Farnosť Gemerská Poloma sa vyznačuje bohatou históriou a zahŕňa niekoľko významných sakrálnych stavieb v okolitých obciach. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti a na niektoré z jej najvýznamnejších kostolov, vrátane kostolov v Betliari a Henckovciach.
Panoráma Gemerskej Polomy
Kostol sv. Alžbety vdovy v Betliari
V hornej časti centra obce Betliar, blízko vchodu do historického parku, sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Alžbete vdove. Je to najstaršia architektonická pamiatka Betliara. Kostol bol postavený v prvej polovici 14. storočia, keď obec patrila rodu Bebekovcov. Bola to jednoduchá sakrálna stavba vidieckeho typu s jednou loďou, pravouhlou svätyňou a sakristiou. Kostolík ešte nemal vežu, pravdepodobne pri ňom stála samostatná zvonica.
Vežu pristavali až v 17. storočí, kedy došlo k viacerým zmenám potlačujúcim pôvodný gotický charakter. Vzácna je baroková drevená kazateľnica z počiatku 18. storočia zdobená plastikami evanjelistov. Z rovnakého storočia pochádza aj socha Panny Márie Kráľovnej. Súčasný oltár bol vyhotovený v 19. storočí a jeho ústredným motívom je obraz sv. Alžbety vdovy. Bočný oltár zdobí obraz sv.
Za výnimočný medzník v existencii kostola sa považuje rok 1896, kedy vypukol v obci ničivý požiar, ktorý zničil 117 domov a tiež evanjelický kostol. Kostol sv. Alžbety vdovy však ostal nedotknutý. Posledná prestavba kostola pochádza z roku 1973, kedy k nemu pristavali južnú sakristiu. Zároveň po predchádzajúcich zásahoch upravili fasádu do pôvodnej podoby zo 17. storočia. Napriek uvedeným prestavbám interiér kostola pôsobí archaicky. Kostol sv. Alžbety vdovy je verejnosti prístupný iba počas bohoslužieb.
Kostol Všetkých svätých v Henckovciach
Kostolík postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia vo vyvýšenej polohe nad cestou údolím rieky Slaná ako typickú vidiecku stavbu tých čias. Súľovská č. V druhej polovici 14. storočia bol interiér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami, z ktorých sa zachovali len zvyšky. V 17. storočí zaklenuli svätyňu valenou klenbou s výsečami a na južnej strane lode pribudla murovaná kazateľnica.
Severne od objektu postavili murovanú vežičku a prepojili ju so severným portálom drevenou otvorenou predsieňou. Následne bol interiér novo vymaľovaný. V roku 1900 kostolík vyhorel a následne ho obnovili. V 80. rokoch minulého storočia bola opravená strecha zvonice. V roku 2010 sa tu uskutočnil sondážny prieskum v interiéri zameraný na nástenné maľby. Obci spolu s farským úradom a pamiatkarmi združenými v OZ Gotická cesta sa podarilo získať dotáciu na začiatok obnovy stavby z MK SR. V roku 2011 bolo opravené zastrešenie medzi vežou a vstupom do kostolíka, v roku 2012 bola vymenená nevyhovujúca strešná krytina na presbytériu za drevené šindle.
Kostol Všetkých svätých v Henckovciach
- Stavba predstavuje typický gemerský kostolík z druhej polovice 13. storočia, keď dochádzalo vo vidieckom prostredí k prelínaniu románskeho a gotického slohu. Podobné nájdeme aj v Lúčke či v Hrhove.
- Kostolík je dôkazom staršieho osídlenia na mieste dnešnej obce, ktorej predchodcom bola obec Hermanovce (Hermanháza). Tá sa spomína v listinách k roku 1427, ale aj vzhľadom na existenciu tejto sakrálnej stavby vznikla už v priebehu druhej polovice 13. storočia.
- Na východnej stene presbytéria bolo odkryté štrbinové okno s obdĺžnikovým otvorom zdobené maľovaným rastlinným motívom.
- Kostolík je kvôli svojej polohe na severnej strane svahu netradične prístupný vchodom - pôvodným ranogotickým portálom s polkruhovým ukončením na severnej strane lode.
Pôvodné patrocínium kostolíka nie je úplne jasné, zasvätenie Všetkým svätým sa prvýkrát uvádza až v roku 1761. Mohol byť zasvätený sv. Štefanovi, kráľovi. V tejto súvislosti je zaujímavé, že v susednej obci Gemerská Poloma stál v stredoveku Kostol sv. Pri južnej stene lode sa nachádza hodnotná murovaná kazateľnica zo 17. storočia. Sčasti zachovaný ohradný múr z lomového kameňa postavili v 17. storočí.
