História Evanjelického kostola pri rozhlase

Evanjelický kostol je dôležitou súčasťou slovenskej kultúry a histórie. V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu a vývoj Evanjelického kostola pri rozhlase, ako aj na ďalšie významné udalosti v jeho okolí.

Evanjelický kostol v Martine

História obce Tuhrina

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1397. Šlachtici Kecerovci vlastnili panstvo Lipovec (dnešné Kecerovce a Kecerovský Lipovec) a v roku 1937 sa vtedy tak hovorilo, že ho zalohovali polovicu Tuhriny šľachticom z Rozhanoviec. Pri tejto príležitosti vznikla prvá správa o obci Tuhrina. Názov obce sa v priebehu jej vývoja viackrát menil. Ten súčasný sa používa od roku 1927.

Vývin názvu obce:

• 1397 - Thwrhyna
• 1447 - Thuryna
• 1773 - Tuhrina
• 1786 - Turina
• 1927 - Tuhrina

V roku 1722 obec vyhorela takmer do tla. Po tejto živelnej pohrome sa menila veľkosť obce a počet obyvateľov. V roku 1787 mala obec 45 rodinných domov a 375 obyvateľov a v roku 1828 mala 48 rodinných domov a 393 obyvateľov.

V roku 1803 bol postavený rímsko-katolícky Kostol mena Panny Márie. Ide o jednoloďovú, pôvodne klasicistickú stavbu s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným záklenkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

V roku 1889 venoval zeman Bujanovič hospodársku budovu, tzv. vármeďu, aj s pozemkom evanjelickej cirkvi za účelom zriadenia Obecnej elementárnej ľudovej školy v Tuhrine. Budova v minulosti slúžila na ubytovanie sezónnych robotníkov, pandúrov a hajdúchov. V rokoch 1894 - 1901 vyučoval Endre Faluha už v tejajšej hlavnej budove. Jedna miestnosť bola učebňou a osatné časti budovy aj s pozemkom slúžili pre potreby učiteľa. E. Faluha odchádza na jar 1901 a škla je bez učiteľa.

V marci 1902 nastúpil za obecného učiteľa Rudolf Gáloczy, ktorý pôsobil do roku 1931, kedy odišiel do penzie. Počas svojho dlhoročného pôsobenia vyučoval sám. V rokoch 1902-1918 sa vyučovalo po maďarsky. Od 1. decembra 1918 sa začalo vyučovať po slovensky.

V roku 1910 sa začal budovať Obecný úrad až do roku 1915. V školskom roku 1920/1921 prišli prvé slovenské učebnice. Vyučovanie prebiehalo v jednej triede, školu navštevovalo približne 30 žiakov ročne. Až v školskom roku 1929/1930 a 1930/31 to bolo 50 až 56 žiakov.

V školskom roku 1931/32 sa začalo vyučovanie až 19. novembra 1931, lebo za odídeného R. Gáloczyho nebola náhrada. 15. novembra bol na miesto učiteľa vymenovaný František Štávorský, zať R. Galóczyho, učiteľ z Varhaňoviec. Počas roka pribudli žiaci z Lesíčka. Školu vtedy navštevovalo 70 detí. Cez prázdniny sa opravovala školská budova.

V školskom roku 1936/37 sa otvárala druhá trieda. Nastúpila nová učiteľka - Marta Jeleníková. Vyučovanie prebiehalo striedavo v jednej učebni až do júna 1939, kedy je druhá trieda pre nedostatok zapísaných žiakov zrušená.

V školskom roku 1941/42 dostali žiaci nové učebnice - vydané v Slovenskom štáte. Obecná ľudová škola bola podľa zákona premenovaná na Rímskokatolícku ľudovú školu. Bol zriadený 5-členný školský výbor zo zástupcov všetkých 3 cirkví, učiteľa a zástupcu obce.

V školskom roku 1943/44 bola opäť zriadená druhá trieda, ale bez priedelenia ďalšieho učiteľa, takže F. Štávorský učí sám. V nasledujúcom školskom roku boli otvorené 2 triedy, ale vzhťadom na blížiaci sa front a udalosti s tým spojené, sa vyučovalo sporadicky. Riadne vyučovanie začalo až 5. februára 1945. Druhou učiteľkou bola dcéra riaditeľa školy Magdaléna Štavorská.

