Svätý Peter Komárno: História a súčasnosť obce

Obec Svätý Peter sa nachádza v Nitrianskom kraji, v okrese Komárno. Do obce ležiacej necelých dvadsať minút cesty severovýchodne od Komárna by mali zamieriť predovšetkým vyznávači dobrého vína.

Komárňanský okres sa rozprestiera v južnej časti západného Slovenska, zaberá značnú časť Podunajskej nížiny. Leží sčasti na východnom cípe Žitného ostrova a sčasti na tzv. Matúšovej zemi, pri dolnom toku Malého Dunaja, Váhu, Nitry a Žitavy. Na Slovensku hraničí s okresmi Nové Zámky a Dunajská Streda. Južná hranica okresu je súčasne aj štátnou hranicou SR s MR.

Má rovinatý povrch, najmä žitnoostrovná časť a územia pri sútokoch riek. Rovinu spestrujú nespočetné agátové lesy. Pri vodných hladinách sú vŕbové a topoľové porasty s prevahou vŕby. Je najjužnejším okresom Slovenska a s nadmorskou výškou okolo 110 m je najnižšie položeným územím SR. Od obce Svätý Peter a Modrany sa začínajú pahorkatiny tiahnúce sa smerom na severovýchod a ďalej na sever s vrcholmi s nadmorskou výškou od 178 m do 246 m.

Na území okresu okrem veľrieky Dunaj s mŕtvymi a živými ramenami a sieťou kanálov sa nachádzajú sútoky Váhu s Malým Dunajom, Žitavy s Nitrou a pri sídelnom meste okresu sa vlieva rieka Váh do Dunaja. Okrem spomenutých tokov sa na území nachádzajú stojaté vody, jazerá a rybníky, ktoré sú obľúbeným loviskom športových rybárov. Žitnoostrovnú časť a časť pri dolnom toku riek tvoria nížinaté územia, na ktorých sa okolo riek rozprestierajú lužné lesy.

Po výstavbe vodných diel v Rakúsku sa prísun štrkopieskov korytom Dunaja zastavil a intenzívnym bagrovaním koryta, ťažbou dunajského štrku spodné vody natoľko klesli, že započalo vysýchanie lužných lesov a tým bola čiastočne ohrozená pôvodná fauna a flóra najmä na Žitnom ostrove. Fauna a flóra okresu je veľmi rôznorodá. Striedajú sa tu zbytky močarísk, slatiny, slaniská a stepné oblasti so svojím charakteristickým rastlinstvom a živočíšstvom. V chránenej oblasti Dropie žije najväčší vták Európy, chránený drop veľký.

V podloží územia okresu, najmä Žitného ostrova, sa pod vrstvami štrkopieskov s malým obsahom zlata nachádzajú veľké zásoby pitnej vody. V ešte hlbších vrstvách sú bohaté ložiská geotermálnych a minerálnych vôd rôzneho zloženia a rôznych teplôt. Z celkového počtu 21 vrtov s geotermálnou vodou sa v súčasnosti využívajú len pramene v Komárne, Patinciach a vo Virte na rekreačné účely.

Dnešný okres Komárno sa rozprestiera na časti územia bývalej historickej Komárňanskej župy. Komárňanská župa (comitatus, špánstvo, stolica) patrila medzi najstaršie župy v Uhorsku. Jej vznik sa datuje do 10. stor. do obdobia vlády kráľa sv. Štefana. Župa mala štyri okresy. V období tureckej expanzie cez okres prechádzala hranica kresťanskej Európy. Komárňanský hrad napriek mnohým obliehaniam Turci nedobyli a ostal v kresťanských rukách. V tomto období sa bohaté prosperujúce obce takmer, alebo úplne vyľudnili. V mierových časoch bolo obyvateľstvo nútené platiť dane aj Turkom aj bývalému zemepánovi. Časté vojenské ťaženia cez územie okresu zdecimovali obyvateľstvo. Rabovali Turci, vojská cisára a aj spod Viedne vracajúce sa víťazné vojská poľského kráľa Jána Sobieského spustošili niekoľko obcí.

