynula s mestom, Blumenau a Sellendorf sa vyľudnili v zápasoch mesta s palatínom Mikulášom Cárom. Vrakuňu odkúpila Bratislava od drobných vlastníkov, Praču najímala a v polovici 16.
Bratislava mala svoju kanceláriu, ktorá vydávala najmä listiny o majetkových záležitostiach mešťanov. Od roku 1164 viedol pisár Siegfried mestskú knihu. Mestská spoločnosť bola diferencovaná na vrstvu patricijov, ktorú tvorili príslušníci richtára Jakuba a iných bohatých kupeckých a vinohradníckych rodín, stredné meštianstvo tvorili menej zámožní kupci a vinohradníci; mestská chudoba sa prejavuje v 2. polovici 14. storočia, o čom svedčia súdne záznamy a zmienky o bránení jej záujmov v mestskej rade. Početné duchovenstvo tvorili farári kostolov sv. Martina, sv. Michala, sv. Vavrinca, členovia kapituly, príslušníci reholí antonitov, františkánov, sídlila tu aj rehoľa klarisiek. Formovala sa i vrstva svetskej inteligencie, v meste sa vo svojich domoch často zdržiavala šľachta. Od roku 1405 vysielala Bratislava ako slobodné kráľovské mesto pravidelne svojich zástupcov na zasadanie uhorského snemu.
V roku 1428 vypálilo husitské vojsko po neúspešnom obliehaní mesta jeho predmestia; 4. 4. 1429 vyjednával v Bratislave so Žigmundom vodca husitov Prekop Holý a kňaz Engliš. Husitskí vojaci nadväzovali kontakt s obyvateľmi, najmä s rybármi. Keď kapitán bratríkov Blažko z Borodína obsadil Trnavu, pokúsil sa zmocniť aj Bratislavy. V roku 1432 sa tu pod vedením rytiera Petra Kuteja pripravovalo husitské sprisahanie, ktoré však bolo prezradené. Po Žigmundovej smrti v roku 1437 sa zostrili vzťahy medzi mestom, verným kráľovnej, a hradom, kde boli prívrženci Vladislava Jagelovského. V roku 1442 Vladisláv Bratislavu, dobyl. Nový lesk získala Bratislava za vlády Mateja Korvína. V roku 1465 tu vznikla prvá univerzita na území Slovenska - Academia Istropolitana. V roku 1468 potvrdil zlatou bulou doterajšie bratislavské výsady a udelil Bratislave právo meča.
Bratislava ako hlavné mesto Uhorska
Keď sa začali Turci po bitke pri Moháči hrnúť do Uhorska, vyhlásil panovník v roku 1536 zákonným článkom 49 Bratislavu za hlavné mesto Uhorska, za sídlo snemu, uhorskej komory a miestodržiteľskej rady. V dóme a vo františkánskom kostole korunoval ostrihomský arcibiskup - už so sídlom v Trnave - uhorských kráľov a kráľovné. Hradby posilnili stavebným materiálom, získaným zo zbúraných predmestských kostolov sv. Michala a sv. Začiatkom 17. storočia vtrhlo do Bratislavy vojsko Štefana Bocskayho, ktoré sa tu v roku 1606 zrazilo s cisárskym. V roku 1618 prišiel do Bratislavy Gabriel Bethlen, ktorý sem v rokoch 1619 a 1620 zvolal snem, ale v roku 1621 musel pod tlakom cisárskeho vojska ustúpiť; vrátil sa na čele 15000 vojakov, ale blízko Michalskej brány utrpel opäť porážku. Mier v Mikulove (1622) medzi Bethlenom a cisárom bol v roku 1626 potvrdený tzv.