V roku 1944 sa objavili prví ruskí partizáni v Lesíčku, prišli z lesa a žiadali povozy na ďalšiu cestu, kde šli na akcie. Fronta sa približovala, partizáni sa zdržiavali v Šimonke a na Makovici. Ľudia im vozili jedlo a produkty až na Šimonku. Pri Nemeckej akcii vykonanej na Zlatú Baňu, boli v tunajšom chotári nájdené dve mŕtvoly mužov - partinzánov. Keďže Nemci ich obrali o doklady nedalo sa zistiť ich totožnosť. Títo neznámi vojaci majú hrob v Tuhrine na starom obecnom cintoríne a pamätník sovietskym osloboditeľom - pietny symbol je postavený uprostred dediny v Tuhrine.

V januári 1945 sa nasťahovali do obce Nemci, asi na 50 vozoch a niekoľko áut. Na obyvateľov pozerali nepriateľsky. Muži sa ukrývali v lesoch, takže v obci ostali len ženy a deti. Dňa 18. januára 1945 sa Nemci chystali na odchod. V obci bol plač a krik. Nemci brali voly, kone, ošípané, zrno a vozy. Dňa 20. januára 1945 prišla prvá ruská hliadka s 3 partizánmi. Ešte v ten deň prešli cez obec ruskí vojaci na 3 autobusoch.

27. januára 1945 sa občania Tuhriny zišli v škole, kde bol utvorený - Miestný národný výbor. Za predsedu bol zvolený Andrej Straka (roľník), ktorý získal väčšinu hlasov a za tajomníka - Andrej Gaľa (roľníkov syn). Vo februári 1945 sa opať začalo riadne vyučovať na škole. Vojna sa skončila a začal nový život v obci.

V školskom roku 1945/46 Vyučovala v druhej triede - Oľga Tonhauserová. V nasledujúcom roku pre nedostatok učiteľov bola druhá trieda zrušená. 26. mája 1946 boli prvé voľby v Československu po druhej svetovej vojne. V obci hlasovali občania za Demokratickú stranu a len 22 hlasov bolo pre Komunistickú stranu. Následkom volieb bol zvolený - nový Miestný národný výbor - Predsedom sa stal - Ján Gerda a podpredsedom - Andrej Gaľa.

V júli 1946 bolo v obci založené - "Potravné družstvo", ktoré bolo umiestnené v dome žida - Pasternáka, ktorý bol Nemcami odvlečený a späť sa nevrátil. Pasternáka dom, odkúpila obec v novembri 1947. August 1946 - odchádza z obce obvodný notár Ján Kiš a prišiel mladý - slobodný notár Ján Leškovský, ktorý učinkoval v obci len do konca novembra, kedy ho vymenil terajší prednosta obvodného úradu N. V. Ľudovít Slavkay.

V školskom roku 1947/48 bola opäť zriadená druhá trieda už Štátnej ľudovej školy - Anna Vargová a od apríla 1948 - Štefan Hitrík. Február 1948 - prichádza nielen politická zmena, ale aj zmena v školstve. Učitelia boli umiestňovaní a priemiestňovaní, a tak sa predgogický zbor viac-menej pravidelne obmieňal.

30. mája 1948 sa v obci konali - Voľby do Národného zhromaždenia. Po voľbách boli v obci založené - "Akčné výbory Národného frontu" Predsedom sa stal - Jozef Hoffman (roľník). Predseda MNV -Ján Gerda (roľník) sa vzdal funkcie a na jeho mieto bol zvolený Jozef Kocúr (roľník).

15. februára 1949 sa druhá trieda ruší a na jej mieste vzniká - Stredná škola (rozumej 2. stupeň ZŠ), kde vyučoval - Anton Hajtol a Štátna ľudová škola sa mení na - Národnú školu. 6. decembra 1949 bol Krajským národným výborom zriadený - Matričný obvod. Do matričného obvodu boli združené tieto obce: Tuhrina, Červenica, Lesíček, Lúčina a Žehňa.

