Pod názvom Bohozjavenie sa rozumie sviatok, pri ktorom sa spomína a oslavuje krst Ježiša Krista v Jordáne. Sláviť sa začal, ako to spomínajú mnohé svedectvá (sv. Kliment Alexandrijský, Apoštolská konštitúcia, sv. Ján Zlatoústy) už koncom 2. storočia a začiatkom 3. storočia. Tento sviatok prešiel z Východu na Západ.
V prvej perióde sviatok Bohozjavenia zahŕňa v sebe narodenie Ježiša Krista, krst Ježiša Krista, poklonu mudrcov a aj prvý zázrak v Káne Galilejskej. V druhej perióde v 4. storočí, medzi vyššie uvedenými sviatkami, mal prvotné miesto sviatok Narodenia Ježiša Krista. Posledná perióda, ktorá sa viaže ku koncu 4. storočia, priniesla oddelenie sviatku Narodenia Ježiša Krista na 25. decembra.
Po krste v Jordáne začína Ježiš Kristus verejne účinkovať, začína zjavovať svoj plán záchrany pre ľudstvo. So sviatkom Bohozjavenia je úzko spojené jordánske svätenie vody. Tento zvyk siaha do prvých storočí kresťanstva. V priebehu stáročí sa ustálili rozličné spôsoby posvätenia vody. Malé posvätenie vody býva 1. Jasné svedectvá o čase svätenia vody z prvých storočí neexistujú. Sv. Ján Zlatoústy hovorí o polnočnom svätení vody na sviatok Bohozjavenia. Od 5. storočia sa voda posviacala aj v predvečer sviatku. V prvom tisícročí cirkev praktizovala len jedno posvätenie vody, a to v predvečer sviatku Bohozjavenia. Aj starodávne grécke typikony predpisujú obrad posvätenia vody len v predvečer sviatku. Od 11.
Obrad posvätenia vody je pripomenutím obnovenej symbiózy človeka a celého stvorenstva v Ježišovi Kristovi, ktorú človek stratil svojou neposlušnosťou a hriechom.
Krst Ježiša od Andrea del Verrocchio a Leonardo da Vinci
Ján Krstiteľ a jeho poslanie
Boh chcel použiť Jána, aby pripravil ľudí na Ježišov príchod. V určenom čase Ján začal ľuďom rozprávať o zasľúbenom Spasiteľovi. Vyzýval ich, aby činili pokánie. Ján im pripomínal, že sú hriešnici a že sa majú odvrátiť od svojich hriešnych ciest k Bohu a prosiť o odpustenie. Činiť pokánie znamená zmenu srdca a mysle. Keď sa pokoríš pred Bohom, prestaneš robiť veci podľa seba, ale snažíš sa žiť tak, ako to chce Pán Boh.
Za Jánom prichádzalo mnoho ľudí. Niektorí si uvedomovali, že sú hriešni a činili pokánie. Uverili v zasľúbeného Spasiteľa. Na dôkaz tejto zmeny ich Ján pokrstil v rieke Jordán. Krst bol výnimočný spôsob, ako ľudia navonok ukázali, že chcú skončiť so starým spôsobom života, pretože uverili v Boha a chcú Ho nasledovať.
Avšak, nie každý veril Jánovej zvesti. Niektorí si mysleli, že Ján je tým zasľúbeným Spasiteľom. Ján im však vysvetľoval, že on Ním nie je. Pre Jána to musela byť jedinečná chvíľa! Stál zoči-voči zasľúbenému Spasiteľovi. Ján túžil po tom, aby si každý uvedomil, kto je skutočným Spasiteľom. Bol to Pán Ježiš, Boží Syn.
Ježišov krst
Ježiš podišiel k Jánovi a požiadal ho, aby Ho pokrstil. Ján mal výsadu pokrstiť Božieho Syna. Pán Ježiš nepotreboval krst, lebo nikdy neurobil žiadny hriech. On bol a je dokonalý. Pán Boh to však tak chcel, preto to Pán Ježiš urobil. Keď Ježiš vyšiel z vody, otvorilo sa nebo a zostúpil naňho Svätý Duch v podobe holubice.
Ján bol výnimočný človek, „jediný svojho druhu” a mal výnimočné poslanie.
Krst Krista od Cima da Conegliano
Význam krstu
Samotnému priebehu krstu a jeho zmyslu, opäť z perspektívy toho, čo vidia a počujú anjeli, je venovaný pracovný list. Pri každom krste sa nenápadne otvára nebo. Biblické príbehy vťahujú čitateľa do samotného deja a prostredia, v ktorom sa starozákonný alebo novozákonný príbeh odohráva. Ilustráciami pomáhajú čitateľovi priblížiť a lepšie pochopiť udalosti z dejín našej spásy.
V Západnej cirkvi však postupne v tento deň oslavovali poklonu mudrcov, až sa 6. január napokon stal sviatkom poklony troch mudrcov. Pamiatka krstu Ježiša Krista sa presunula na 13. januára. Zjavenie Ježiša Krista ako Bohočloveka. Ježiš Kristus má dve prirodzenosti - božskú aj ľudskú. Ľudská sa zjavuje, keď sa ukázal ako človek, hlas z neba zase dosvedčuje, že je Boží syn, teda má božskú prirodzenosť.
Ježišovo poníženie. K Jánovi prichádzali ľudia a vyznávali svoje hriechy, Jánov krst bol prejavom pokory a uznaním hriešnosti. Ježiš sa prijatím Jánovho krstu postavil medzi hriešnikov (hoci sám bol bez osobného hriechu) - ukazuje, že prijíma naše hriechy za svoje, že ich berie na seba.
Ježiš sa pri krste ponára do vody. Voda bola predtým symbolom smrti, však Ježiš Kristus svojím ponorením do vody z nej urobil už nie nástroj či prostredie smrti, ale nástroj života. Krst (po grécky βάπτισμα) znamená doslova ponorenie - ide o symbolické ponorenie do smrti a následné vynorenie sa zo smrti do nového života. Ježišovo ponorenie a vynorenie bolo zároveň predobrazom a predzvesťou jeho smrti a vzkriesenia.
Ježiš svojím krstom posvätil vody Jordánu, preto aj my konáme posvätenie vody. Ježiš Kristus posvätil vody pri svojom vstupe do rieky Jordánu, my posvätením akoby nechávame Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. On prišiel posvätiť celý vesmír, preto sa aj na Bohozjavenie zvykla posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, v jazere alebo v mori. Božia spása a posvätenie je pre celý vesmír, pre všetko stvorenie.
Zjavenie spásy pre ľudstvo. Zjavenie Trojice. Boh sa zjavuje ako spoločenstvo troch osôb (hypostáz), ako spoločenstvo lásky.