História Kostola a Obce Ostrov pri Piešťanoch

Samotný príbeh obcí Krakovany a Stráže začal omnoho skôr, ako je zachovaná prvá písomná zmienka o nich na Zoborskej listine z roku 1113. Tieto sídla existovali dávno pred týmto dátumom, pretože daný priestor priamo susedil s dôležitou cestnou komunikáciou a Stráže tak plnili dôležitú strážnu funkciu ako vyplýva aj z názvu obce.

Krakoviansky kostol bol teda cirkevným správnym centrom pre Ostrov, Stráže, Trebatice a istý čas i Borovce a Voderady /pri obci Drahovce/. Celý majetkový komplex spadal pod vplyv Zoborského kláštora.

Územie dnešnej obce bolo osídlené pravekými roľníkmi už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia početné archeologické nálezy úlomkov črepov a kamennej industrie. Ďalšie objavy pochádzali z doby bronzovej, železnej i mladšej doby rímskej.

Prvá písomná zmienka a vývoj názvu

Prvýkrát sa písomne spomína v Zoborskej listine z roku 1113 pod názvom Stro. Súčasný názov Ostrov sa používa od roku 1349.

Z geografického hľadiska sa Ostrov začiatkom 12. storočia nachádzal na hranici konfínia - územia medzi štátnou hranicou a medzi vnútornou obrannou hranicou. Strážcami uhorskej hranice boli Pečenehovia a Sikulovia, usadení v oblasti Dudváhu od príchodu Maďarov do Podunajska. So strážnou službou konanou v týchto miestach môže súvisieť aj názov obce Ostrov. Pravdepodobne sa jednalo o obranné zariadenie vybudované na vode - ostrove.

Pri prvom vpáde moravského kniežaťa Svätopluka do Uhorska v roku 1108 vyslal uhorský kráľ proti nemu pohraničné stráže (speculatoressive exploratores) z oblasti obce Stráže (Spectaculi), Ostrova (Stro) a Orvišťa (Rivvis). České knieža ich zajalo a pozbavilo ich nosa a zraku. Uvedené obce spolu s Krakovanmi (Craco) sa taktiež spomínajú v Zoborskej listine z roku 1113.

V roku 1264 vystupuje Ostrov pod názvom Vztrov. V listine z roku 1335 vytupuje obec jako possessio Oztro. Termín possessio znamenal predovšetkým majetok - nehnuteľný pozemkový majetok, ale aj jeho hnuteľné príslušenstvo (služobníctvo, dobytok apod.). V súpise majetkov zoborského kláštora sv. Hypolita z roku 1349 vystupuje obec pod názvom Ozstrow.

Na konci 15. storočia získalo majetky v obci, ktoré pôvodne patrili zoborskému kláštoru nitrianske biskupstvo. Majetky biskupstva spravovali oficiolát so sídlom v Krakovanoch. Ostrov ako dôležitý bod obchodnej tzv. Sliezskej cesty sa v roku 1462 uvádza jako Oztio. V portálnom súpise z roku 1452 sa obec uvádza pod názvom Oztrow. Od roku 1863 až do roku 1918 vystupoval Ostrov pod maďarským názvom Osztró.

Ostrov sa už v 18. storočí uvádza jako čisto slovenská obec. V roku 1773 vystupuje Ostrov pod názvom Osztro a Ostrowe, v roku 1786 pod názvom Osztro a v roku 1808 jako Osztró a Ostrow.

Cirkevná história

Je možné, že okolo roku 1332 bola v obci popri kostole aj fara. V cirkevných vizitáciach z rokov 1559 a 1560 sa fara v obci neuvádza. Dnes Ostrov spolu so Strážami patrí do obvodu farského úradu Krakovany. Cirkevné matriky, ktoré sú bohatým zdrojom informácií, sa v obci zachovali od roku 1701.

