Obec Horná Krupá sa nachádza v severozápadnej časti Podunajskej pahorkatiny, približne 10 km severne od Trnavy, v nadmorskej výške 192 m n. m. Táto oblasť je súčasťou Trnavského okresu a leží južne od pohoria Malých Karpát, ktoré sú vzdialené od obce len 2 km. Kataster obce hraničí na severe s Hornou Krupou, na severozápade s Horným Dubovým, z východnej strany je Dolné Dubové a Špačince. Západnú hranicu tvorí územie Bohdanoviec. Stred obce leží v nadmorskej výške 192 m n. m. Najvyšším miestom je kóta Šarkan, dosahujúca nadmorskú výšku 274 m n. m. Takmer rovnaká vzdialenosť delí obec od najvyššieho vrchu Malých Karpát- Zárub.
Kostol svätého Mikuláša v Hornej Krupej
Prvá písomná zmienka a vývoj obce
V písaných dejinách sa prvá zmienka o obci objavila na začiatku 12. storočia, keď sa zachovala z r. 1113 tzv. Zoborská listina. Spomína sa v nej prvá známa podoba názvu obce - CROMBA. Podľa tejto listiny bola obec majetkom benediktínskeho opátstva sv. Hippolyta na Zobore v Nitre. V 13. storočí sa tu vyvinuli tri dediny: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Prvé dve sa ešte v 15. stor. zlúčili v jednu s názvom Dolná Krupá.
S počiatku boli 3 obce: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Po spojení Dolnej a Strednej vznikla Dolná a Horná Krupá zostala. Prvý záznam o histórii obce Hornej Krupej je z vizitácie bratislavského arcidekanstva z roku 1390 kedy ostrihomský arcibiskup Ján Kanizsay nariadil preskúmať všetky farnosti bratislavského arcidekanstva (Fejer,CDX,VIII,313).
Do konca 14. stor. bol vlastníkom Ctibor zo Ctiboríc. V priebehu 15. a 16. storočia bolo vlastníctvo pôdy rozdelené medzi desiatky zemanov. Medzi najvyššie uznávané rodiny patrili Brunsvikovci. Začiatkom 19. stor. V súčasnosti sa Dolná Krupá s vyše 2000 obyvateľmi zaraďuje k najväčší vidieckym sídlam Trnavského okresu. Patria k nej aj časti Dolina, Podháj, Rybníčky a Potôčky.
Rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša
V obci Horná Krupá sa nachádza rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, ktorý bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1741 - 1746. Stavba bola finančne podporovaná grófom Antonom Brunsvikom a finančnými zbierkami od farníkov. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi a posvätený 7.októbra 1746 na sviatok Ružencovej Panny Márie. V roku 1780 bola kostolná loď predĺžená a jej pôdorys má pozdĺžny jednoloďový tvar.
V roku 1906 bol kostol zemetrasením veľmi poškodený a opravený až v rokoch 1912 -1914 kedy bola pristavená aj veža zo severnej strany a v roku 1925 boli dodané 4 zvony trnavčanom Fridrichom Vilhelmom Fischerom. Maľovka kostola je z roku 1937. Ide o maľby obrazov štyroch evanjelistov, svätej Terézie a svätého Alojza a iné biblické výjavy zhodné s architektúrou v barokovom štýle.
Interiér kostola svätého Mikuláša v Hornej Krupej
Vzácny a veľmi kvalitný orgán pochádza z Krnova z roku 1930, ktorého staviteľom je Gebrüder Rieger - Jagendorf. Hlavný oltár z roku 1760 s ústredným obrazom Ružencovej Panny Márie ktorý je osadený do honosného pozláteného rámu pochádza z jezuitského kostola zo Skalice, po bokoch je doplnený kľačiacimi anjelmi. Ostatné oltáre, oltár sv. Mikuláša patróna kostola a oltár sv. Jozefa sú štýlovo prispôsobené hlavnému oltáru. Sú z roku 1936, tiež kazateľnica, Krížová cesta, Betlehem a toto všetko je dielom miestneho rezbára majstra Štefana Hláveka. Výročie posviacky slávime 1. októbrovú nedeľu.
Spomína sa roku 1113 ako majetok zoborského kláštora. Od 19. Obec Dolná Krupá má sedem pamätihodností: kaštieľ, park, divadlo, ružová záhrada, umelý kopec, kostol a mauzóleum. Všetky predstavujú dotyky veľkého umenia, svojou hodnotou presahujúce regionálny rámec. Tvoria súčasť kultúrneho dedičstva. Do dnešných dní sa bohužiaľ nezachovali všetky. “V celom Uhorsku sa nenájde kaštieľ a park takého výnimočného vkusu a krásy. Klasicistický kaštieľ z rokov 1793 - 95 bol naposledy upravovaný v rokoch 1820 - 1821 podľa projektu A.P.Rigela. Štyri štíhle stĺpy a trojuholníkový štít - to sú hlavné poznávacie znaky stavby. S dejinami krupského kaštieľa sa nerozlúčitelne odvíjala aj história parku. Majitelia kaštieľa sa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 - 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebbien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej anglickej krajiny.
Farský kostol sv. Predstavuje významnú pamiatku sakrálnej architektúry zo začiatku 19. storočia. Stavba vyrástla v rokoch 1807 - 1811 na mieste staršieho gotického kostola z roku 1465. Kostol je jednoloďový s vežou a vstupným portálom orientovanými do ulice. Po stranách presbytéria boli pristavané sakristia a oratórium s hrobkou rodiny Brunsvikovcov. Umelecky cenné je zariadenie interiéru - v duchu klasicizmu sú zhotovené všetky oltáre, lavice, krstiteľnica i kazateľnica. Oltárne obrazy pochádzajú z roku 1813, symbolický sarkofág so sochou leva z roku 1837.
Mauzóleum Chotekovcov dokončili v roku 1895 na objednávku majiteľa kaštieľa Rudolfa Choteka, ktorý doň dal pochovať svoju mladú dcéru i manželku. Označuje sa prívlastkom neorenesančné a zaraďujeme ho k ukážkovým príkladom neoslohovej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia na našom území. V roku 1964 doň pochovali aj poslednú príslušníčku rodiny Máriu Henrietu Chotekovú- ružovú grófku (nar.
Takmer zabudnuté príbehy Pavla Hubináka: Dolná Krupá
Súčasní predstavitelia farnosti
- Mgr. Mgr. Mons. PhDr. JCLic. PhDr. Kristián Bozay, PhD., farár dekan
- Vdp. Mgr. Bernard Novák, farský vikár (kaplán)
- Dp. Ing. Csaba Olgyay, diakon
- Vdp. ThBac. Jozef Albán, rektor kostola (Kostol Všetkých svätých)
- Poverenie duchovnou výpomocou vo farnosti Dunajská Streda: vdp. PaedDr.