Reštaurátorský výskum v interiéri odkryl prítomnosť nástenných malieb z viacerých období. Stredoveký pôvod má maľba jazdca na koni s kopijou sklonenou smerom dole objavená na severnej stene lode. Táto kompozícia zodpovedá maľbe sv. Juraja bojujúceho s drakom, ktorá v regióne Gemera nie je veľmi častou. Z renesančného obdobia pochádza výmaľba, ktorej súčasťou v dobe vzniku populárna scéna rozhovoru Jóba s priateľmi fragmentárne odkrytá na severnej stene presbytéria.
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť v susednej Gemerskej Polome. Stavba bola ešte nedávno v pomerne zlom stave, aj z dôvodu, že sa už dlhší čas nevyužíval na liturgické účely. Vnútorné vybavenie bolo poškodené a rozkradnuté. V roku 2019 pokračovala obnova kostolíka opravou dlažby. Zámerom pamiatkarov je obnovený objekt využívať ako informačný bod a múzeum na Gotickej ceste. V roku 2020 sa realizovali ďalšie práce v interiéri a podarilo sa tiež opraviť úsek ohradného múru na západnej strane.
Obec sa nachádza 12 km severozápadne od Rožňavy. Kostolík je viditeľný z hlavnej cesty spájajúcej Rožňavu a Dobšinú (na ľavej strane cesty). Opevnený areál je oplotený a zamknutý, kľúče majú na neďalekom obecnom úrade (kontakt: 058/ 788 12 63 alebo 788 12 65).
Kostol v Gemerskej Polome
Kostol dominuje v strede obce v časti Veľká Poloma na miernom kopci, pri frekventovanom rázcestí štátnych ciest Rožňava - Dobšiná - Spišská Nová Ves pri Námestí SNP. Kostol bol postavený v roku 1802 na spôsob gemerských barokovo- klasicistických stavieb poslednej tretiny 18. storočia s pravdepodobným využitím muriva predošlého kostola, ktorý stál pri farskej budove z roku 1785.
Dnešný kostol bol renovovaný v roku 1898. Vstup do kostola je z východnej strany cez vežu kostola. Víťazný oblúk medzi presbytériom a loďou prechádza cez profilovanú rímsu do mohutných štvorcových pilierov . Loď je presvetlená šiestimi oknami, pričom dve okná sa nachádzajú už v časti presbytéria. Okná sú obdĺžnikové s polkruhovým záklenkom.
Dňa 21. apríla sa konala slávnosť posvätenia erbu a tabule kňazov farnosti. Slávnosť začala sv. omšou, ktorej hlavným celebrantom bol rožňavský dekan Štefan Kosturko. Počas bohoslužby zaznela kázeň zameraná na skutočný dôvod bytia. Pri príležitosti tejto slávnosti bola vytvorená aj modlitba za farnosť, ktorú dostali všetci prítomní.
Následne pokračoval program v neďalekej sále Kultúrneho domu, kde si prítomní vypočuli odborné slová heraldika Mareka Gilányiho o postupnom vývoji erbu. Píla a ľalia umiestnené na ňom odkazujú na patróna sv. Jozefa, tri zlaté gule zase symbolizujú patróna predchádzajúceho farského chrámu - sv. Mikuláša. Červené pozadie bolo zvolené na základe skutočnosti, že v rámci farnosti mali chrám, ktorý niesol patrocínium mučeníka - Kostol sv. Štefana Prvomučeníka v Malej Polome.
Slávnosť bola obohatená aj o prezentáciu študenta Samuela Sebastiána Očkaíka, ktorý priniesol informácie o jednotlivých kňazoch farnosti, ktorí sú zaznamenaní na spomínanej tabuli. Na záver bolo pre všetkých pripravené agapé.
Na záver, by sme sa touto cestou chceli ešte raz za všetko poďakovať v prvom rade nekonečne milujúcemu Bohu. Zo srdca ďakujeme všetkým farníkom, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli pri organizovaní slávnosti i sponzorom: Obci Gemerská Poloma, Pohrebnému podpornému združeniu Gemerská Poloma a pánovi Pavlovi Petergáčovi. Ďakujeme aj hosťom, ktorí prijali pozvanie a vo výraznej miere obohatili túto slávnosť.