Napriek tomu sa však evanjelici vzmáhali, v rokoch 1636 - 38 a 1640 si postavili kostoly - jeden pre Nemcov, druhý pre Slovákov a Maďarov. Náboženské boje vyvrcholili po prezradení sprisahania F. Wesselényiho. Panovník rozpustil uhorský snem a zriadil tzv. gubernium na čele s Jánom Gašparom Ampringenom, veľmajstrom rádu nemeckých rytierov. V roku 1671 mimoriadny súd v Bratislave odsúdil na smrť českobratského kazateľa Mikuláša Drábíka, Františka Boniša a početných podozrivých, najmä evanjelických kňazov a učiteľov do väzenia a na galeje. Protestantské obrady boli zakázané, kostoly dostali jezuiti a uršulínky. V rokoch 1678 - 83 zachvátilo Bratislavu povstanie Imricha Thökölyho.
Hospodársky vývin Bratislavy v 16. a 17. storočí negatívne ovplyvňovali turecké vojny a povstania, pozitívne pôsobila prítomnosť ústredných úradov a vysokej šľachty, ako aj výhodné dodávky potravín. Najťažším bremenom boli vojenské dane, ktoré v roku 1665 dosahovali 18 000 zlatých. Z remeselných odvetví prekvapujúco prosperovalo klobučníctvo - z mesta sa vyvážalo do cudziny veľké množstvo klobúkov. Bratislavskí obchodníci naďalej obchodovali s Poľskom, Sliezskom, Rakúskom, Čechami a Moravou. Koncom 17. V roku 1720 mala Bratislava s Podhradím 9000 obyvateľov. Od 16. storočia sem nepretržite prichádzali chorvátski a maďarskí utečenci. V období tridsaťročnej vojny prichádzali do mesta aj protestantskí emigranti z Čiech, Moravy a Rakúska.
Silnejúci slovanský živel začal prenikať do remesiel, obchodu a vinohradníctva, ale aj do radov kléru, medzi úradníctvo mesta a ústredných úradov. Slováci žiadali zriadenie miesta slovenského kazateľa v dóme; ako prvý tu v roku 1566 pôsobil Bartolomej Sobolič. V 17. storočí sa prehĺbili sociálne rozdiely. Proti silnej šľachte, ktorá si v meste kupovala domy, ale nechcela plniť meštianske povinnosti, vystúpilo najmä stredné meštianstvo (1567, 1578, 1596). Po szatmárskom mieri v roku 1711 zostala Bratislava naďalej hlavným mestom Uhorska. Uhorský šľachtici tu prisahali vernosť novozvolenej panovníčke Márii Terézii, ktorá za to sľubuje rešpektovať ich výsady. V roku 1763 však rozpustila snem, obmedzila právomoc uhorských úradov a za miestodržiteľa vymenovala svojho zaťa Albrechta Sasko-těšínskeho, ktorý sídlil na zrenovovanom hrade. Založil tu chýrnu obrazáreň, tzv. Albertínu. V súvislosti s častými návštevami kráľovského dvora panoval v Bratislave čulý spoločenský ruch. V roku 1782 mala Bratislava vyše 33 000 obyvateľov a bola najväčším mestom Uhorska.
Začiatkom 18. storočia mala Bratislava 350 remeselníckych dielní, v roku 1780 viac ako tisíc majstrov, 1800 tovarišov a 500 učňov. V roku 1728 založili v Bratislave prvý podnik moderného typu - dielňu na výrobu písmen pre tlačiarne, v roku 1779 Strasserovu súkenku. V roku 1872 sa obchodovaním živilo 150 obchodníkov a 133 pomocníkov. Poľnohospodárstvo reprezentovalo aj naďalej vinohradníctvo. Počas vlády Jozefa II. začal politicky význam Bratislavy upadať. Panovník nezvolával snem, ústredné úrady presťahoval do Budína, korunovačné klenoty sa dostali do viedenského múzea a do Viedne presťahovali aj Albertinu. V tejto situácii sem doliehal ohlas napoleonských vojen. V roku 1805 vtiahlo do mesta francúzske vojsko. V decembri roku 1805 po bitke pri Slavkove podpísal v Primaciálnom paláci zástupca Francúzska Talleyrand a zástupca Rakúska Lichtenstein tzv. V roku 1809 navštívil mesto Napoleon, v roku 1814 ruský cár Alexander. Na Bratislavskom i blízkom Devínskom hrade bola vojenská posádka - rakúski a talianski vojaci.
