Rímskokatolícke kostoly Krista Kráľa sú významné sakrálne stavby s bohatou históriou a architektonickou hodnotou. Tieto kostoly zohrávajú kľúčovú úlohu v náboženskom živote miestnych komunít. Pozrime sa na históriu a zaujímavosti niektorých z nich na Slovensku.
Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11. 12. 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo. Nová obnova liturgického kalendára v roku 1969 preložila sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa objasňuje aj jeho eschatologický charakter. Dnes sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Ježiš je Kráľ celého sveta a vesmíru, Kráľ neba i zeme. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a pripája ich ku Kristovi. Dôvod Kristovho kráľovstva nie je vo svetskej moci, ale v obete kríža.
Kostol Krista Kráľa v Prešove
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol.
Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov.
Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti.
Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry.
Architektúra a dizajn
Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Kostol je klasickým centrálnym kostolom.
Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór.
Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov. Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu.
Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku.
Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.
Socha Krista Kráľa
Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice a spolu s Mgr. art.
Socha Panny Márie
Na ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie.
Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15. septembra 2001 pri svätej omši o 9.00 ju vdp.
Aktivity a farnosť
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát.
Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare. Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku.
Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farský administrátor Vdp. Pavol Kožuško. Pred ním v rokoch 2007 až 2020 farár Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp.
Veriacim slúži rímskokatolícky farský kostol Krista Kráľa na námestí Krista Kráľa, ktorý bol vystavaný v rokoch 1993 až 2000.
Pri nákupnom centre Opál sa nachádza gréckokatolícky farský kostol Povýšenia sv. Kríža, tento kostol je zároveň filiálkou rímskokatolíckeho kostola, v nedele a sviatky sa tam slúži aj rímskokatolícka svätá omša (obvykle o 11.45).
Súčasťou Polikliniky Sekčov je aj verejnosti prístupná kaplnka Božieho milosrdenstva.
V areáli Spojenej školy, Ľudmily Podjavorinskej 22 otvorili 7.
Sídlisko Sekčov
S počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015. Sídliško Sekčov je rezidenčná štvrť v Prešove na Slovensku. Je to jedno z najväčších sídlisk v meste, ktoré vzniklo v období komunizmu v bývalom Československu.
Štvrť pozostáva najmä z panelákov (prefabrikovaných bytových domov), ktoré boli postavené s cieľom prispôsobiť sa rýchlemu rastu miest a migrácii do miest v druhej polovici 20. Dnes je Sekčov zavedenou štvrťou s rôznou občianskou vybavenosťou, ako sú školy, obchody, parky a zdravotnícke zariadenia, ktoré uspokoja potreby svojich obyvateľov.
Sídlisko Sekčov v Prešove má dobre rozvinutú občiansku vybavenosť, ktorá zahŕňa množstvo služieb a zariadení pre každodenný život obyvateľov. Táto vybavenosť sa postupne rozvíjala od čias výstavby sídliska v 70. a 80. rokoch 20. Občianska vybavenosť Sekčova sa za posledné desaťročia výrazne rozšírila a modernizovala, čo robí z tejto mestskej časti plne funkčné a komfortné miesto na bývanie.
Sekčov je domovom veľkých nákupných centier, napríklad ZOC Max alebo Eperia Shopping Mall, ktoré poskytujú širokú ponuku obchodov, kaviarní, reštaurácií a zábavy. Sekčov je dobre napojený na MHD, s viacerými autobusovými a trolejbusovými linkami, ktoré poskytujú rýchly prístup do centra Prešova a iných častí mesta.
Toto je pôvodná časť Sekčova, ktorá bola predtým samostatnou dedinou. Aj keď sa po výstavbe panelových sídlisk výrazne zmenila, niektoré stopy pôvodnej obce sú tu stále prítomné. Ide o novšiu časť Sekčova, ktorá vznikla najmä počas urbanizácie v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zahŕňa väčšinu panelákových domov, ktoré dominujú celému sídlisku. Kombinuje moderné nákupné zóny, husté panelové obytné bloky, ako aj tichšie časti s rodinnými domami.
Na Sekčove a v jeho blízkosti je niekoľko stredných škôl, ktoré poskytujú rôzne typy vzdelania. Patrí sem gymnázium, stredné odborné školy a učilištia.
