Františkánsky kláštor Okoličné: História a súčasnosť

Františkánsky kláštor v Okoličnom pri Liptovskom Mikuláši patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálnej architektúry na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, architektúru a umeleckú výzdobu.

Františkánsky kostol v Okoličnom pri Liptovskom Mikuláši.

História

Pôvodne františkánsky kláštorný komplex začali stavať na brehu Váhu na mieste staršieho gotického kostola koncom 15. storočia (ako čas založenia sa uvádza rok 1476) a dokončili ho na začiatku 16. storočia. Staršia literatúra datovala výstavbu do rokov 1476 - 1492. Opierala sa o zmienku z listiny z roku 1477, že rok predtým boli položené základy "liptovského kláštora k úcte Panny Márie". Dendrochronologický výskum krovov však posúva dokončenie kostola až na začiatok 16. storočia.

Nie je úplne jasné, kto bol stavebníkom tohto reprezentatívneho objektu. Budeme teda musieť predpokladať buď finančný podiel samotného kráľa Mateja Korvína, o čom by svedčili - pokiaľ sú pôvodné - maľované znaky na víťaznom oblúku kostola. Do úvahy by prichádzal i rod mocných uhorských magnátov Zápoľských, z ktorých pochádzal celý rad vysoko postavených kráľovských úradníkov. Nemožno však vylúčiť ani podiel ostrihomských arcibiskupov, na území ktorých sa okoličiansky kláštor nachádzal.

Kláštor stojí priamo na pravom brehu Váhu. Okoličniansky kláštor patriaci k strážnemu dištriktu Blatného Potoka a od r. 1537 Séčéňu, opustili františkáni r. 1571. Opätovne sa sem vrátili r. 1697 vďaka podpore nitrianskeho biskupa Ladislava Mattyasovského.

Reformácia neobišla ani Okoličné, a tak v roku 1565 prešiel celý kláštor i s kostolom do rúk protestantov. Františkánski mnísi boli nútení odísť (v roku 1571) a vrátili sa sem až v roku 1697. V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky.Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám tunajšej farnosti.

Architektúra

Kláštorný kostol postavili ako halové trojlodie s predĺženým presbytériom a veľkou severnou kaplnkou. Z južnej strany sa k presbytériu pripája sakristia a veža. Podľa uhorského znaku s letopočtom 1489 bol vtedy celý kostol dostavaný a najneskôr k tomuto dátumu tiež vysvätený.

Z južnej strany sa ku kostolu pripája pomerne pravidelný kvadrát; jeho steny, podľa všetkých znakov, najmä na východnom krídle, môžu skrývať ešte významné neskorogotické zvyšky. Východne orientovaný kostol pozostáva z užšej svätyne a trojlodia. Steny sú z lomového kameňa, kvádre sa použili len pri pilieroch, parapetoch a pri rámoch vstupných otvorov a okien.

Vďaka tomu sa na stavbe podieľali zruční majstri, ktorí použili viaceré, v Uhorsku v tej dobe, nové stavebné prvky, pochádzajúce z južného Nemecka. Halové trojlodie, pre františkánov nezvyčajné, spolu s dlhým presbytériom pôsobí v interiéri vďaka pôvodným klenbám skutočne monumentálne. Na Slovensku dosť ojedinelé sú ozdobné, prevažne figurálne reliéfy pod strechou. Okrem masiek tu nájdeme napríklad aj ruku s troma ratolesťami či zviera (zrejme leva). Dopĺňa ich aj vyrytý letopočet 1490, datujúci túto časť stavby.

Trojlodie je zaklenuté hviezdicovou klenbou, ktorú podopiera šesť osemuholníkových pilierov. Presbytérium má hustú sieťovú klenbu dosadajúcu na malé konzoly s reliéfnou výzdobou (geometrické tvary, rastliny, tváre). Severná kaplnka je zaklenutá klenbou v podobe dvoch hviezdic, medzi ktorými je kosoštvorec.

V južnej stene presbytéria sú osadené dvojité sedílie zdobené kružbou, obnovené v roku 1904 a v roku 2009. Jedinečné sú stredoveké hodiny, ktorých ciferník sa našiel v roku 2020 na južnej stene presbytéria, a teda neukazovali čas v exteriéri ale v interiéri.