30. apríla 1950 bola v Prešove veľká oslava pri zahájení autobusovej dopravy a odovzdanie garáže ČAD. V apríli 1950 bola prevedená zmena MNV. Predseda Jozef Kocúr sa vzdal. Bol zvolený nový predseda Jozef Hoffman - doterajší predseda Akčného výboru. Za referentov boli zvoelní - Andrej Lešo, Andrej Varga, Ján Lorinc a František Štavorský. Od apríla 1950 boli zriadené obvody do kotrých boli vyslaní obvodoví tajomníci. Obvod sa skladal zo 4 obcí (Tuhrina, Červenica, Lúčina a Lesíček) so sídlom v Tuhrine. Prvý obvodovým tajomíkom bol Henrich Lenárt. Bývalý obvodný úrad bol zrušený 1. júna 1950. Kanceláriu prevzal MNV.

1. mája 1950 prvýkrát začal v obci premávať autobus. Prvým vodičom bol Andrej Varga. 1. novembra 1950 bola v budove Miestneho národného výboru (MNV) zriadená vyučovacia miestnosť.

V roku 1951 bola v obci založená organizácia Svaz československo-sovětského přátelství. Pomocou brigád školskej mládež a ČSM bolo v obci zriadené ihrisko, kde mládež trávili svoj voľný čas. Takisto bol v obci zvolený ľudový zdravotník - Andrej Gaľa.

V roku 1952 sa vyskytla nákazlivá choroba týfusu. Jeden občan zomrel. V obci bola zriadená poradňa matiek. 1. októbra 1951 bola Stredná škola - neúplná, rozšírená na dvojtriednu. Za učiteľa bol menovaný - Valentín Durkáč. Vyučovala sa striedavo s Národnou školou.

1. septembra 1953 bola zriadená Osemročná stredná škola. Jej riaditeľom bol doterajší riaditeľ Národnej školy - F. Štávorský. Škola mala 3 triedy: 1-5. ročník, 6. ročník a 7-8. ročník. Dve triedy boli v budove MNV a jedna v budove starej školy. Vyučovali sa tu deti z obcí Tuhrina, Lesíček a Žehňa.

1. júna 1954 bol v obci založený - Poštový úrad - na zkáklade programu strany a vlády. Úrad bol umiestnený v budove MNV. Pošta dochádzala každý deň autobusom. Vedúca poštového úradu bola - Božena Lorincová, predsedkyňa Zboru pre občienske záležitosti.

1. júla 1955 sa začala prerábať budova starej školy. Prestavbou maštale a sýpky sa získal nový učiteľský byt a v pôdovnej budove dve triedy, kabinet a zborovňa. Zaviedli sa pravidelné prevádzkové porady. Okrem manželov Štávorských učili ešte aj Hedviga Hoffmanová a Marta Kubíčková. V školskom roku 1956/57 vzniklo niekoľko záujmových krúžkov - Mladý požiarnik, Rádioamatér.

V januári 1957 prebiehala výstavba zdravotného strediska v obci. Všeobecným lekárom tu bol - MUDr. Štefan Lukáč z Košíc.

V roku 1958 bola podpísaná prihľáška do JRD Lorincom a členovia DO-KSS. 31. januára 1959 bolo vyhlásené celoobecné družstvo - JRD. Predseda bol Andrej Mukluš, účtovník : Andrej Gaľa, vedúci rastlinnej výroby: Andrej Gerda a vedúci živočíšnej výroby: Ján Gaľa. Novým riaditľom školy sa stal Jozef Miškuf, učiteľmi boli: Anna Poláková (Stankayová), Eva Lukáčová a Pavel. V nasledujúcom roku mala škola 4 triedy - dve národné a dve stredné. Namiesto Pavela prišiel Anton Gromoš a do novej triedy Tatranová.

27. augusta 1960 prebehla elektrifikácia obce. Občania odložili svoje petrolejové lampy a začali prvýkrát používať elektrické svetlá. V novembri 1960 sa začalo v obci pracovať na stavbe vodovodu, nakoľko v obci bolo málo vhodnej vody na pitie. Mnohé studne boli zdravotne závadné. So vzrastajúcou sa životnou úrovňou obyvateľov sa začalo v roku. Taktiež sa pokračovalo so stavbou hospodárskych budov. V tomto roku bolo prevedené oplotenie budovy MNV a záhrady.

V školskom roku 1961/62 bolo vyučovanie dvojzmenné, kdeže škola mala 4 triedy ale iba 3 učebne. Nmiesto Gromoša a E. Lukáčovej prišli Adamová a Emília Tatranová. 9. apríla 1962 sa začala výstavba - Kultúrneho domu a v novembri 1962 - nový most. Predlžovala sa aj linka na autobusové spojenie do obce Lúčina.