Premávajú sem linky č. 4, 8 a 38, na ktoré sú vypravované kĺbové trolejbusy. Posledný krátky trolejbus zavítal na Sekčov v roku 2007, dnes už ako nočné spoje chodia autobusy.
Sídlisko Sekčov je najväčšie prešovské sídlisko, s počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015.
Pôvodne na pozemkoch, kde sa dnes rozprestiera sídlisko Sekčov, boli rozsiahle lúky a lány polí, ktoré katastrálne patrili k Solivaru a Šalgovíku. Miestni obyvatelia toto územie nazývali „Kučere“.
S výstavbou bytov na tomto sídlisku sa začalo 22. novembra 1978 slávnostným aktom, pri ktorom stavbári Pozemných stavieb n.p. Výstavba sa mala rozširovať ďalej k Ľuboticiam, ale s pádom socializmu sa nerealizovala. Posledný novopostavený 8-poschodový obytný dom obsahujúci 71 bytových jednotiek sa nachádza na rozhraní ulíc Magurskej a Sibírskej. Dĺžka sídliska od ul. Pavla Horova až po ulicu Sibírsku je 2,2 km.
Návrh na urbanistické riešenie celého územia sídliska vznikol v r. 1969 a jeho autormi boli: Ing. arch. T. Alexy, CSc., Ing. arch. J. Kavan, CSc. a Ing. arch. F. Trnkus. Konečnú projektovú štúdiu vypracovali pracovníci prešovského Stavoprojektu na čele s Ing. arch. Alexandra Matušku, Armádneho generála Svobodu, Bernolákova, Bratislavská, Čergovská, Dargovská, Dubová, Ďumbierska, Exnárova, Federátov, Jurkovičova, Justičná.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov na sídlisku vyrástol prvý Supermarket Vario (dnešná Billa) na Čergovskej ulici, ktorý otvorili 13. februára 1997. O osem rokov neskôr sa pokračovalo výstavbou hypermarketu Hypernova (dnešný CBA Komfos) ktorý bol otvorený 21. októbra 2004. Následne koncom novembra 2004 bol dostavaný aj supermarket Lidl na Rusínskej ulici.
O 4 roky neskôr, presnejšie 29. marca 2008, bolo dostavané prvé Prešovské zábavno-obchodné centrum MAX. Po ňom nasledoval Fast food McDonald’s, ktorý bol dokončený na opačnej strane štvorprúdovej cesty Arm. Gen. Neďaleko obchodného strediska Opál sa nachádza veľkosklad Karmen. Bol otvorený v marci 2008. Na sídlisku sa ďalej nachádza športová predajňa Inter Sport, dom nábytku Möbelix a hypermarket Kaufland.
V decembri 2010 bolo otvorené obchodné centrum FMZ (v súčasnosti StopShop), ktoré sa nachádza medzi Kauflandom a Möbelixom. V decembri 2016 bolo vybudované zábavné centrum Koral, ktoré bolo otvorené oproti obchodnému centru MAX. V súčasnosti najnovším vybudovaným obchodným centrom na sídlisku je Eperia, otvorená 24. novembra 2017.
V súčasnosti prebieha výstavba 2. etapy, ktorá prinesie ďalších 11 000 m² obchodných plôch, päťsálové kino Star a samostatnú prevádzku Burger king. Dostavbou 2. etapy vzniklo napojenie obchodného centra aj na Rusínsku cestu, a v pláne je aj zastávka MHD priamo pred Eperiou. V obchodnom centre Eperia sa od 8. januára 2019 zlúčili dve doterajšie pobočky Slovenskej pošty na sídlisku a vytvorili jednu pobočku s názvom Pošta Prešov 9. Toto zlúčenie prijali najmä obyvatelia v okolí Sibírskej ulice s nevôľou a začali spisovať petíciu.
V rokoch 2019 a 2020 bol vybudovaný aj projekt Hobby Park Prešov, ktorý zahŕňa maloobchodnú hobby predajňu Hornbach, predajňu SIKO kúpeľne a predajňu ASKO nábytok.
