Existencia Boha je téma, ktorá fascinuje a rozdeľuje ľudstvo po stáročia. Otázka, či Boh existuje, je jednou z najzákladnejších a najdôležitejších otázok, ktoré si človek môže položiť. Hľadanie odpovedí na túto otázku viedlo k vzniku rôznych náboženstiev, filozofií a vedeckých teórií.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré z dôkazov a svedectiev, ktoré naznačujú, že Boh je skutočný. Preskúmame svedectvá evanjelistov, historické záznamy, zázraky, skúsenosti svätých a mystikov, ako aj vedecké dôkazy, ktoré podporujú existenciu Boha.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubleva
Svedectvá evanjelistov a historikov
Prvé svedectvá o tom, že Ježiš Kristus je skutočne Božím synom, sú svedectvá štyroch evanjelistov Marka, Lukáša, Matúša a Jána, ktoré sa vo všetkých podstatných faktoch zhodujú a vzájomne dopĺňajú. Svedčia o tom nie len štyria evanjelisti, ale aj svätci a mystici - zvlášť tí, ktorí boli obdarení stigmami.
Dôkazy o Ježišovom živote a jeho výnimočnosti máme aj od dobových historikov. Medzi najznámejších historikov prvého storočia patria Josephus Flavius, Suetonius a Tacitus. Všetci traja vo svojich spisoch spomínajú Ježiša Krista. Najznámejšie je svedectvo J. Flavia, ktorý napísal: “V tej dobe žil Ježiš, múdry človek, ak ho vôbec smieme človekom nazývať. Vykonával obdivuhodné skutky…”
Zázraky a znamenia
Ježiš nie len vyhlasoval o sebe „že je poslaný od Otca“, ale svoje božstvo potvrdzoval aj znameniami, uzdraveniami, zázrakmi, proroctvami, exorcizmami a tým, že dokázal kriesiť aj mŕtvych! „Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ (Jn 10, 37-38)
Najväčším zázrakom Ježiša je jeho Zmŕtvychvstanie. Tu treba povedať, že aj samotní apoštoli mali problém uveriť že žije, kým sa im Ježiš viac krát nezjavil osobne. Známi je postoj neveriaceho Tomáša, ktorý nebol medzi apoštolmi, keď sa im zjavil Ježiš a povedal, že neuverí kým ho neuvidí.
„O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 26-28).
Tomáš uveril v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Svedectvá posadnutých a svätých
Je paradoxom, že jedným z najpresvedčivejších dôkazov o tom, že je Ježiš Kristus skutočne Božím synom podávajú osoby posadnuté zlými duchmi. V evanjeliách nájdeme viacero miest a svedectiev týchto osôb. Jedno z najvýrečnejších je v evanjeliu sv. Lukáša: “Z mnohých vychádzali aj zlý duchovia a kričali: "Ty si Boží syn!" (Lk 4,41).
Ďalším veľmi silným faktom o božstve Ježiša Krista sú svätci a mystici. Zvlášť tí, ktorí mali na svojom tele mystické rany Ježiša Krista. Jedna sa o rany, ktoré mal Ježiš po ukrižovaní. K najznámejším mystikom zo stigmami patria sv. František z Asissi, sv. Katarina Sienska, zo súčasných mystikov je to predovšetkým sv. Pater Pio, sv. Faustina Kowalska, Marta Robin, Teresa Neumann a sv. Gemma Galgani.
Eucharistické zázraky a Turínske plátno tiež potvrdzujú božskosť Ježiša Krista, ktorý je v eucharistii prítomný pod spôsob chleba a vina („toto je moje telo, toto je moja krv...“). Vo svete je registrovaných viac ako sto eucharistických zázrakov. Je napríklad vedecky dokázane, že krv ktorá sa premenila počas eucharistického zázraku v talianskom Lanciane je identická s krvou, ktorá je na Turínskom platne, do ktorého bolo zabalené Ježišovo telo po jeho smrti a do ktorého je otlačená aj jeho podoba.
Exorcizmus
Exorcizmy sú ďalším výrečným dôkazom božstva Ježiša Krista. Človek, ktorý je posadnutý zlým duchom - diablom, môže byť oslobodený len duchovnou silou, ktorá plynie z vykúpania Ježiša Krista. Pri exorcizme sa vzývajú o pomoc aj Božia matka Mária, rozliční svätí, anjeli a archanjeli (zvlášť sv. Archanjel Michal). Najväčší strach ma diabol pred menom Ježiš a Mária. V mene iných duchovných osôb, alebo náboženských lídrov, ako je napríklad Budha či Mohamed nie je exorcizmus a oslobodenie človeka od zla možné!!! Jediný kto porazil diabla bol Ježiš.
Len v jeho mene a v mene tých, ktorí s nim boli hlboko duchovne spojení je možné oslobodiť človeka z moci zlého... Boh existuje! a stále volá na každého človeka. Preto nemôže človek nikdy nájsť naozajstné štastie až kým nenájde Boha - pretože je sám Božím stvorením - vychádza z Neho a vracia sa k Nemu.
Ak Ho chcete nájsť - nechoďte do dnešných štandardných cirkví ale začnite čítať Bibliu a potom z celej sily volajte k Pánovi Ježišovi aby sa nad vami zmiloval, oľutujte svoje chyby - a on k vám začne hovoriť. Hovorím tým aj vlastnú skúsenosť...nie sú to žiadne blúznenia ale skutočný zážitok s Bohom, ktorý vám nikto nevezme.