Na území dnešného okresu okrem komárňanskej pevnosti bolo viac významných hradov a opevnení v Kolárove (Gúta), Vizvári pri Kameničnej, pri Pribete a opevnený zámok v Čičove. Po rozpade monarchie demarkačná čiara, ktorá sa neskôr stala štátnou hranicou prechádzala administratívnym stredom župy. Dva okresy komárňanskej župy ostali na území Maďarska. Žitnoostrovný a staroďalanský okres pripadol ČSR. Komárňanská župa bola zachovaná aj po vzniku ČSR. Až po územnej reorganizácii v r. 1922, keď sa utvárali veľkožupy, vznikol zo župy Komárňanský okres.

V nížinných oblastiach okresu, kde je dobrá bonita pôdy sa obyvateľstvo zaoberá prevažne poľnohosp. Na pieskových kopcoch sa pestuje vinič, z ktorého sa získava kvalitné víno. Z poľnohosp. produktov sa tu pestuje okrem obilovín, kukurice a sóje aj kvalitná skorá zelenina, koreninová paprika, tabak, paradajky, melóny, cibuľa, uhorky a pod. Z tejto oblasti sa už roky zásobuje SR a časť ČR skorou zeleninou. Známa je zeleninová paprika z Nesvád, Imeľa a Marcelovej, kde boli vyšľachtené vynikajúce sorty.

Tradičným zamestnaním Komárňanov a obyvateľov okolitých obcí bol rybolov. Pôvodne kráľ udeľoval na stanovených miestach výsadu rybolovu. S výsadou lovu súviseli aj povinné dodávky na stôl vrchnosti. Značná časť úlovkov putovala na kráľovský stôl, do kláštorov a kapitánovi komárňanského hradu. Panstvá mali záujem najmä o niekoľkostokilogramové vyzy (ryba príbuzná jeseterovi), ktoré sa lovili zvláštnym spôsobom. Ryby najprv zahnali do dômyselne postavených kolových ohrád kde ich palicami ubili a až potom vylovili.

Po regulácii toku Dunaja a postavením priehrady pri Železnej Bráne v Rumunsku vyzy už nemôžu priplávať na stredný a horný tok Dunaja. Neskôr sa rybári grupovali do rybárskeho cechu, ktorý viedol niektorý z miestnych rybárskych majstrov. Miestni rybári svoje úlovky predávali až vo Viedni a Paríži. Rybolov, ako zamestnanie v povodí Dunaja a okolitých riek zaniklo.

Priemysel v okrese bol a je orientovaný na miestne prírodné pomery. Spracovávajú sa poľnohosp. produkty a využívajú sa vodné toky. Kým v obciach poblíž toku riek vodnú energiu využívali na pohon vodných mlynov a ťažili štrk z koryta, pltníci splavovali po Váhu drevo, ktoré sa v Komárne spracovávalo. Komárno sa stalo strediskom obchodu s obilím, ktoré po skúpení miestni rejdári (z holandčiny, majitelia, resp. nájomcovia lodí, pozn. korektora) odvážali loďami na Balkán.

V r. 1870 len v Komárne pracovalo 33 vodných mlynov. Plavidlá vodných mlynov vyrábali miestni lodní tesári, mlynské kamene sa dovážali z okolia Novej Bane a sitá sa vyrábali na horniakoch. V obciach vznikali parné mlyny a miestne pálenice a likérky. V Čičove a v Bátorových Kosihách vznikol pivovar. V Bátorových Kosihách vznikol prvý cukrovar v Strednej Európe. Cukrovary boli v Tôni, Kravanoch a v Hurbanove. V Hurbanove bol založený závod na výrobu cigár, závod na sušenie a spracovanie koreninovej papriky. V okrese bolo niekoľko tehelní. Prvým závodom na spracovanie ľanu v Uhorsku boli Ľanové závody v Tôni, ktoré v r. 1898 mali 220 zamestnancov. Tento závod funguje dodnes.