Kostol Krista Kráľa v Košiciach
Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Košiciach postavili na konci existencie prvej ČSR na nádvorí areálu objektov z 19. storočia, patriacich sestrám III. rádu sv. Dominika. Vysvätený bol v roku 1938. V tých časoch tu už prevádzkovali aj nové cirkevné dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok (teraz Gymnázium sv. Tomáša Akvinského).
Celé nárožie Moyzesovej a Zbrojničnej ulice bolo súvislým dominikánskym areálom nachádzajúcim sa v severozápadnej časti MPR, hneď za stredovekým jadrom.
Moderný kostol postavila v rokoch 1936 až 1938 firma Ing. Aloisa Nováka podľa projektu, ktorého autorom je český architekt Rudolf Brebta. Je jednoduchou architektúrou triezvych funkcionalistických tvarov s jednou loďou obdĺžnikového pôdorysu orientovanou východo-západne. Svätyňa je pomerne krátka s pravouhlým uzáverom, na severe prepojená s východným dvorným krídlom objektu Mojzesova 8, oratóriom na prízemí a galériou na poschodí. V južnej časti je na oboch podlažiach do pôdorysu včlenená sakristia.
Poschodie sakristie, z ktorého sa vystupuje na kazateľnicu, sprístupňuje dvojramenné pravotočivé schodisko.
Svätyňa je presvetlená zo severnej strany cez východné krídlo objektu Moyzesova 8 v časti galérie a oratória. Medzi oratórium a svätyňu je vložená kovová zasklená priečka. Na východnej strane je presvetlená dvojicou okien s polkruhovým ukončením, ktorých pôvodné vitráže nahradili jednoduché sklenené výplne. Svätyňu presvetľuje aj štukovým lemom orámovaný obdĺžnikový svetlík osadený do rovného stropu s výplňou v kombinácii drevo, kov a sklo. Sklo je vo dvoch tónoch žltej farebnosti.
Medzi východné okná svätyne je osadený pevný oltár s podstavcom, menzou, predelou a nadstavcom z červeného mramoru. Pred nadstavcom je centrálne umiestnená mramorová socha Krista Kráľa. Nad otvorom medzi svätyňou a hlavnou loďou ukončeným rovným prekladom je v omietke vytvorený znak rádu lemovaný nápisom: LAUDARE, BENEDICERE, PRAEDICARE.
Bočné steny hlavnej lode na severnej aj južnej strane sú hladké s plochými lizénami, ktoré delia priestor na šesť polí. V jednotlivých poliach medzi lizénami sú združené okná s polkruhovým uzáverom. Západná empora je prístupná v severozápadnej časti lode dvojramenným pravotočivým schodiskom z umelého kameňa, do ktorého sa vstupuje z predsiene kostola. Pôdorysnú krivku empory nad vstupom, ktorej súčasťou je organ, podopierajú dva hladké stĺpy bez hlavíc nesúce preklad.
Podlahu celého kostola tvorí dvojfarebné terazzo. Hnedočervený materiál podlahy prechádza aj do sokla, lizén, stĺpov a kazateľnice, ktorých omietky sú imitáciou mramoru. Súčasťou kostola je takmer v plnom rozsahu zachovaný dobový mobiliár s kvalitným dizajnom: drevené lavice, organ, polychrómované lampy či pochrómované mreže radiátorov.
Plochý strop hlavnej lode kostola priečne rozčleňujú železobetónové nosné trámy, ktoré sú priestorovo previazané s plastickými lizénami bočných stien, vytvárajúc tak rytmicky členený priestor interiéru. Vnútorné členenie (strop je v každom konštrukčnom poli obohatený obdobnými svetlíkmi ako v svätyni) sa formou lizén prenáša ako priestorové kompozičné travé do exteriéru. Okná majú plastický lem, ktorý spolu so soklom, lizénami a korunnou rímsou vytvárajú jednoduché členenie exteriérovej fasády.
Plytká sedlová strecha s plechovou krytinou nemá vežu, iba jej náznak nad hlavným vstupom, ktorý ukončuje kríž. Pod ním a železobetónovým prekladom tu viseli zvony. Po rekvirácii v roku1938 sa z pôvodných dvoch zvonov zachoval iba jeden. Vstupné priečelie vytvára predstupujúci portál, nad ktorým je okno s farebnou vitrážou v podobe kríža. Súčasťou tejto symetrickej kompozície sú dve trojice kruhových okien vo vertikálnej línii nad sebou a dva plytké rizality.
