Základy zaniknutého románskeho Kostola sv. Juraja v Skačanoch

Prvý skačiansky kostol stál na miernej vyvýšenine na východnej strane extravilánu obce Skačany, východne od dnešného cintorína v polohe Hôrka, tiež Farské. Južne od lokality cca 300 m stojí baroková Kaplnka sv. Barbory z r. 1731.

V kánonických vizitáciách sa o ňom píše: „V tomto dekanáte sotva ktorý kostol je starší od tohto. Neznámy je staviteľ tohto kostola. Isté však je, že bol postavený v 13. storočí, lebo na oblúku v sakristii je tento nápis: Postavený bol v roku 1280, zväčšený v r. 1667. Obnovený v r. 1732, vybielený v r. 1766. Kostol bol postavený v románskom slohu. Zasvätený je k úcte Všetkých svätých. Patrónom je sv. Juraj. Vchod do kostola je obrátený smerom na západ, hlavný oltár na východ. Samotný kostol je vo svätyni aj v lodi uzavretý klenbou, vydláždený škridľou, zosilnený železným pletivom, osvetlený piatimi oknami. Na pravej strane u päty svätyne je postavená kazateľnica z dreva. Na chóre je organ. Hlavný oltár - oltárny stôl je z kameňa, pred oltárom sú tri schody.

Nad oltárom uprostred sú vyobrazenia Najsv. Trojice - Boha Otca, Boha Syna a Ducha Svätého, Blahoslavenej Bohorodičky a Všetkých Svätých v umeleckom prevedení. Na pravej strane sú štyri sošky: sv. Petra, sv. Mikuláša, sv. Jozefa a anjela strážcu; na ľavej strane soška sv. Barbory, sv. Ladislava a sv. Juraja ako prebodáva draka. Na samom vrchu uprostred je soška Sedembolestnej Panny Márie, sv. Kataríny a sv. Štefana, uhorského kráľa. Bohostánok farby čierneho odtieňa je vyhĺbený v stene. Bočný oltár je postavený v chrámovej lodi na pravom boku na strane evanjelia. V strede je socha Panny Márie, po boku soška sv. Kataríny a sv. Alžbety, sv. Petra a sv. Michala. Na samom vrchu oltára sú tri sošky: sv. Františka Serafínskeho, sv. Antona a sv. Bernarda. Druhý bočný oltár je postavený na ľavej strane. Uprostred je socha Panny Márie s dieťaťom. Hlavnú sochu obklopujú z každej strany 4 obrazy: z jednej strany sv. Kataríny, sv. Doroty a sv. Barbory, sv. Margity a obraz dvanástich apoštolov, z druhej strany obrazy sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Ladislava a sv. Dominika. Na samom vrchu oltára je socha sv. Juraja s drakom.“

V kostole sa nachádzala krstiteľnica, kazateľnica a dve spovednice. Sakristia bola celá murovaná. Zvonica (veža) bola od základu murovaná. Vo veži boli dva zvony: väčší z r. 1788, druhý menší s nápisom: „Gratia Dei salvati sumus. A. 1610. (Milosťou Božou sme boli zachránení r .1610.)“ Krypta bola vybudovaná na konci svätyne na náklady vdp. Michala Štefkoviča. Za pochovanie v krypte sa platilo 8 zlatých rímskych. Pri kostole sa nachádzal cintorín ohradený kamenným plotom. Vstupovalo sa do neho bránou, ktorá sa dala zatvárať. Uprostred cintorína na južnej strane bola kostnica (márnica) z dreva. Pochovávalo sa do neho až do r. 1782. Vtedy bol zriadený nový cintorín na mieste, kde je až dodnes.

Naposledy sa Kostol sv. Juraja spomína v kánonickej vizitácii z r. 1798-1803, príčiny jeho zániku nie sú známe. Predpokladá sa, že bol rozobraný a stavebný materiál použitý na výstavbu nového kostola v strede obce. Lokalita kostola je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok a jej vlastníkom je obec. 9. augusta 2004 sa na tomto mieste začal archeologický výskum.

Mapa Slovenska

Výsledky archeologického a architektonicko - historického výskumu

Výskum sa sústredil najmä na vyhodnotenie pôdorysného vývoja objektu. Sondáž za účelom zistenia nálezov hmotnej kultúry - priľahlého cintorína, hroby a pod. bude uskutočnená v ďalších etapách výskumu. Najstaršou zistenou etapou v stavebnom vývoji objektu je románska etapa: jednolodie s podkovitou apsidou. Zrejme ešte v románskom období dochádza po zrútení západnej strany lode k jej rozšíreniu o emporovú prístavbu. Treťou zistenou etapou výstavby kostola je stredoveká severná prístavba sakristie. Pôvodná románska loď bola v ďalšej stavebnej etape rozšírená smerom na juh a východ, čím vznikla nová priestranná loď s pravouhlým uzáverom svätyne. Skutočnosť, že obec vzrástla v 15. storočí na význame a majetkovom zázemí naznačuje, že toto rozšírenie kostola bolo realizované najneskôr v priebehu 15. storočia. Ďalší stavebný vývoj sa orientoval južne a západne neskororenesančnou prestavbou objektu. V tomto období bola po zrušení stredovekej pristavaná nová renesančná sakristia spomínaná aj v Gusztiniho vizitácii.

V rámci ďalšej stavebnej etapy došlo k obnove neskororenesančného kostola a aj k jeho pôdorysnému rozšíreniu západným smerom, kde bola pristavaná rozsiahla predsieň a v rámci interiéru kostolnej lode a svätyne došlo k plošnému predláždeniu novou dlažbou zo štiepaného pieskovca a tehly, táto prestavba je datovaná podľa údajov vo vizitácii do r. 1732.

Počas výskumu boli získané aj drobné predmety nájdené v sekundárnych polohách, v zásypoch stavebných torz architektúry kostola sv. Juraja dokumentujúce určité časové úseky pamiatky: Medený grajciar Františka II. (1792 - 1835) - averz hlava panovníka a kruhopis, reverz dvojhlavý orol, po stranách letopočet 1800, oválny mosadzný medailón, fragment vitráže, úlomok fajky, úlomok nôžky skleneného pohára, úlomok hlinenej plastiky, keramický materiál - fragmenty z jednoduchých hrncovitých nádob a zdobených mís, nález renesančnej kachlice zdobený rastlinným ornamentom členeným oblúkovitými rebrami, množstvo úlomkov tenkostenného tabuľového skla, klince a iné drobné predmety rôzneho použitia.

Zistený dlhodobý vývoj kultúrnej pamiatky odráža progresívny vývoj obce a majetku cirkvi a neskôr významného centra jedného z domínií nitrianskeho biskupstva. Doteraz iba z písomných prameňov známa približná podoba kostola bola objasnená konkrétnym pôdorysným vývojom, pričom sprievodný nálezový materiál dokladá nielen vývoj pamiatky od stredoveku do 1. polovice 18.

Vývoj kostola sv. Juraja v Skačanoch:

Kostol sv. Juraja je významnou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá prešla dlhým a zložitým vývojom od románskeho slohu až po renesanciu. Archeologický výskum odhalil nielen pôdorysné zmeny, ale aj cenné artefakty, ktoré dokumentujú históriu a význam tohto miesta.

tags: #zvolen #zapad #kostol #firmy