Financovanie cirkví v Európe je komplexná téma s rôznymi modelmi a prístupmi v jednotlivých krajinách. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sú cirkvi financované v niektorých európskych štátoch, s dôrazom na Slovensko a Českú republiku.
Financovanie cirkví na Slovensku
Na Slovensku sa financovanie cirkví riadi zákonom ešte z roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000 a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované. Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť.
Do konca roku 2019 sa financovali cirkvi na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur. Avšak viac ako polovica smerovala Rímsko katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste bola grékokatolícka a evanjelická cirkev s necelými piatimi miliónmi eur.
Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.
S novým kalendárnym rokom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti dostanú od štátu o takmer päť miliónov eur viac, teda vyše 63 miliónov eur. V roku 2026 to bude dokonca viac ako 69 miliónov eur. Najviac peňazí zhltne z koláča tento rok rímskokatolícka cirkev, ktorá dostane 43,7 miliónov.
Zdá sa, že rezort po novele o finančnej podpore nateraz žiaden ďalší návrh v oblasti cirkví a náboženských spoločností nechystá. Väčšina peňazí, ktoré cirkvi dostávajú od štátu, ide na výplaty duchovných. Zvyšok sa využíva na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie alebo na stravu. Zvýšením podielu štátneho príspevku sa zníži potreba dofinancovania mzdových nákladov z vlastných zdrojov.
Z 18 štátom uznaných cirkví nedostávajú príspevok z peňazí daňových poplatníkov štyri, a to Kresťanské zbory, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, takzvaní mormóni, a tiež Bahájske spoločenstvo.
Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý.
Cirkvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou. O nich sa síce dozviete z katastra nehnuteľností, avšak kto už videl mapu katastra, tak asi vie že to je úloha na niekoľko dlhý večerov.
Katolícka cirkev je štátom v štáte. Cez Vatikánsku zmluvu si zabezpečila, že kostolné zbierky nepodliehajú zdaneniu, ani povinnosti verejného vyúčtovania. O súpise majetku cirkví ani nehovoriac. Áno, chyba je v systéme a chýba politická vôľa skutkový stav zmeniť.
Alternatívne modely financovania
Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv. asignácia z daní. V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.
V Poľsku to dokázali. Od januára 2014 veriaci v Poľsku si svoju cirkev financujú sami a zavedením asignačnej cirkevnej dane ušetrí poľská vláda 21 miliónov zo št. rozpočtu. Poľská katolícka cirkev sa totiž už pred reformou financovala z 80% sama. Rozdiel k výške štátneho príspevku v porovnaní so Slovenskom je zarážajúci, kým 40 miliónové Poľsko s 90% katolíkov prispelo ročne sumou 21 miliónov, teda 0,58 € na jedného veriaceho, prispieva Slovensko zo štátneho rozpočtu cirkvám a jej organizáciám na 4 milióny papierových veriacich neuveriteľnou sumou 37,5 miliónov €, teda priemerne 9,4 € na ovečku.
Slovenské cirkvi dostávajú v porovnaní s Poľskom 16 násobok príspevku na jedného veriaceho, pričom u niektorých menších je to až okolo 100 € na hlavu. A to v čase hospodárskej krízy a rozpočtovej reštrikcie, kedy sa šetrí v školstve, zdravotníctve.
Výška platu duchovných
Výšku platu duchovných cirkví a náboženských spoločností určuje nariadenie vlády. Príslušná cirkev ho ešte môže zvýšiť o 30 percent. Duchovnému taktiež patrí hodnostný prídavok. Podľa zákona je štát povinný uhrádzať osobné požitky duchovných, náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, sociálnych dávok, riadnych vecných nákladov spojených s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov i s cirkevnou administratívou a osobitnú pomoc pri mimoriadnych vecných nákladoch.
Štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam finančné prostriedky na platy duchovných a prevádzkových zamestnancov riadiacich orgánov cirkví, na príslušné odvody do poistných fondov za zamestnávateľa a na prevádzku ústredí.
Žiaden duchovný si zo svojho platu neplatí nájom za faru a pod.
Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom. Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur - tie však kňazi od štátu nedostanú.
Pravdou je, že bývanie majú kňazi zabezpečené vo farských priestoroch. No výška príspevku na bývanie, ktorý platia za ubytovanie, sa líši. Otázkou je aj vek budovy a náklady na jej prevádzku, keďže mnohé farské budovy sú historickými pamiatkami s hrubými múrmi a je ich náročné vykúriť. Často totiž tieto náklady, ako aj prácu na údržbe a oprave farských budov hradí kňaz zo svojho.
Rovnako si kňaz zo svojho platu hradí benzín či naftu do auta, ak potrebuje ísť v rámci svojej služby na filiálky, čo nie je len záležitosť svätých omší, ale aj pohrebov, spovedania chorých, zaopatrovania umierajúcich či vysluhovania sviatostí. Taktiež sa potrebuje aj obuť, obliecť, najesť, zaplatiť lieky, telefón (aj služobný) a internet.
Dane a milodary
Sú dane, ktoré Cirkev platí, a sú tie, od ktorých môže byť oslobodená zo zákona. V praxi to znamená, že v takomto prípade Cirkev neplatí daň z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne aj za časť farskej...