V strede obce stojí r. k. Kostol s patrocíniom sv. Imricha. Pôvodne barokový kostol bol v roku 1804 klasicisticky prestavaný. Jednoduchá jednoľodová stavba s predstavanou vežou má rovný strop a je uzavretá oválnym presbytériom. Na mieste dnešného kostola môžeme predpokladať stopy stavby staršieho kostola a prikostolného cintorína.

Hospodárske a spoločenské pomery

Po osmanskom vpáde bega Mehmeda na Slovensku v roku 1530 klesol počet obyvateľov Ostrova na polovicu. Celková výška škôd je zaznamenaná v daňovom súpise Nitrianskej stolice (1531) a Bratislavskej stolice (1532), v ktorých sa uvádza, že bolo vypálených 3 000 usadlostí. V roku 1532 zaplatil Ostrov daň vo výške 52 florénov. V obci bolo v tom čase 6 sedliackych port (základom bola porta - brána, ktorá zväčša predstavovala 4 sedliacke usadlosti), 7 chudobných (železiarskych) a 1 richtárska porta.

V roku 1576 bolo v Ostrove 13 port, 9 železiarskych (ingulini) a 1 pastierska (pastoralis) usadlosť. V urbáre z roku 1585 sa uvádza opis ostrovského chotára. Chotárna hranica začínala na mieste kedysi menovanom Hložie (Hlozie) teraz Zedlystie (Sedlište), medzi ostrovské vinohrady pokračovala až k šipkovskému chotáru, potom späť na východ k očkovskému chotáru. Spomínajú sa tu aj zemné hrádze. Neďaleko jednej z týchto hrádzí bola šibenica. Medzi Mladým hájom a očkovským lesom bol hraničný bod. Odtiaľ chotárna hranica pokračovala cez lúky, kde hraničný bod tvoril peň starého duba. Tam hranica zabočila smerom k Pobedímu, kde pokračovala járkom k polohe Sedlište.

V tom istom roku bolo v Ostrove 20 polovičných port, 28 štvrtinových port, 2 ¾ osminových port a 4 želiari. V obci boli dvaja debnári, dvaja obuvníci, krajčír a mlynár. Desiatok predstavoval ročne 50 vrbovských meríc (1 vrbovská merica = 35,45 litra) pšenice, 50 meríc raže a 100 meríc ovsa. Desiatok sa odvádzal aj z vína. V roku 1598 bolo v Ostrove 60 domov. Už v nasledujúcom roku bola obec zničená osmanským nájazdom na Považie. V rokoch 1600 a 1601 sa v obci neuvádzajú žiadne domy, obec bola vypálená (cumbusta). V roku 1610 sa v obci uvádza 5 sedliackych port a 1 ½ porty želiarskej.

Úpadok hospodárstva a spoločenského života poddaného ľudu zapríčinil aj ďalší osmanský vpád v roku 1663, kedy bol Ostrov ako aj obce na širokom okolí vyplienený a vypálený. Z polovice 17. storočia (po roku 1651) pochádza nález 127 zlatých (dukáty) a strieborných mincí, ktoré sa našli v obci. Časť tohoto vzácneho nálezu je uložená v zbierkovom fonde Balneologického múzea v Piešťanoch. Mince boli pôvodne uložené v hlinenej nádobe zakopanej v zemi. Depot obsahoval napríklad zlatú mincu - dukát arcivojvodu Karola z roku 1579 razenú v Korutánsku, mohučskú razbu arcibiskupa Anselma Kazimíra z roku 1638, nizozemské razby a jednu zlatú tureckú mincu.