Najväčším závodom na území okresu bola Muničná továreň v Komárne, založená r. 1908. Továreň bola umiestnená na pozemku medzi sútokom Dunaja a Váhu, kde predtým boli močariská. Továreň vyrábala rôznu muníciu, najmä náboje pre delá. Počas prvej svetovej vojny v továrni pracovalo 3 až 4 tisíc zamestnancov na dve smeny. Po vzniku ČSR sa strojné zariadenie fabriky demontovalo a odviezlo do Brna. Budovy získal tabakový priemysel, ktorý tu zriadil výkup tabaku, sklady a vykonával fermentáciu tabaku. Neskôr sa tu vyrábali aj filtrové tyčinky do cigariet. Dnes je veľká časť objektov vo vlastníctve súkromnej firmy Jokey Slovensko a slúži ako priemyselný areál.

Vymývaním zlata z dunajského piesku sa zaoberali najmä v Komárne a v Zlatnej. Reguláciou rieky sa zrýchlil tok vody a touto činnosťou sa dnes zaoberá sem-tam niekto sporadicky. Pre okres bola a je najvýznamnejším odvetvím priemyslu lodiarska výroba. Plavidlá, od drevených pramíc až po moderné zaoceánske lode, sa v Komárne vyrábali od nepamäti. Ich výroba prešla zložitým vývojom. Moderná lodiarska výroba v Komárne sa traduje od založenia lodenice na cípe Alžbetinho ostrova pred viac ako 100 rokmi.

Rozvoj vodnej dopravy medzi Viedňou, Bratislavou a Budapešťou si vyžiadal vybudovanie bezpečného zimného prístavu a opravárenskej dielne pre plavidlá. Najvhodnejším miestom pre bezpečný zimný prístav bolo rameno Dunaja pri Komárne a pre opravárenský závod cíp Alžbetinho ostrova. V r. 1898 sa v podniku začali opravovať prvé plavidlá. Prudko rozvíjajúca sa plavba po Dunaji si vynútila rozšírenie lodeníc a prispôsobenie pre stavbu plavidiel. Novodobé dejiny lodeníc sa začali písať 23. apríla 1947, keď bol položený základný kameň nového závodu za mestskou bránou na opačnom konci mesta. Nový závod bol zameraný na stavbu technických plavidiel, osobných lodí a veľkých plavidiel s nosnosťou 2700 až 3000 ton riečno-morského vyhotovenia.

Okres má výborné podmienky na pestovanie vodných športov, vodnú turistiku, cykloturistiku, kúpeľný turizmus, poľovníctvo, rybolov a agroturistiku. Najznámejším miestom oddychu je areál kúpeľov pri Patinciach. Prameň s teplou vodou poznali už Rimania, ktorí mali v blízkosti vojenský tábor. Dnešný areál kúpeľov sa rozprestiera na ploche 30 ha. Športový, rekreačný a detský bazén sa plní vodou z výdatného termálneho prameňa s teplotou vody 27 °C. Kúpeľný areál má veľké plážové priestory a je v ňom umelé jazierko, na ktorom sa možno člnkovať a jazdiť na vodných bicykloch. V Komárne je termálne kúpalisko s autokempingom, ktorý využívajú najmä zahraniční turisti.

História obce

Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1332. Obec sa spomína už pod svojím terajším náz­vom. Obec je doložená z r. 1332 ako Sanctus Petrus, neskôr Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920), Dolný Peter (1961), maď. Szentpéter. Od svojho začiatku patrila do majetku Komárňanského hradu.

Počas tureckej nadvlády bola natoľko spustošená, že takmer zanikla. Podľa súpisu z roku 1576 tu bolo len deväť obývateľných domov. Po skončení tureckých nájazdov sa dedina postupne zaľudňovala. O jej rozvoj sa zaslúžila predovšetkým grófska rodina Zichyovcov, ktorá ju dostala do vlastníctva darovacou listinou v roku 1659.

V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie. Miklós Zichy sa postaral aj o rekonštrukciu katolíckeho kostola, postaveného v roku 1730, ktorý o tridsať rokov neskôr, tak ako aj celú obec, poškodilo ničivé zemetrasenie. Pôsobenie Zichyovcov vo Svätom Petre dodnes pripomína budova kaštieľa i park so zákonom chráneným platanovým stromom, ktorý dala vysadiť grófka Margita s manželom pri príležitosti narodenia ich dcéry. Kaštieľ slúžil neskôr aj ako župný dom, v ktorom sa konali župné snemy.