V školskom roku 1962/63 sa mení názov školy na - Základnú deväťročnú školu. Riaditeľom ostal J. Miškuf, namiesto A. Stankayovej preichádza Adriana Kirchamyerová.

V roku 1963 boli v obci silné mrazy. Ortuť teplomera ukazoval - 25 0 C. Snehové záveje, ktoré vytrárali miestami až vysoké steny 4-5 m, ktoré vážne narušili spojenie Tuhriny s okolitými obcami. Telefónne spojenie nefungovalo a pošta tiež nemohla dochádzať. Cestu museli viackrát prerážať buldozéry a frézy. Leto 1963 - dostavanie Kultúrneho domu a jeho slávnostné otvorenie. Kultúrny dom bol prestavaný z kravína a občania si ho spojpomocne vybudovali. V októbri 1963 - dokončenie mosta cez Tuhrinský potok, ktorého pokračovaním bola cesta do Lúčiny. November 1963 - správy z MNV sa po prvýkrát ozývali - v miestnom rozhlase. Už to nebolo starodávne bubnovanie, ale miestny rozhlas.

V roku 1964 bolo mimoriadne sucho v obci. Zmeny v JRD - predseda : Jozef Minárik. V tomto roku bola opravená garáž pre autobusy a Kultúrny dom. Autobusové spojenie bolo rozšírené o ešte jeden spoj, ktorý premával cez Tuhrinu do Lúčiny a do Červenice. V tomto roku sa značne zvýšil počet televíznych prijímačov v domácnostiach. September 1964 - novým riaditeľom školy sa stal Eduard Karbinoš a namiesto Gromoša prišla Alžbeta Gaľová. V nasledujúcom školskom roku sa počet ried rozšíril na 5. Jedna trieda vznikla zo skladu učebníc. Učiteľský zbor bol šesťčlenný.

V roku 1965 mali v obci v domácnostiach 15 televízorov z toho jeden v Kultúrnom dome.

V roku 1967 Predsedkyňou výboru žien bola - Alžbeta Vargová, ktorá sa zaujímala o prácu žien. Ženy sa zúčastňovali pri organizovaní akcií MDŽ a MDD. V roku 1967 žilo v obci 5 rómskych rodín.

Výstavba Evanjelického kostola

19. apríla 1968 bol položený základný kameň na výstavbu Evanjelického kostola a.v. Dovtedy sa slúžilo v drevenici. V školskom roku 1967/68 sa školský rok začal vo vynovených priestoroch. Bola pribudovaná dreváreň a suché záchody, v triedach boli nové lavice. Učilo sa už iba 5 dní v týždni. Sobota sa stala voľným dňom. Máj 1969 - vybudovanie verejného osvetlenia v obci. V školskom roku 1969/1970 sa učilo v 5 triedach 137 žiakov.

V roku 1970 sa začala budovať požiarná zbrojnica. Pracovníci MNV pripravili pozemok pre nový citnorín. Bol zavedený nový miestný rozhlas, kedže starý už nevyhovoval potrebám obce. V obci bola založená - telovýchovná jednota pod názvom - Jednota Družstevník - futbalový oddiel. 13. septembra 1970 bola vysviacka nového - Evanjelického kostola a.v. Pán Ondrej Gaľa sa zaslúžil, o vybudovanie Evanjelického kostola vybavil aj stavebné povolenie.

V roku 1971 sa zriadilo Agitačné stradisko (budova ZDŠ- časť izby)- vedúci strediska bol Ladislav Dugas. Bolo využívané v predvolebnom období. Po skončení volieb sa zriadila - Pionierská klubovňa, kde sa schádzali žiaci ZDŠ. September 1971 - riaditeľom školy sa stal - Ladislav Dugas. Pribudla nová tireda - samostatný 5. ročník - od 1. septembra 1976. Počet tried bol 6.

5. januára 1972 bolo zlúčené JRD s JRS Lesíček. MNV dalo do užívania dokončenú reguláciu miestneho potoka. Bolo vybudované nové oplotenie ZDŠ. V roku 1972 bolo dokončenie Požiarnej zbrojnice. 20. augusta 1972 zomrel Andrej Gaľa, matrikár MNV v Tuhrine. Dočasne ho zastúpil - Jozef Bednár z Drienova.