V roku 1715 sa v Ostrove uvádzajú vinohrady o rozlohe 51 kopáčov vinohradov (1 ha 28 a 52m štvorcových), v roku 1720 sa uvádzajú vinohrady o rozlohe 35 kv (88 a 2 m štvorcové) a v roku 1753 sa uvádzajú vinohrady o rozlohe 53 kv (1 ha 49 a 94 m štvorcových). V roku 1769 sa v obci uvádza 64,125 jutár vinohradov a 47 jutár spustnutých vinohradov. Poplatky od vinohradov (tzv. horné) predstavovali od 0,25 jutra vinohradov 4 holby vína (1 holba vína = 0,8484 litra). V roku 1715 bolo v obci 35 sedliackych, 15 železiarskych a 4 slobodné usadlosti. V roku 1753 bolo v obci 10 ¾ usadlostí, 4 štvrtky a 1/8 majera, 59 ½ obrábaných vinohradov a mlyn. Od mlyna platil mlynár 12 florénov a 8 bratislavských meríc pšenice panstvu a 8 florénov Nitrianskej stolici.

Obecná správa a významné osobnosti

Pre obecnú správu bola dôležitým dokladom jej právnej sily obecná pečať. Základným znakom pečatí bol okrem nápisu obraz - symbol. Na písomnostiach, ktoré vydávala obecná správa Ostrova sa zachovali dva varianty odtlačkov pečatí. Na listine z roku 1678 sa nachádza odtlačok pečate o priemere 30 mm s nápisom: + SIGILLVM. PAGI. OSTROWIENSIS. V pečatnom poli je stojaca postava sv. Štefana, kráľa s berlou v pravej ruke, sprava písmeno S, zľava RH (Stephanus Rex Hungariae). Na pečati z roku 1812, ktorá je oválna o priemere 29 - 39 mm je nápis: SIGLUM. COM. OSTROVIAE ./18/12. V pečatnom poli je zobrazený sv. Imrich klačiaci na kľakadle, pred ním vpravo Panna Mária s dieťatom na rukách, hore dvaja anjelíci, dole písmená S E /Sancus Emericus/.

Medzi významných ostrovských rodákov patrí Juraj Madunický, ktorý sa narodil 20. decembra 1761 a zomrel 9. januára 1827 v Jacovciach. Teologické štúdia absolvoval v generálnom seminári v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Devíne, Lúčnici nad Žitavou, Horných Otrokovciach a v Jacovciach.

Od roku 1897 existoval v Ostrove hasičský zbor, ktorého veliteľom bol Michal Mitošinka. V rokoch 1900 - 1950 existovala v obci aj hasičská dychovka. Staršia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1957, novšia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1968. Národná škola pôsobila v Ostrove v rokoch 1889 - 1960. Škola bola pôvodne dvojtriedna, neskoršie sa rozšírila o jednu triedu. Při škole bol aj byt učiteľa. V minulosti medzi povinnosti učiteľa patrilo napríklad aj zvonenie a hra na organe. Niektorí učitelia sa aktívne zúčastňovali aj verejného života obce. Správca školy Bartolomej Ruttkay bol napríklad dlhoročným účtovníkom Peňažného družstva.

Administratívne patril Ostrov v rokoch 1872 - 1922 do pôsobnosti Slúžnovského okresu v Novom Meste nad Váhom. V rokoch 1923 - 1945 patril do obvodu okresného úradu v Piešťanoch. V rokoch 1945 - 1960 spravoval Ostrov, v ktorom bol vytvorený Miestny národný výbor. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol a časť obcí, medzi ktorými bol aj Ostrov pripadla do okresu Trnava. Z pôsobnosti Miestneho národného výboru /1945 - 1960/ sa v Štátnom okresnom archíve v Trnave zachovali účtovné knihy a denníky obce Ostrov /1945 - 1950/, rozpočty a záverečné účty /1951 - 1958/.

Medzi významné medzníky v historií Ostrova patrí aj 4. apríl 1945, kedy do obce vstúpili vojaci Červenej armády. V zmenených politických pomeroch po roku 1948 jako by sa zrýchlil aj beh histórie. 22. augusta 1957 bolo v obci založené JRD. Jeho prvým predsedom sa stal František Urbánek. V roku 1974 bolo k Ostrovu administratívne pripojené Malé Orvište.

Tabuľka: Vývoj názvu obce Ostrov

tags: #kostol #v #ostrove #pri #piestanoch