Kostol Svätého Ducha v Žehre: Historický Klenot Spiša

Ponad líniu striech ľudských príbytkov vytŕča v obci Žehra neprehliadnuteľný biely klenot, ktorý vo svojich útrobách ukrýva poklady histórie. Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší. Vežu starobylého kostolíka z 13. storočia zakrýva drevená kupola netradičného cibuľovitého tvaru. K samotnému kostolu vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca - travertínu.

Kostol Svätého Ducha v Žehre.

Žehra sa nachádza necelé 4 kilometre juhovýchodne od Spiškého hradu a žije v nej približne 2 300 obyvateľov. Práve vďaka prvej písomnej zmienke o tejto stavbe z roku 1245 sa dozvedáme aj o existencii samotnej obce. Obec je jednou zo zastávok Gotickej cesty - prvej tematickej poznávacej cesty na Slovensku. Patrí medzi najstaršie obce Spiša, o čom svedčia mnohé nálezy z dávneho praveku, napríklad pozostatky neandertálskeho človeka. Pri ťažbe travertínu na neďalekej travertínovej kope Dreveník archeológovia dodnes nachádzajú paleontologické nálezy, medzi nimi aj skamenené kosti dávno vyhynutých druhov zvierat, napríklad mamutov. "Žehra" je okrem názvu obce aj riadne kodifikovaným slovom, ktoré je už ale dnes archaizmom.

História a Výstavba Kostola

História kostola začína v 13. storočí. Gróf (comes) Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť kostol v Žehre od “Ctihodnej kapituly spišskej” v roku 1245. Výstavba kostola bola kapitulou odobrená istému Jánovi zo Žehry, a tak bol v rokoch 1245 - 1275 postavený kostol, ktorý svojím neskororománskym charakterom vtlačil obci Žehra cennú pečať. Kostol v prechodnom neskororománskom - ranogotickom slohu bol dokončený v roku 1275, v priebehu storočí bol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby.

V roku 1245 dostal zemepán Ján Sigray od spišského prepošta Mateja povolenie postaviť v obci kostol. Išlo o neveľký ranogotický objekt typickej dispozície v podobe pozdĺžnej lode so štvorcovým presbytériom. Z pôvodného jednoloďového kostola sa do dnešných čias zachovala románska klenba vo svätyni. Pôvodne mal rovné stropy. V lodi bol drevený kazetový strop, ktorý v druhej polovici 15. storočia vyhorel.

Úpravy a Prestávby

V priebehu storočí bol kostol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby. V roku 1563 sa kostolík stal evanjelickým a katolíkom bol vrátený až po roku 1638, keď sa obec dostala do vlastníctva Csákyovcov (udáva sa aj rok 1632). V roku 1652 bol kostolík barokovo upravovaný, pričom úpravy sa dotkli najmä interiéru (nový hlavný oltár a zatretie stredovekých fresiek). O niečo neskôr boli zbarokizované bočné oltáre. V priebehu 18. storočia pribudla z juhu pred hlavným vchodom murovaná predsieň.

Po požiari postavili klenbu, podopretú osemhranným stĺpom. Od vtedy je kostol dvojloďový. Pridaním stĺpa v interiéri vznikli dve lode, čo sa považuje za svetový unikát. Táto architektonická zvláštnosť je typická pre viaceré kostoly na Spiši a možno ju považovať za svetový unikát.

Architektonicky sa na tomto mieste prelínajú neskororománsky a ranogotický sloh a zaujímavosťou je, že Kostol Ducha Svätého sa do dnešných dní zachoval v takmer neporušenej stredovekej podobe.

Interiér a Vybavenie

Vnútorné zariadenie je väčšinou barokové: hlavný oltár s reliéfom Zoslania sv. ducha z roku 1656 je barokový, ovplyvnený neskorou gotikou. Bočný oltár na južnej strane je z roku 1677, avšak plastika sv. Mikuláša a tabuľové maľby na dreve sú gotické. “Morový oltár” z roku 1663 na severnej strane je ďakovným darom farníkov na pamiatku epidémie moru, ktorý tu zúril v rokoch 1644 - 1645. V gotickej skrini oltára z roku 1510 sú plastiky zo 16. storočia za zmienku stojí ešte baroková kazateľnica a krstiteľnica. Vo svätyni vedľa oltára je neskororománska krstiteľnica, dnes nepoužívaná. Najstarším objektom v kostole je, dnes už nepoužívaná, neskororománska kamenná krstiteľnica z 13. storočia, umiestnená vedľa oltára.

Za oltárom na východnej stene kostola je jediné románske okno. V lodi sú okná gotické, vo svätyni je okno rozšírené - pravdepodobne kvôli dostatku denného svetla. Lavice sú z päťdesiatych rokov minulého storočia. Organ je nový, postavený v rokoch 1988 - 1989.