V roku 1973 sa previedla kanalizácia cez školský dvor. Bola vybudovaná cesta k novému cinorínu (svojpomocne) a vydlaždené priekopy Okresnou správou ciest. Na miesto matrikára nastúpila - Monika Koželová z Drienova. 16. marca 1973 bol založený Zbor pre občianske záležitosti. Predseda - Jolana Uličná, učtieľka ZDŠ. Pripravilo sa prvé uvítanie detí do života - 12. apríla 1973. Prvé uvítané dieťa bolo dievča - Jana Petrová.

18. marca 1974 bol daný do užívania - Nový cintorín. V roku 1974 Erenst Rác - prvý Róm, ktorý si kúpil rodinný dom v obci a prestal bývať v Rómskej osade. V tomto roku sa vybudovala prístupová cesta k ihrisku, previedla sa dlažba priekop okolo štátnej cesty. Koniec roka 1974 - bola zriadená v budove KD - Klubovňa pre členov Slovenského zväzu mládeže. Predsedom SZM v r. 1975 bol - Stanislav Minarik.

V roku 1975 MNV postavil v strede obce pietny symbol - Pamätník padlým partizánom. Veľkú zásluhu na jeho vystavení má predseda MNV - Štefan Reguľa. Január 1976 - bolo Okresným výborom - Československý zväz požiarnej ochrany (ČSZ PO) udelené - Čestné uznanie za dlhoročnú prácu. Predsedom bol p. Žec (požiarnik z povolania).

V roku 1976 bola obec týždeň bez elektrického prúdu a 4 dni bez dopravy, dôsledkom silnej námrazy, ktorá mala za následok vyvrátenie elektrického vedenia v úseku Tuhrina - Červenica. Pri príležitosti 32. výročia oslobodenia našej vlasti bol slávnoste odhalený pomník padlým sovietskym partizánom. V priebehu školského roka ZDŠ zorganizovala 14 obecných slávností. 1. septembra 1977 sa prechádza na osemročnú ZŠ.

V roku 1980 bola vybudovaná šachta na vodomer a rozšírený rozvod el. siete. MŠ SR udelilo riaditeľovi školy - L. Dugasovi titul - Vzorný pracovník rezortu školstva.

V roku 1981 bolo v obci vysadených 30 ks briez a zabudované betónové tvarnice do chodníkov pri RO. V roku 1982 mala obec 389 obyvateľov. Predseda MNV- p. Zelina. Dňa 1. septembra 1982 sa prvou ženou- riaditeľkou školy stáva - Mária Martiníkova. V tomto roku sa začali organizovať - diskotéky.

V roku 1983 prebehla výstavba nových miestnych komunikácií - ciest k RO, k hájenke. V júli sa začalo s výstavbou - nákupného strediska a rekonštrukciou PZ. V roku 1985 bola určená do prevádzky - Nová predajňa Jednoty ...

Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1790 - 1796. Kostol má pôdorys kríža a je postavený v klasicistickom slohu. Ide o tzv. Interiér je zdobený oltárnym obrazom Krista modliaceho sa na Olivovej hore z roku 1797 od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera z Kodane a alabastrovým reliéfom znázorňujúcim rozhovor Krista so Samaritánkou pri studni. Lavice z červeného smreka zhotovil stolársky majster Thomas Thern v roku 1797. Vďaka výbornej akustike je kostol obľúbeným miestom organizovania koncertov a festivalov vážnej a organovej hudby. V interiéri kostola môžete od júla 2013 obdivovať aj zreštaurované originály sôch štyroch evanjelistov - sv. Jána, sv. Lukáša, sv. Mareka a sv.

Evanjelický kostol v Trenčíne

Kostol s pôdorysom kríža bol postavený v klasicistickom slohu v rokoch 1790 - 1796. Ide o tzv. tolerančný typ evanjelického kostola. Interiér je zdobený oltárnym obrazom Krista modliaceho sa na Olivovej hore z roku 1797 od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera z Kodane a alabastrovým reliéfom znázorňujúcim rozhovor Krista so Samaritánkou pri studni. Lavice z červeného smreka zhotovil stolársky majster Thomas Thern v roku 1797. Organ postavil v rokoch 1822 - 1823 viedenský majster Friedrich Deutschmann. Lustre na strednej klenbe chrámu sú z roku 1870. Na chóre kostola sa dodnes nachádza cenná knižnica niekdajšieho evanjelického gymnázia v Spišskej Novej Vsi. Od júla 2013 sa v kostole nachádzajú originály sôch štyroch evanjelistov, ktoré boli pôvodne umiestnené na priečelí vstupu do cintorína.