V rokoch 1787 - 1814 klesol počet obyvateľov Bratislavy o 10 000. Hospodárske pomery zhoršila zlá finančná situácia štátu, ktorá vyvrcholila v roku 1811 infláciou. Do výroby čoraz viac prenikal kapitalistický spôsob, rušili sa cechové obmedzenia, vznikala voľná konkurencia, zakladali sa nové manufaktúry. V Bratislave bola súkenka, manufaktúry na hodvábne výrobky, klobúky, repný cukor, podniky na spracovanie olejov, potaše a iné chemikálií, liehovar a likérky, dielňa na spracovanie kože a na výrobu spriadacích strojov. Zmenilo sa sociálne zloženie obyvateľstva. Väčšina šľachty mesto opustila a prichádzala len na snemy. Manufaktúry zamestnávali v niektorých prípadoch 25 - 50 robotníkov. Do polovice 19. storočia mala Bratislava 23 000 obyvateľov nemeckej, 9500 slovenských a 3000 maďarských národnosti. Napriek tomu, že sa pomaly začala prejavovať maďarizácia, Bratislava bola strediskom slovenského národného hnutia, počínajúc bernolákovcami, vyvrchoľujúc úsilím Štúrovskej generácie. Na sneme v Bratislave sa v roku 1848 vyhlásilo zrušenie poddanstva, skončila sa veľká epocha feudalizmu a začal sa nový vek s novými problémami. Bratislava sa jednoznačne postavila na stranu maďarskej revolúcie. Na jej podporu vzniklo niekoľko spolkov.
Koncom roku 1848 obsadilo Bratislavu vojsko generála Windischgrätza, na jar roku 1849 nakrátko ruské vojsko s generálom Paskievičom. Od mája roku 1849 bola sídlom súdu generála Haynaua, ktorý za účasť na revolúcii odsúdil niekoľko stoviek osôb a 13 nechal popraviť. V novembri roku 1849 rozpustili v Bratislave oddiely slovenských dobrovoľníkov. Po porážke revolúcie v Uhorsku roku 1849 sa Bratislava stala sídlom západného vojenského dištriktu. V roku 1866 zasiahla Bratislavu prusko-rakúska vojna (bitka...
Karlova Ves: História a súčasnosť
Karlova Ves sa nachádza juhovýchodne od Devínskej Kobyly. Z južnej strany jej chotár ohraničuje rieka Dunaj, z východnej strany údolie potoka Vydrica. Obec sa po prvý raz spomína v roku 1288 v darovacej listine uhorského kráľa Ladislava IV. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký udelil v roku 1360 Vydrici (bývalej osade na území dnešnej Karlovej Vsi) rovnaké práva, slobody a výsady, aké mala Bratislava.
Od 15. storočia bola Vydrica súčasťou Devína. Jej obyvatelia obrábali vinice a klčovali lesy, ktoré patrili devínskemu zemepánovi. V roku 1635 sa stal vlastníkom devínskeho panstva rod Pálffyovcov a zostal ním až do roku 1932. V druhej polovici 19. storočia sa Karlova Ves spomína ako samostatná obec ležiaca v tesnej blízkosti Bratislavy. Jej súčasťou sa stala v roku 1944. Staré jadro obce bolo postupne asanované a v Karlovej Vsi postavili moderné sídlisko.
Erb Karlovej Vsi
Kostoly v Karlovej Vsi
- Kostol sv. Michala Archaniela: Z pôvodnej zástavby sa zachoval len neskorobarokový rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archaniela. Pochádza z poslednej tretiny 18. storočia. V štyridsiatych rokoch 20. storočia ho predstavili a zmodernizovali. Je to jednoloďová stavba, ktorej čelnú stenu zdobí keramický reliéf sv. Michala Archaniela od 1. Bizmayera.