V pravouhlom predstupujúcom portáli sú drevené dvojkrídlové kazetové dvere so zaskleným nadsvetlíkom a markízou. Južná bočná fasáda je takmer analogická so severnou. Jej súčasťou sú exteriérové dvojkrídlové kazetové dvere, jednoduché drevené dvere a drevené okno do sakristie.
Architektonické dielo architekta R. Brebtu nemá iba lokálny význam. Kvalitná funkcionalistická architektúra je zachovaná takmer intaktne vrátane vzácneho mobiliáru z obdobia vzniku v rokoch 1936 až 1938.
Rudolf Brebta - pôvodom český architekt pôsobil v Košiciach v 20. až 30. rokoch 20. storočia. Do roku 1923 bol zamestnancom stavebnej firmy Adolf Lipscher a spol., neskôr si otvoril samostatný ateliér na Skladnej. Projektoval viacero verejných stavieb: tzv. Masarykov sociálny dom - 15. pavilón FN (1928), ľudovú školu - Juh (1932), dnes ZŠ Gemerská, ľudovú školu a MŠ - Sever (1932), dnes FU TUKE, dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok na Zbrojničnej (1936), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa na Moyzesovej (1938), Finančné riaditeľstvo na Hlavnej a Okresný súd na Mojmírovej ulici. Bol autorom projektu hlavného pavilónu ČSR pre Výstavu východu ČSR, ktorá sa konala v roku 1938, dnes Deliusov pavilón TUKE, a množstva obytných domov, väčšinou v spolupráci so stavebným podnikateľom A. Novákom. Projektoval aj rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda v Krásnej nad Hornádom (1929), žiaľ, jeho návrh sa nikdy nerealizoval. V roku 1932 realizoval jeho projekt chaty na Jahodnej stavebný podnikateľ F. Bursík. Spolu so sochárom J. Kubíčkom mal podiel na vytvorení sochy sv. Václava pred Urbanovou vežou (1936). V roku 1920 sa stal jedným zo zakladateľov Čs. športového klubu a jeho podpredsedom. Ing. arch.
Líniu modernej funkcionalistickej architektúry sa v demokratickom prostredí medzivojnového Československa podarilo udržať až do konca tridsiatych rokov 20. storočia. Skutočnosť, že v krátkom období rokov 1936 až 1941 sa v Košiciach realizovali tri sakrálne stavby troch cirkevných rádov v duchu architektúry moderny, svedčí o mimoriadnej rozhľadenosti tunajších investorov.
Kostol Krista Kráľa v Lučenci-Rúbanisku
Farnosť Lučenec - Rúbanisko patrí do Novohradského dekanátu Rožňavskej diecézy. Približne pred rokom sa vtedajší správca farnosti, páter Vincent Zonták, CM, dohodol na termíne ľudových misií pre farnosť. Ľudové misie sa uskutočnili v termíne od 17. do 25. novembra. Počas týchto dní sa snažili hlavne pripraviť na slávenie odpustovej slávnosti Krista Kráľa, ktorej je farský kostol zasvätený.
Spolu s pátrom Tomášom mali program pre slovensky a maďarsky hovoriacich veriacich a s maďarskými veriacimi im prišiel vypomôcť aj spolubrat z Budapešti P. Viktor Kunay, CM. Program bol pripravený pre deti, mládež, manželov, ale pripravili aj stavovské náuky pre mužov i ženy. Navštívili aj dom pre seniorov a vyslúžili sviatosti pomazania chorých pre starších a chorých. Deti pripravujúce sa na prvé sväté prijímanie i birmovancov pozvali na stretnutie bohoslovci. Požehnali aj kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily, ktorá putovala do prvej rodiny.
Skrze generálnu svätú spoveď veľa veriacich prijalo rozhrešenie od dávnych i zabudnutých hriechov. Aj skrze osobné stretnutia a rozhovory s farníkmi zažili radosť, ako Boh v tichu a skrytosti ľudskej duše pôsobí. Nech je za všetko oslávený!
Farský kostol je zasvätený Kristovi Kráľovi a slávnosť Krista Kráľa je hlavnou odpustovou slávnosťou farnosti. Počas ľudových misií sa veriaci pripravovali na túto slávnosť, čo zdôrazňuje jej význam pre miestnu komunitu.