Nástenné Maľby

Kostol je výnimočný svojimi vzácnymi stredovekými nástennými maľbami z piatich období od konca 13. do 15. storočia. Najvýznamnejšími pamiatkami kostola sú nástenné maľby, ktoré tvoria ucelený ikonografický cyklus. Maľbami je pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i celá severná stena. Maľby majú vysokú umeleckú hodnotu a pripomínajú taliansky štýl vtedajšieho obdobia, ako aj byzantský štýl. Najhodnotnejšie sú fresky presbytéria. Na klenbe sú štyri výjavy pripomínajúce byzantské ikony: Trojica vyobrazená ako jeden človek s troma hlavami, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom.

Cyklus presbytéria sa začína Poslednou večerou, nasleduje Judášov bozk ako symbol zrady, na zadnej stene Kristus pred Pilátom a Bičovanie a na pravej stene Ukrižovanie a Snímanie z kríža. Uprostred prednej steny je malý výjav Bolestný Kristus. Najznámejším výjavom je strom života.

Maľby v lodi boli opätovne odkryté v roku 1870, v presbytériu v roku 1877. Prvý archeologický výskum sa v kostolíku uskutočnil už v roku 1884. V rokoch 1956 až 59 boli zreštaurované nástenné maľby. Viac ako desaťročná rozsiahla obnova chrámu sa začala v roku 2009.

Etapy Malieb

Najvzácnejšie sú v kostole fresky, ktoré boli namaľované do čiastočne vyschnutej omietky a to v piatich etapách:

1. 1. etapa: po dokončení stavby v roku 1275 bol kostol posvätený - pomazaný svätou krizmou. Miesta, kde bol pomazaný označujú konsekračné kríže.
2. 2. etapa: v tympanóne južného portálu (pôvodného vchodu do kostola) je freska z 13. storočia zvaná Goldota. Prístavok pri portáli (Boží hrob) bol pristavený pred 100 - 150 rokmi.
3. 3. etapa: na freskách vo svätyni (z prvej polovice 14. st.) sa prejavuje byzantsko - taliansky ikonografický vplyv. Sú na klenbe, stenách i na spodnej časti víťazného oblúka.
4. 4. etapa: na severnej stene lode sú dve fresky v rámoch z druhej polovice 14. storočia: Pieta (Sedembolestná) a Arbor vitae (Strom života). Táto je najznámejšia, je typickým príkladom Písma svätého chudobných.
5. 5. etapa: zahŕňa fresky z druhej polovice 15. storočia na severnej stene lode.

Fresky v Kostole Svätého Ducha v Žehre.

Ďalšie Pamiatky

• Z konca 13. storočia sa v kostolíku zachoval aj náhrobný kameň Jána Sigraya zdobený zloženým reliéfom kríža.
• V dlažbe kostolíka pod lavicami pre veriacich je osadených viacero hodnotných renesančných náhrobkov členov rodu Sigrayovcov a ďalších významných osôb zo 17. storočia.

Ochrana a Súčasnosť

15. marca 1985 bol farský kostol Sv. Ducha v Žehre vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11. decembra 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia - teda aj kostol Sv. Ducha v Žehre zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kostol by sme nemali určite obísť pri návšteve neďalekého Spišského hradu, ktorý je odtiaľto len “na skok”.

Fresky, z ktorých boli niektoré odkryté až v 50-tych rokoch 20. storočia, predstavujú najucelenejšie a najzachovalejšie dielo takéhoto druhu na Slovensku, významné svojou umeleckou hodnotou v celoeurópskom meradle. Jeho interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu, ktoré sem prichádzajú obdivovať stovky návštevníkov zo všetkých kontinentov.

Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Kostolík je už zďaleka viditeľný a ľahko rozpoznateľný vďaka jedinečnému tvaru strechy veže. Kostolík je sprístupnený turistom aj s odborným výkladom. Vstupné je 0,5 až 2,0 eura. V mesiacoch júl a august je otvorený v určených hodinách počas celého týždňa, mimo sezóny na požiadanie.

Prehliadka kostola trvá približne 30 minút, počas ktorej je návštevníkom podaný výklad. Prehliadka kostola nie je možná počas liturgických slávení (sv. omše v nedeľu o 11:00).

Vstupné:

• Deti (6 - 14 rokov): 0,50 €
• Študenti: 1€
• Dospelí: 2€

Patrocínium: sv. Ducha

Dostupné Publikácie

• Papierový model kostolíka v mierke 1:100 vydala organizácia Košice Región Turizmus v roku 2017.
• Malebný chrám zaujal aj viacerých výtvarníkov, napr. Albína Brunovského.

Použitá Literatúra

• Chalupecký, I. - Soják, M. - Karabinoš, A.: Výskum v Kostole Svätého Ducha v Žehre. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2007, č. 2, str.
• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Dvořáková, V. - Krása, J., - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
• Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska.
• Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
• Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.

tags: #kostol #sveteho #ducha #zehra