Drevený chrám svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej: Historický klenot UNESCO

V nádhernom prostredí podvihorlatských lesov, v obci Ruská Bystrá, sa nachádza najvýchodnejší zástupca spomedzi všetkých slovenských drevených kostolíkov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO - gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša. Táto maličká obec leží v Sobraneckom okrese, asi 105 kilometrov od Košíc a obklopujú ju Vihorlatské vrchy.

Okolie obce poskytuje priam nekonečné možnosti pre aktívny oddych tela i mysle. Po trasách turistických chodníkov je možné do sýtosti brázdiť priľahlé lesy. Ruskou Bystrou prechádza aj cyklistický chodník Ikon začínajúci v Inovciach, vedúci až do Novej Sedlice. Zdatní turisti môžu od kostola v Ruskej Bystrej pokračovať na západ k ďalšej lokalite svetového dedičstva - Vihorlatskému pralesu.

Nechce sa vám čítať? Pustite si audio verziu:

História a výstavba

Drevený filiálny chrám v Ruskej Bystrej bol postavený na začiatku 18. storočia, v roku 1730. Kostol bol postavený v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímskonemeckého cisára Karol VI. Patrónom sa stal sv. biskup Mikuláš.

Od 7. júla 2008 je chrám zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. 7. júla 2008 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu rozhodla o zápise cerkvi v Ruskej Bystrej spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Area).

Architektúra a konštrukcia

Z architektonického hľadiska ide o klasické trojpriestorové členenie objektu na predsieň, chrámovú loď a svätyňu. Je to zrubová stavba z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke.

Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi.

Zo západnej strany z predsiene vyrastá mohutná veža, ktorá je ukončená cibuľou a trojramenným krížom. Druhá menšia vežička je podobného tvaru a nachádza sa nad svätyňou. Obe sú pokryté dreveným šindľom. Vstup do objektu je krytý dreveným stĺpmi, ktoré podopierajú strešnú konštrukciu. Samotný zrub nie je opláštený, ale chráni ho prečnievajúca šindľová strecha. Zovňajšok chrámu pôsobí skromne.

Gréckokatolícke cerkvi sú pozoruhodné konštrukciou strechy. Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbovú strechu bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov, ktoré by jej dodávali jedinečnosť oproti iným svetským stavbám. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov. Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž. Zvláštnosťou týchto prvkov je to, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého.

Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO) preto, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom, ako je to napríklad pri cerkvách vo Svidníckom okrese. Ďalšou zaujímavosťou, je že strop nie je zrubový voľné vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu), ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami.

Interiér chrámu

Interiéru dominuje päťradový barokový ikonostas. Drevený barokový ikonostas s výklenkami pre ikony predeľuje svätyňu od lode. V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej - severnej strany a pravej - južnej strany otvory pre diakonské dvere.

Ikonostas bol pôvodne vytvorený pre iný chrámový objekt, pretože jeho rozmery nie sú v súlade s priestorom v tomto chráme. Jedná sa o päťradovú architektúru na piatich poschodiach.

V Ruskej Bystrej sú v prvom, hlavnom rade ikonostasu ikony zobrazujúce Bohorodičku Hodegetriu, Krista Učiteľa, sv. Mikuláša a sv. Paraskievu. Vzhľadom na malé rozmery objektu, presahuje ikonostas netradične aj na bočné steny a, dokonca, i na strop chrámu.

Prvý, hlavný rad obsahuje ikony Bohorodičky Hodigitrie a Krista Učiteľa. Ostatné ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskeva sú umiestnené na bočnej stene. Cárske dvere sú zdobené výjavmi Zvestovania a štyroch evanjelistov. Pochádzajú zo 17. stor. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. Tretí, apoštolský rad je predelený ikonou Krista Veľkňaza po stranách s Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Ikonostas nad radom starozákonných prorokov ukončuje Kalvária, ktorá je kvôli nedostatku miesta ohnutá pod stropom.

Vo svätyni sa nachádza vzácna ikona Ukrižovania. Za zmienku stojí aj vzácna ikona Ukrižovania na prestole.

Dostupnosť a turistika

K cerkvi v Ruskej Bystrej vedie turistický chodník z obce Remetské Hámre vyznačený zelenou turistickou značkou cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.).

Drevené kostoly na Slovensku

Jedným z našich najzaujímavejších historických pokladov sú drevené kostolíky. Tieto vzácne stavby sa objavujú najmä na východe Slovenska a svojím jedinečným vzhľadom a históriou fascinujú turistov z celého sveta. Ich pôvod siaha až do stredoveku, keď sa stavali z vtedy najdostupnejšieho materiálu.

V minulosti bolo u nás približne 300 drevených kostolov. Keďže je však tento materiál citlivý na rôzne vplyvy, nepodarilo sa ich uchovať všetky. Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku.

Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove. Druhý najstarší drevený kostol, rovnako pochádzajúci z 15. storočia, nájdete v Tvrdošíne na Orave. Tretí, omnoho jednoduchší kostol so skromnejšou výzdobou, bol premiestnený zo svojho pôvodného miesta v Zábreži a dnes sa nachádza v skanzene v Zuberci na Orave.

Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly.

Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu. Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe l’oeil z 18. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Tretiu skupinu kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.”

V 17. až 18. Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.

Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami. Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.

Frička leží približne 20 kilometrov na severozápad. Miestny Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v 18. storočí a jeho ikonostas pochádza z roku 1830. Kostol sv. Tento kostol bol síce v priebehu 20. storočia čiastočne zrekonštruovaný, no aj napriek tomu ponúka ukážky cenného ikonického umenia. Jeho ikonostas a oltár pochádzajú z 18. storočia a sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Gréckokatolícky kostol byzantského typu sa nachádza v obci Ruská Bystrá. Postavený bol medzi rokmi 1720 a 1730 a od roku 2008 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Svätostánok sa pýši nádherným ikonostasom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť interiéru. K nemu sa viaže zaujímavý príbeh. Pôvodne ho totiž vyrobili pre úplne iný chrám. No keď ho priniesli do jeho interiéru, nevošiel sa tam. Preto hľadali nové miesto a kostol prenesenia ostatkov svätého Mikuláša bol ideálny.

Ďalším klenotom drevenej architektúry je Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, podobný tomu, ktorý sa nachádza v skanzene v Zuberci. Tento ranogotický kostol bol postavený v 15. Interiér zdobia renesančné maľby a nádherný drevený strop, na ktorom je namaľovaná obloha s hviezdami a anjelmi. Dominantou kostola bol kedysi aj gotický oltár, ten však v roku 1919 preniesli do múzea v Budapešti a následne tu inštalovali iný barokový oltár.

V malej dedinke Ladomirová na východe Slovenska nájdete gréckokatolícky Chrám svätého Michala Archanjela. Pochádza z roku 1742, no v 20. storočí prešiel kvôli zhoršenému stavu rozsiahlou rekonštrukciou. Pod jeho kondíciu sa podpísali aj boje počas 2. Tento kostol je postavený v typickom východokresťanskom štýle bez jediného klinca a pýši sa bohatou ikonografickou výzdobou.

Kostol sv. Bodružal je domovom jedného z najstarších a najlepšie zachovaných drevených kostolov na Slovensku. Vybudovali ho v byzantskom štýle na najvyššom bode obce, takže odtiaľ budete mať navyše aj nádherný výhľad. Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia.

tags: #dreveny #chram #svateho #mikulasa #ruska #bystra