Evanjelický kostol v Sučanoch

Základy evanjelického kostola boli položené v máji r. 1783 a ešte v tom istom roku v jeseni bol kostol posvätený a odovzdaný do užívania veriacim. Kostol bol postavený na základe Tolerančného patentu, teda bez veže, zvonov a bez hlavného vchodu z námestia. Po úpravách tohto nariadenia dali sučianski evanjelici v roku 1787 zhotoviť kostolný zvon, v roku 1801 pristavali drevenú vežu a v r. 1811 urobili hlavný vchod z námestia.

Počas povodne v roku 1813 bol kostol útočiskom mnohých cirkevníkov. Pri požiari v roku 1842 časť kostola aj s vežou zhorela, no ešte väčšiu skazu aj na vnútornom vybavení napáchal požiar v roku 1858. V roku 1859 veriaci na mieste starého kostola položili základy nového, ktorý za prítomnosti Dr. Karola Kuzmányho v roku 1863 posvätili. Kostol pomáhali budovať a navštevovali i veriaci z okolitých obcí - fílií a tiež z Turian do vybudovania vlastného chrámu. V roku 1903 bola okolo kostola urobená nová železná ohrada, a to aj vďaka Sučancom žijúcim v Amerike. Na bráne bol nápis: „Dar od rodákov v Amerike v roku 1903.“ Zvony evanjelického kostola boli počas prvej svetovej vojny zrekvirované, zostal len jeden, dnes označovaný ako „Starý“.

Evanjelický a.v. kostol stojaci na námestí, pochádza z roku 1783. Po požiaroch a povodniach bol niekoľkokrát prestavaný. Požiar v roku 1858 zanechal z kostola len múry. Pri obnove dostavali vežu a bol upravený v klasicistickom duchu. Kostol je druhou najvýznamnejšou umelecko-historickou stavbou Sučian.

Lutherovo reformačné učenie sa dostalo do Sučian pred r. 1570. Podľa jednej zápisnice prešiel rímskokatolícky kostol okolo r. 1570 do rúk evanjelikom. Prvým sučianskym evanjelickým farárom bol Peter Bendinus. Ďalšie storočie nebolo ani pre evanjelickú cirkev jednoduchým obdobím. Až po vydaní Tolerančného patentu Jozefom II. (25. októbra 1781) sa život evanjelickej cirkvi začal obnovovať. 15. mája 1783 boli položené základy evanjelického kostola a na jeseň bol posvätený a odovzdaný do užívania. Súčasne s kostolom vznikla v Sučanoch aj škola. Kostol bol bez veže a hlavný vchod nesmel byť z námestia. Vnútorné zariadenie bolo rozostavané naopak ako dnes - oltár bol na strane od námestia (kde je dnes organ).

Začiatkom r. 1801 bola pristavaná malá drevená vežička, na ktorú zavesili dva zvony. Pri požiari 1. mája 1858 kostol zhorel - zhorelo aj vnútorné zariadenie a zostali len múry. Základy nového kostola boli položené 15. mája 1859. Stavba s rozmermi: dĺžka 30m, šírka 13m, výška 12m a veža 39m bola dokončená v r. 1860. Dvojitý kríž staroslovanského slohu, ktorý umiestnili na vežu, meria 2 m. Kostol bol však posvätený a odovzdaný do užívania až v r. 1863 za prítomnosti superintendenta Dr. Karola Kuzmányho. Obraz na oltári znázorňuje Ježiša ako žehná svojich učeníkov pred vstúpením na nebesá. Namaľoval ho prof. Jozef Klemens. Okrem hlavného obrazu je na oltári kópia Liebscherovho obrazu - pastieri prinášajú Ježišovi dary.

Evanjelický a. v. farský úrad, Nám. SNP 22, 038 52 Sučany.

tags: #evanjelicky #kostol #pri #rozhlase