V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari. Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.

Obec leží v malebnom údolí výbežku pohronskej pahorkatiny. Na piesčitých pahorkoch sú agátové lesy a vinice produkujúce vysokokvalitné víno. Okolo pahorkatín sú úrodné polia najmä v južnej oblasti chotára obce. Na nivách má nivné a lužné pôdy, na piesčitých sprašiach terasy a pahorkatiny, pôdy černozemné, miestami rozsiahle piesočné presypy. V chotári obce sa našli archeologické nálezy dokazujúce osídlenie už v strednej dobe bronzovej, keltské kostrové pohrebisko a na Malých Lúkach pohrebisko z 10. - 11. storočia.

Svätý Peter dnes

Obec Svätý Peter je dnes známa najmä ako región pestovania vínnej révy. Poloha obce je na pestovanie viniča mimoriadne vhodná. Tradícia pestovania vínnej révy, spracovania hrozna a výroba vína tu má viac ako storočnú históriu a dodnes vo veľkej miere ovplyvňuje život v obci. Najviac sa pestuje odroda Rizling vlašský. Každoročne sa tu organizujú súťaže vín a tradičný medzinárodný Vínny festival Rizlingu vlašského.

Obec leží v oblasti, ktorá bola vždy husto osídlená. Prvá známa písomná spomienka o obci je z r. 1332, keď patrila k majetkom komárňanského hradu. Po vyhnaní turkov sa čiastkovým majiteľom stal gróf Mikuláš Zríni, ktorý tu dal postaviť opevnený kaštieľ, ktorý sa neskôr stal majetkom Zichyovcov. V časoch rákócziovského povstania slúžil ako dočasný župný dom. V r. 1715 sú v obci už známe vinice. Gróf Mikulás Zichy tu dal postaviť veľkú vinnú pivnicu, ktorá slúži svojmu účelu doposiaľ. Z tejto pivnice, resp. oblasti nosili víno aj na stôl cisárovnej Márie Terézie. Obyvateľstvo sa zamestnáva poľnohosp., záhradníctvom a vinohradníctvom. Z viníc chotára obce sa dostávajú do obchodnej siete kvalitné odrodové vína, z ktorých najznámejší je Svätopeterský rizling. V 19. stor. tu pracovala pálenica, zač. 20. stor. tehelňa. Obyvatelia boli roľníci ovocinári a hrnčiari. Barokový rím. kat. kostol sv. Petra a Pavla z r. 1730 bol postavený na mieste gotického, v r. 1763 bol obnovený a klasicisticky upravený. Trojičný stĺp na námestí je z r. 1890. Kalvínsky kostol z r. 1784 bol v 19 stor. rozšírený. Budova rím. kat. fary je z r.

Podpora a rozvoj obce

Obec Svätý Peter plánuje pokračovanie realizácie projektu s názvom Občianska Poriadková Služba Svätý Peter, ktorý bol v obci realizovaný od 09/2019. Projekt súvisí s globálnym cieľom OP ĽZ, prioritnej osi 8. V rámci špecifického cieľa 8.1.1 Podpora obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a príprava zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva je pre túto výzvu oprávnený nasledovný typ aktivity: Poskytovanie individualizovanej podpory a asistenčných služieb s cieľom zmierniť socio-ekonomické dopady na osoby ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, vrátane osôb z prostredia MRK.

Obec Svätý Peter má podľa Atlasu rómskych komunít (2019) 2743 obyvateľov, pričom k MRK prislúcha 1-10% obyvateľstva, čo tvorí reálne 215 obyvateľov. Plánovaný počet MOPS predstavuje 4 členov hliadky. Z MRK to budú minimálne 2 členovia. Hlavným cieľom projektu je prevencia a zmierňovanie sociálneho vylúčenia obyvateľov marginalizovanej rómskej komunity v obci Svätý Peter prostredníctvom občianskej poriadkovej hliadky a v spolupráci s pracovníkmi zo sociálneho poradenstva, pracovníkmi Obecnej polície Svätý Peter, Policajným zborom SR a obcou Svätý Peter. Špecifickým cieľom je zlepšovanie rizikového správania, ochrany vlastníckych práv a dodržiavanie pravidiel občianskeho spolunažívania, zníženie kriminality, záškoláctva, sociálnopatologických javov, zníženie chudoby prostredníctvom týchto hliadok.