Kostol je v regióne Liptov jedinečnou stavbou, značne odlišnou od tu prevládajúcej, pomerne jednoduchej sakrálnej architektúry z tohto obdobia. Aj v rámci celého Slovenska patrí medzi najvýznamnejšie a najreprezentatívnejšie stavby neskorej gotiky.

Interiér kostola.

Umelecká výzdoba

S chronológiou stavby potom úzko súvisí aj otázka jeho umeleckej výzdoby a vybavenia. Z čias prvotnej výzdoby kostola okolo r. 1490 teda pochádza asi iba monumentálny Krucifix, ktorý bol umiestnený vo víťaznom oblúku (dnes je súčasťou bočného barokového oltára).

Z jeho zachovaných fragmentov sa však javí, že predstavoval podobný typ ako napr. spišskokapitulský Oltár Korunovania P. Márie - totiž retabulum s jedným párom pevných a jedným párom pohyblivých krídel, uprostred so skriňou so sochárskou skupinou (najskôr mariánskou), sprevádzanou po stranách 4 menšími sochami sv. panien.

Podobne ako v Spišskej Kapitule predstavoval i v Okoličnom zatvorený oltár pašiový cyklus, ktorý sa však výberom scén trochu odlišoval: napr. boli vynechané scény, v ktorých je Kristus bezprostredne konfrontovaný s predstaviteľmi duchovnej a štátnej moci, či už išlo o veľkňaza (Ananiáš) alebo o samotného vladára (Pilát) a prostredníctvom ktorých sa apelovalo na „spravodlivé a múdre“ rozhodovanie.

Zrejme preto sa na rozdiel od Spišskej Kapituly v Okoličnom objavujú výjavy ako Posledná večera, ale tiež Oplakávanie či Zmŕtvychvstanie Krista, preto mariánsky cyklus zakončuje Predstavenie Krista v chráme, na ktorom je malý Ježiš prezentovaný Simeonom v chráme na oltárnej menze ako Hospodinov Mesiáš.

Maliarsku časť retabula v Okoličnom dopĺňala sochárska výbava oltárnej skrine, z ktorej sa zachovali sochy 3 svätíc - sv. Barbory, sv. Kataríny (obidve františkánsky kláštor v Okoličnom) a sv. Margity (Vroclav, MN), predstavujúce zrejme jedny z najstarších prác Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa s maliarmi umelecky čerpajúcimi z maliarskej dielne Oltára Korunovania P. Márie v Spišskej Kapitule často schádzal pri spoločných zákazkach.

V roku 2017 boli (znovu)objavené nástenné maľby v strednej časti klenby trojlodia. Ich existenciu potvrdzovali staršie záznamy z 18. i 19. storočia. Maľby v centrálnom poli hviezdicovej klenby hlavnej lode boli veľmi dobre zachované a odborníci ich datujú do 90. rokov 15. storočia. Ide o techniku pravej fresky s detailmi dokončenými al secco. Majster alebo majstri tu zobrazili františkánske motívy, keď okrem Panny Márie s malým Ježiškom a Stigmatizácie sv. Františka tu nájdeme aj troch svätých členov rádu - sv. Bonaventuru a sv. Bernardína Sienského so sv. Ľudovítom z Toulouse.

V roku 2018 získal vtedajší správca farnosti Jozef Tomaga mimoriadne ocenenie Fra Angelico za rozvoj kresťanskej kultúry za úsilie pri obnove Kostola sv.

Súčasnosť

V uplynulých rokoch sa realizovala rozsiahla pamiatková obnova, v rámci ktorej bola okrem iného znížená podlaha v lodi a severnej kaplnke na stredovekú úroveň a odkryté a reštaurované nástenné maľby na klenbe lode. Na jeseň roku 2011 bolo v rámci kláštora otvorené Múzeum Ladislava Mattyasovszkého umiestnené v krížovej chodbe kláštora pri južnej stene kostola. V ňom sú prezentované viaceré časti neskorogotického hlavného oltára i ďalšie liturgické predmety.

Prehľad udalostí a rekonštrukcií

tags: #frantiskansky #klastor #okolicne