Kostol Krista Kráľa v Lučenci-Rúbanisku je dôležitým centrom náboženského života v meste. Jeho história je spojená s mnohými udalosťami, ktoré formovali duchovný charakter regiónu. Ľudové misie a aktivity farnosti prispievajú k posilňovaniu viery a spoločenstva veriacich.
Kostol Krista Kráľa v Obyciach
Historické pramene hovoria, že kostol v Obyciach bol postavený pravdepodobne v roku 1750 a rekonštruovaný v roku 1898. Kaplnka sv. Anny, ktorá sa nachádza na cintoríne, je časťou pôvodného kostola - presbytérium. Keďže sa dedina rozrastala, starý kostol nestačil. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa veriaci z Obýc rozhodli pre stavbu nového kostola.
Pri určovaní nového miesta pre kostol prevládali dva názory. Jedna skupina chcela postaviť nový kostol na mieste toho pôvodného - na cintoríne. Druhá skupina chcela mať kostol tam, kde je postavený teraz, lebo predpokladali, že obec sa bude rozrastať. Zásadný obrat nastal príchodom pána dekana Perneckého na faru Opatovce (dnes obec Žitavany ), kam obec ako filiálka patrila.
Veľmi mu záležalo na stavbe nového kostola v Obyciach, preto sa spolu s cirkevným výborom snažili pred začatím stavby zabezpečiť dosť peňazí na výstavbu kostola. Príjem financií na stavbu kostola pochádzal z príjmov urbárskeho lesa, Legiolomu Obyce, tiež aj z pasienkového družstva. V tom čase bola stanovená tzv. cirkevná daň. Kto mal majetok, platil stanovenú sadzbu podľa veľkosti majetku a počtu rodinných príslušníkov.
Základný kameň bol posvätený v júli 1941. Stavbu viedol staviteľ p. Bocian, ktorý pochádzal zo Zlatých Moraviec. Na stavbe kostola pracovali miestni veriaci veľmi usilovne. Nemôžeme nespomenúť šikovnosť rúk obyckých kamenárov. Stavba veľmi rýchlo napredovala, získané financie sa minuli, príjmy boli nižšie ako výdavky. Po porade s cirkevným výborom sa rozhodli pre pôžičku 150 000 Kčs.
Ručiteľmi sa so svojimi majetkami stali: Jodok Klikáč, Vasil Šurda, Šimon Šabo (Benčekov), Adam Šabo, Antoš Šabo a Damín Šabo (Žemberov). Vďaka tejto pôžičke mohol byť kostol dokončený 25. Kostol bol postavený v rekordnom čase, a to za 15 mesiacov. Drapka z obce Čajkov a p. Ondriaš z obce Machulince. - Krížová cesta bola osadená v roku 1953 stolárom Ladislavom Ďurdiakom. - V roku 1954 bola postavená jaskyňa Lurdskej Panny Márie, práce previedol p.
Ďalšie Kostoly Krista Kráľa
- Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba (neskôr zasvätený Kristovi Kráľovi) vo Švábovciach
- Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Golianove (postavený v roku 1937)
Tabuľka: Základné Informácie o Lučenci
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Počet obyvateľov (2021) | 25 902 |
| Nadmorská výška | 194 m n. m. |
Komplexné zdravotnícke služby zabezpečuje Poliklinika Sekčov (ProCare) na ulici Jurkovičovej. Kde je aj lekáreň. Ostatné lekárne sa nachádzajú najmä v obchodných centrách. Pobočky pošty a bánk poskytujú aj bankomatové služby. Ubytovanie zabezpečuje Študentský domov Prešovskej univerzity, ul. Exnárova č.36 a hotel POLO, ul. Karpatská č.18/A. Motoristi môžu využívať čerpacie stanice na ulici Rusínskej, armádneho generála Svobodu a Vihorlatskej.
Filmové predstavenia uvádza kino Cinemax Prešov, ulica Vihorlatská 1/A. Knižnica P. O. Hviezdoslava Prešov, má svoje oddelenie na ulici Exnárovej 5. Krytý bazén určený pre verejnosť je na Májovom námestí.
tags: #rimskokatolicky #kostol #krista #krala