Svätý Peter 16. júna (TASR) - Do nových obecných nájomných bytov sa 1. júla presťahujú štyri mladé rodiny z obce Svätý Peter v Komárňanskom okrese. Obec si vzala na výstavbu štvorbytového nájomného domu úver 4 milióny Sk, zo Štátneho fondu rozvoja bývania získala 1,391 milióna Sk, sumou 139 000 Sk prispela na realizáciu projektu samotná obec. Výstavba bola zrealizovaná za 12 mesiacov.

Vo Svätom Petri pribudlo v uplynulých rokoch spolu 29 nájomných bytov. Podľa starostu obce Jozefa Jobbágya prvoradým zámerom obecného programu bývania je udržať tamojších mladých ľudí v dedine. Nezanedbateľným faktom však je aj to, že na stavebných prácach sa podieľajú najmä obyvatelia obce. Pri výbere budúcich nájomcov zastupiteľstvo uprednostňuje rodiny, ktorých dospelí členovia pracujú, nemajú záväzky voči obci a sú schopní splácať za byty s rozlohou 80 štvorcových metrov mesačné nájomné vo výške zhruba 3 500 Sk.

Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560. Obec je doložená z r. 1332 ako Sanctus Petrus, neskôr Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920), Dolný Peter (1961), maď. Szentpéter. Obec patrila hradu Komárno. Za tureckých nájazdov spustla. V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie. V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari. Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.

Múzeum Mikuláša Thege-Konkolyho vzniklo v roku 2006 ako múzeum astronómie s celoslovenskou pôsobnosťou patriace pod správu Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Slovenská ústredná hvezdáreň patrí medzi historicky najstaršie a najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku. Len kúsok od Komárna sa nachádza dedinka Martovce, ktorá si z časti zachovala svoj dobový ľudový ráz. Dôkazom toho, že aj naším územím kedysi prechádzali rímske vojská, sú aj zvyšky rôznych pevností. Jednou zo zaujímavých expozícii Podunajského múzea, ktorá sa teší nesmiernej obľube návštevníkov, je Rímske lapidárium.

Galéria Limes v Komárne prezentuje bohatú zbierku výtvarných diel súčasného domáceho a zahraničného moderného umenia. Prekrásna historická budova na Palatínovej ulici v Komárne je sídlom Podunajského múzea, ktorá sa môže popýšiť svojou bohatou, viac ako 130 - ročnou históriou. História Múzea Jána Thaina sa začala písať v roku 1936 pod názvom Mestské múzeum. Zakladateľmi boli Béla Szőke, prof. Ján Thain, kpt. Ludvík Albrecht a Kazimír Saskó. Ak chcete nahliadnuť do sveta tradičného vidieckeho života, zavítajte do Domu ľudových tradícií vo Svodíne. Ak hľadáte autentický pohľad do minulosti našich predkov, Dom ľudového bývania vo Veľkých Lovciach je miestom, kde sa história prebúdza pred vašimi očami.

Ortodoxná synagóga v Šuranoch patrí medzi skvosty synagogálnej architektúry na Slovensku. Šurianska židovská komunita ju postavila v roku 1916. V priebehu 90. rokov 20. Ak ste milovníkmi architektúry, vzácnych historických stavieb či sakrálnych pamiatok, rozhodne by ste nemali vynechať obec Bíňa. Mestská galéria Júliusa Bartu sídli v budove bývalého Veľkého obecného hostinca. Mestské múzeum Štúrovo sídli v starobylej budove Franklovcov postavenej v 19. Storočí. Ide o typ miestneho múzea s vlastivedným a národopisným zámeraním. Malebná obec Chľaba sa môže popýšiť nielen krásnou prírodou, ale aj historickými vínnymi pivničkami. Veľká väčšina z nich si ešte pamätá obdobie 19. storočia.

Hlavnú zložku ľudskej výživy tvorilo v minulosti obilie a obilné produkty, ktoré sa spracovávali mletím v mlynoch.

tags: #svaty #peter #dedina