- Kostol Narodenia Panny Márie: V dvadsiatych rokoch nášho storočia v Karlovej Vsi založili cintorín s malou kaplnkou. V roku 1995 postavili na sídlisku Dlhé diely moderný rímsko-katolícky kostol Panny Márie. Kostol Narodenia Panny Márie bol vysvätený 8. septembra 1995. Farským kostolom sa stal 1. januára 1996, keď z farnosti sv.Patrí pod karloveskú farnosť minoritov - menších bratov konventuálov. Má kapacitu okolo 250 osôb. Kostol bol posvätený 9. marca 2002 biskupom Jánom Sokolom. Nad oltárom je zavesený kríž sv. Na západnej strane je vstavaná vežička s ihlancovou strechou. Patrí pod karloveskú farnosť minoritov - menších bratov konventuálov.
Zvony vo veži kostola sv. Michala: Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18.storočí. Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller.
Ďalšie pamiatky a zaujímavosti v Karlovej Vsi
- Obraz sv.Floriána, patróna hasičov: Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Po jeho obvode, na medených plieškoch sú vyryté mená Karlovešťanov, spolkov a organizácií, ktoré v organizovanej zbierke dobrovoľne prispeli na jej zakúpenie. Je medzi nimi aj meno farára, politika a národovca Th.Dr. Ferdiša Jurigu v tom čase obyvateľa Karlovej Vsi . Obraz bol dlhodobo súčasťou výzdoby interiéru kostola. V súčasnosti už nie je.
- Obrazy zastavení Krížovej cesty: Namaľoval ich Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia. Rovnako ako obraz sv.
- Botanická záhrada: Leží pri Dunaji. Vznikla v roku 1942 a jej základ tvoril rozsiahly park grófa Lafranconiho. V súčasnosti v nej rastie približne 5000 druhov cudzokrajných rastlín, z toho asi 650 druhov drevín.
- Zoologická záhrada: Neďaleko botanickej záhrady je zoologická záhrada, ktorú sprístupnili verejnosti v roku 1960. Žije v nej vyše 200 druhov zvierat.
Enea Gracioso Lanfranconi sa narodil v Taliansku, v Lombardii v r.1850. Jeho rodičia sa natrvalo usadili v Bratislave, kde po ukončení štúdia v Miláne prišiel aj on. Bol vynikajúcim odborníkom na vodné diela, vypracoval návrh regulácie Dunaja. Bol zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti, významným zberateľom umenia, obrazov, historických máp a medirytín. Zaujímal sa aj o archeológiu. V Bratislave mal dva domy - palác na námestí Ľ.Štúra (dnes Ministerstvo životného prostredia), v ktorom sústredil svoje zbierky. Ešte za svojho života podaroval časť svojich zbierok mestu Bratislave. Zomrel náhle v r.1895.
V archíve Výskumného ústavu geodézie a kartografie na Chlumeckého ul. v Bratislave je uložený súbor poľných náčrtov katastrálneho územia Devín. Jeho súčasťou je aj úzenie Karlovej Vsi. Poľné náčrty, ako východzie podklady pri tvorbe katastrálnej mapy obsahujú rozdelenie územia na jednotlivé záhony a parcely s vyznačením druhu pozemku (vinohrad, záhrada. les) a menom jej vlastníka. Sú jediným zdrojom informácií o rozlohe vinohradov v Karlovej Vsi, ako aj o vlastníckych vzťahoch z konca 19. storočia. Tým viac, že písomný aparát ku katastrálnej mape Devína a tým aj Karlovej Vsi z tohto obdobia sa nezachoval.
Miestny úrad Karlova Ves
Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Karlova Ves stále nemá vlastné sídlo. V Karlovej Vsi tak chýbajú priestory nielen na rokovanie a stretávanie sa občanov s miestnymi poslancami, ale aj priestory pre archiváciu úradných písomností a potrebné skladové priestory. Poslanci miestneho zastupiteľstva schválili zámer postaviť radnicu v objekte práve budovaného polyfunkčného obytného súboru Karlova Ves - stred. Súčasťou tohto komplexu je už dokončený kostol a pastoračné centrum.