Sviatky v Katolíckej Cirkvi a Sviatok Svätého Petra

Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky.

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247).

Táto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti, a na sv.

Medzi prikázané sviatky patria:

  • Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január
  • Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. január
  • Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok
  • Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv - pohyblivý sviatok
  • Svätí Peter a Pavol, apoštoli - 29. jún
  • Nanebovzatie Panny Márie - 15. august
  • Všetkých svätých - 1. november
  • Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. december
  • Narodenie Pána - 25. december

Okrem prikázaných sviatkov si pripomíname aj ďalšie významné dni:

  • Najsvätejšie meno Ježiš - 1. január
  • Obetovanie Pána - 2. február
  • Sv. Jozef, ženích Panny Márie - 19. marec
  • Zvestovanie Pána - 25. marec
  • Najsvätejšie Srdce Ježišovo - pohyblivý sviatok
  • Narodenie sv. Jána Krstiteľa - 24. jún
  • Návšteva Panny Márie - 2. júl
  • Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia - 5. júl
  • Premenenie Pána - 6. august
  • Narodenie Panny Márie - 8. september
  • Povýšenie Svätého kríža - 14. september
  • Sedembolestná Panna Mária - 15. september
  • Spomienka na všetkých verných zosnulých - 2. november
  • Výročie posvätenia Lateránskej Baziliky - 9. november
  • Sv. Štefan, prvý mučeník - 26. december

Medzi pohyblivé sviatky patria:

  • Popolcová streda
  • Kvetná nedeľa
  • Veľký piatok
  • Veľkonočná nedeľa
  • Veľkonočný pondelok
  • Nanebovstúpenie Pána
  • Turíčny pondelok
  • Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Všetky tieto sviatky nám pripomínajú dôležité udalosti v živote Ježiša Krista a Panny Márie, ako aj príklady svätých, ktorí nasledovali Krista.

Svätí Peter a Pavol, apoštoli - 29. jún

Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo r. 67.

Život a činnosť sv. Petra a Pavla

Svätí, slávni a všechválni najvyšší apoštoli Peter a Pavol sú svätci, na ktorých stojí základ cirkvi a ohlasovanie evanjelia všetkým národom. V osobách sv. apoštolov Petra a Pavla vidíme prácu všetkých apoštolov, ale týchto oslavujeme zvlášť, lebo si to zaslúžili za svoju veľkú horlivosť, obetavosť a utrpenie, ktoré prežili pri šírení kresťanstva.

Svätý Peter (pôvodné meno Šimon zmenil po Ježišovom pozvaní za „rybára ľudí“ na Peter - Skala) sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu. Sv. Peter bol vždy v blízkosti Ježiša Krista počas jeho pozemského účinkovania.

V Getsemanskej záhrade sa sv. Peter, keď Ježiša zatkli, postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho.

Po nanebovstúpení Ježiša Krista a zoslaní Svätého Ducha sa ujíma svojho poslania ako hlava apoštolského zboru a prvého kresťanského spoločenstva v Jeruzaleme. Sv. Peter pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Traduje sa aj jeho zázračné vyslobodenie z väzenia, za čias Herodesa Agripu.

Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone. Zomrel mučeníckou smrťou asi v roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.

Svätý Pavol (pôvodné meno Šavol) nepatril k dvanástim vyvoleným a povolaným apoštolom. Za svoju horlivosť a obetavosť dostal titul apoštol. Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu. V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Potom si dokonca vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku.

No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Šavol padá z koňa - aj v duchovnom zmysle. Po troch dňoch slepoty a pôstu vidí svet novým, nielen fyzickým zrakom. Po tomto zásahu sa Šavol úplne odovzdáva do Božej vôle, kde si zmení aj meno, keď zo Šavla sa stáva Pavol, z horlivého farizeja sa stáva skromný sluha. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo.

Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu.

Vykonal veľké misijné cesty a jeho obetavosť nepoznala hranice. Založil veľké množstvo kresťanských obcí. Napísal 14 listov jednotlivým cirkevným obciam i osobám, v ktorých jasne vykladal Kristovu náuku. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu. Za svoju vieru v Krista umrel v Ríme, kde bol sťatý mečom v ten istý deň ako sv. Peter - 29. júna 67. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r.

Úcta svätých apoštolov vzhľadom na ich veľký význam v Cirkvi sa vlastne začala od okamihu ich smrti. Ich hroby a ostatky boli kresťanom dôverne známe, tešili sa veľkej úcte hneď sa stali predmetom osobitnej úcty. V roku 258 ich kresťania ukryli v katakombách sv. Sebastiána, odtiaľ ich v 4. Spočiatku nebol tento sviatok slávený naraz, sú svedectvá o slávení 28. decembra, či 22. februára. Postupne sa však ustálil deň 29. jún. Prvý dôveryhodný záznam o tom, že sa v Ríme slávil ich sviatok dňa 29. júna, je zachovaný z tretieho storočia v Depositio martyrum.

Avšak nie je presne známe, prečo bol určený práve tento deň. Môžeme si všimnúť niekoľko odlišností v ich životoch: apoštol Peter bol obyčajným rybárom zo skromných pomerov, zatiaľ čo apoštol Pavol bol rímskym občanom s vysokým spoločenským postavením. Peter bol bez vzdelania, Pavol zasa so vzdelaním na akademickej úrovni. Peter pôsobil v každodennej manuálnej práci medzi svojou rodinou a blízkymi, Pavol naopak zastával vysoký úrad, ktorý mal vplyv na širokú verejnosť. Peter miloval ľudí a bál sa Boha, naopak Pavol triedil ľudí podľa rôznej príslušnosti a nesprával sa k nim rovnako a „kresťanského“ Boha z celej duše nenávidel, ako aj jeho stúpencov. Peter miloval Krista, a aj keď zlyhal a zriekol sa ho, dostal druhú šancu a patrične ju využil. Pavol Krista nenávidel a nechával ľudí pre jeho meno väzniť a zabíjať ich, no i on dostal druhú šancu, na ceste do Damasku, a využil ju.

Mali títo apoštoli aj niečo rovnaké? Zhoda medzi týmito apoštolmi je badateľná v nájdení tej správnej cesty, cesty k samotnému Bohu. Boh, láska k Bohu, láska k ľuďom sa stáva spojivom, ktoré sa neskôr stáva tak cestou, ako aj cieľom ich pozemského života.

Možnosti uctenia relikvií svätých:

  • Každý pondelok po večernej sv. omši o 18.00 a po následných vešperách sa v krátkosti predstaví život a charizma svätca a po nich sa prítomným udelí požehnanie relikviou.
  • Veriaci si môžu relikviu uctiť pred a po sv. omšiach v priebehu celého týždňa.
  • V prípade vážnej potreby veriacich je možné dohodnúť sa aj na individuálnej úcte v priebehu dňa kontaktom s p. Rafaelom OP.

Svätí Peter a Pavol

Význam relikvií v živote Cirkvi vám vysvetlí aj video „Načo sú nám relikvie?“ 😉 O význame uctievania relikvií hovorí aj spišský biskup Mons.

Sviatok svätého Petra a Pavla | Sviatok svätých Petra a Pavla

tags: #8 #maj #svaty #peter