Rímskokatolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho v Dubnici nad Váhom

Rímskokatolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho v Dubnici nad Váhom je národná kultúrna pamiatka, ktorú vyhlásili v roku 1963. Je to typická jednovežová jednoloďová stavba barokového pozdĺžne pretiahnutého centrálneho kostola s obdĺžnikovým pôdorysom a segmentovým zakončením presbytéria, bočnou poschodovou sakristiou a predstavanou vežou. Kostol je obohnaný murovanou ohradou s barokovou vstupnou bránou.

Kostol je obkľúčený murovanou ohradou s barokovou vstupnou bránou.

V Dubnici ako farári pôsobili viaceré známe osobnosti slovenskej histórie, Ján Baltazár Magin tam napísal v 18. storočí svoju Apológiu.

História a stavebný vývoj

Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa spomína dubnický kostol, je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Pôvodne bol gotický.

Kostol bol pôvodne gotický, barokovo ho prestavali v roku 1754.

Veža je zo staršieho kostola, ktorú nadstavali podľa projektu F. Tomašeka z Dubnice po roku 1816.

Veža je z pôvodného gotického kostola a nadstavali ju podľa projektu F. Tomašeka z Dubnice nad Váhom po roku 1816, pretože pôvodná veža bola zničená požiarom v roku 1814. V rokoch 1754-1756 bol barokovo upravený, prestavbu financoval Jozef Ilešházi.

Opravy kostola sa uskutočnili v 19. a prvej polovici 20. storočia. Opravy kostola sa uskutočnili v 19.storočí (po požiari v roku 1882), v 1.polovici 20.storočia a v rokoch 1959-1961. V rokoch 1963-1964 a 1967-1968 prebehli v kostole reštaurátorské práce. V roku 2000 prebehla vonkajšia oprava kostola. Bola opravená veža, obnovená omietka, natretá strecha na veži a ďalšie drobné práce. V roku 2003 bol vymaľovaný interiér.

Architektúra a interiér

Priestory sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, ktoré dosadajú na priebežnú rímsu. Priestory sakrálnej stavby sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, ktoré dosadajú na priebežnú rímsu.

Farebné okná sú z 19. storočia a novšie od Vincenta Hložníka zo 40. rokov 20. storočia. Farebné okná sú z 19.storočia a novšie od Vincenta Hložníka z roku 1951.

Nad sakristiou na poschodí je panské oratórium. Nad sakristiou na poschodí je panské oratórium.

Hlavný oltár je z roku 1776, barokový baldachýnový s korunou a ranobarokovou sochou Panny Márie, ktorú darovali kostolu okolo roku 1640. Hlavný oltár bol dokončený v roku 1776, barokový baldachýnový s korunou a ranobarokovou sochou Panny Márie, ktorú darovali kostolu okolo roku 1640. Následne sa v lodi kostola postavili dva bočné oltáre.

Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia, uprostred obraz svätca, vo vrchole reliéf najsv. Trojice. Bočný oltár svätého Antona Paduánskeho je neskorobarokový z 2.polovice 18.storočia, uprostred je obraz svätca a vo vrchole reliéf Najsvätejšej Trojice.

Bočný oltár sv. Jána Krstiteľa je neskorobarokový z polovice 18. storočia, na bokoch sú plastiky sv. Anny a Barbory, v strede obraz svätca, v nadstavci reliéf sv. Jána Krstiteľa. Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je neskorobarokový z polovice 18.storočia, na bokoch sú plastiky svätej Anny a svätej Barbory, v strede je obraz svätca. v nadstavci reliéf svätého Jána Krstiteľa.

Na oboch oltároch sú rokokové kánonové tabuľky z druhej polovice 18. storočia. Na oboch oltároch sú rokokové kánonové tabuľky z 2.polovice 18.storočia.

Kazateľnica je baroková z druhej polovice 18. storočia, na parapete má reliéf Daniela medzi levmi. Kazateľnica je baroková z 2.polovice 18.storočia, na parapete má reliéf Daniela medzi levmi.

Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavába, z druhej polovice 18. storočia. Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavaba, a pochádza z 2.polovice 18.storočia.

Súsošie Kalvárie pri triumfálnom oblúku je neskorobarokové, z obdobia okolo roku 1770. Súsošie Kalvárie pri triumfálnom oblúku je neskorobarokové z obdobia okolo roku 1770.

V interiéri kostola sú voľné sochy sv. Mikuláša a Vojtecha, z konca 19. storočia. V interiéri kostola sa nachádzajú voľné sochy svätého Mikuláša a svätého Vojtecha z konca 19.storočia.

Barokové obrazy - sv. Anna, Ukrižovaný Kristus a sv. František sú z 18. storočia. Barokové obrazy: svätá Anna, Ukrižovaný Kristus a svätý František sú z 18.storočia. Relikviáre v podobe skrinky z 18. storočia. Relikviáre v podobe skrinky sú z 18.storočia.

Barokové cibórium z roku 1716 s tepaným reliéfnym figurálnym dekorom. Barokové cibórium pochádza z roku 1716. Má tepaný figurálny reliéfny dekor.

Relikviáre rokokové z druhej polovice 18. storočia, zdobené tepaným dekorom. Relikviáre sú rokokové z 2.polovice 18.storočia a sú zdobené tepaným dekorom.

V oratóriu je baroková tabernákulová skriňa z 18. storočia. V oratóriu je baroková tabernákulová skriňa z 18.storočia.

Vo veži kostola sa nachádza päť zvonov. Tri z nich boli odliate z pôvodných zvonov v roku 1983, keďže údajne spolu neladili. Okrem nich sú v zvonici ešte dva zvony. Dvestoročný zvon Svätý Florián a storočný zvon Božské Srdce. Najmladší zvon pomenovaný Panna Mária, Pomocnica kresťanov je i najväčší, váži 600kg a musel byť opravený, pretože praskol.

Pamiatková ochrana

Rekonštrukcia prebehla v rokoch 1959 - 1961.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je veľmi dobrý.

DEMIVISION - Kostol sv. Jakuba

tags: #rimskokatolicky #kostol #dubnica #nad #vahom