Aj dnes žijú naozajstní kresťania - takí ako sú popísaní v Biblii - t.j. uzdravujú v mene Božom, majú dary proroctva rozlišovania dobra a zla ...len je ich veľmi málo - lebo praví ctitelia, žijú výlučne podľa Biblie, úprimne ľutujú každé pochybenie, sú pokorní preto ich svet nemôže ľahko oklamať.
Vedecké dôkazy
Slovo veda sa skloňuje a používa v mnohých podobách, obmenách a významoch. Stalo sa nám až tak samozrejmé, že častokrát si ani neuvedomujeme jeho skutočný význam a obsah. Pod vedou obyčajne rozumieme činnosť spojenú s pozorovaním obklopujúceho nás materiálneho sveta a zovšeobecnením týchto pozorovaní vo forme tvrdení, alebo týmto slovom rozumieme priamo súbor (systém, súhrn) poznatkov a vedomostí o svete, ktorý nás obklopuje.
Keď hovoríme o vede ako o súbore vedomostí, tak máme na mysli tvrdenia, ktoré sa dajú overiť alebo dokázať (pokusmi, experimentami). Keď pritom máme na mysli obklopujúci nás svet, tak máme na mysli svet materiálny. Asi za najlepšie vysvetlenie, čo je veda, považujem nasledovné: Veda je hľadanie pravdy. Získané poznatky sa systematizujú a vytvára sa systém tvrdení. Tomuto ucelenému systému hovoríme teória, resp. vedecká teória.
Mnohí z nás vyrástli v prostredí, v ktorom dominoval tzv. „vedecký materializmus“ a evolúcia sa vyučovala na školách ako jediné pravdivé vysvetlenie vzniku sveta a života v ňom. V posledných desaťročiach minulého storočia však vedecké objavy priviedli mnohých vedcov k poznaniu, že evolučné učenie nie je schopné vysvetliť zložité živé mechanizmy, ktoré sa pozorujú predovšetkým v živých bunkách. Mnohí pozorujú, že živé organizmy vykazujú znaky účelu, zámeru alebo inteligentného dizajnu.
Zložité živé biologické štruktúry ako molekula DNA, ale aj iné, ako napr. povrch krídiel motýľov, poukazujú na to, že je v nich uložená informácia. Prítomnosť informácie zase poukazuje na cieľ, účel, zámer a tým na prítomnosť toho, čo bežne zvykneme nazývať inteligencia, inteligentná bytosť. Tam, kde je informácia, je aj inteligencia. Prítomnosť informácie a tým aj inteligencie, nachádzame všade v prírode, v procesoch a dejoch, ktoré nás obklopujú. O tom svedčia mnohé fakty známe vo vede dnes.
Vedecké argumenty pre existenciu Boha:
- Dokonalosť Zeme: Rozmery Zeme sú dokonalé, jej vzdialenosť od Slnka je ideálna pre život.
- Voda: Jej jedinečné vlastnosti umožňujú život.
- Ľudský mozog: Simultánne spracúva neuveriteľné množstvo informácií.
- Oko: Dokáže rozlišovať až 7 miliónov odtieňov.
- DNA: Obsahuje podrobný inštrukčný kód.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté niektoré z vedeckých dôkazov, ktoré naznačujú existenciu Boha:
| Dôkaz | Popis |
|---|---|
| Dokonalosť Zeme | Rozmery Zeme a jej vzdialenosť od Slnka sú ideálne pre život. |
| Voda | Jej jedinečné vlastnosti umožňujú život. |
| Ľudský mozog | Simultánne spracúva neuveriteľné množstvo informácií. |
| Oko | Dokáže rozlišovať až 7 miliónov odtieňov. |
| DNA | Obsahuje podrobný inštrukčný kód. |
Molekula DNA
Vzťah medzi vedou a vierou je pre mnohých ľudí aj v dnešnej dobe výzvou k skúmaniu podstaty ako vedy tak aj viery a je súčasne aj skúšobným kameňom pre ich vieru. V pohľade na podstatu sveta skrze Písmo (najmä skrze prvých 11 kapitol knihy Genezis) môžeme pochopiť, že svet nepochádza sám zo seba. Podstata bytia (jestvovania, existencie) nie je určená samotným bytím a jeho okolnosťami, ale tým, čo je mimo bytia. Na tento moment poukazuje už aj súčasná veda - a to je stav súčasnej vedy.
Táto podstata bytia existujúca mimo samotné bytie sa v niektorých vedeckých disciplínach alebo komunitách označuje rôzne - ako: Vonkajší činiteľ, Dizajner, Inteligencia, Inteligentný činiteľ, Inteligentný Dizajner, a pod. „Vonkajší činiteľ“, od ktorého pochádza celé bytie, ho nevyhnutne vedie, usmerňuje a riadi.
Ludstvo má tú výsadu, že môže skúmať a poznávať dielo Stvoriteľa. A dielo Stvoriteľa je predmetom skúmania vedy: veda skúma stvorené veci, skúma a poznáva stvorený svet. Pretože svet je závislý od Stvoriteľa, od Boha, preto je pochopiteľný len v Bohu, t. j. Nový zákon nám veľmi jasne zjavuje, že vo všetkom, čo sa vzťahuje k stvoreniu, boli Božie plány uskutočňované skrze druhú osobu trojjediného Boha: „Na počiatku bolo Slovo (to je Kristus) a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.