Gemer-Malohont je región s bohatou históriou a kultúrou, ktorá sa odráža v jeho pamiatkach a tradíciách. Vďaka archeologickým výskumom a historickým štúdiám môžeme lepšie spoznávať minulosť tohto územia.
Archeologické výskumy
Archeologické výskumy v regióne Gemer-Malohont prinášajú cenné poznatky o osídlení a živote ľudí v rôznych obdobiach histórie. Nasledujúce výskumy odhalili zaujímavé nálezy, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu minulosti tohto územia:
- Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa): Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond. V sondách sa podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej doby bronzovej, doby laténskej Keltmi, z doby rímskej, z včasného stredoveku, ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku. Medzi najvýznamnejšie nálezy patrí nález železného zubadla, keramických fragmentov zhotovených na hrnčiarskom kruhu z doby laténskej, keramické fragmenty zdobené rytou vlnovkou, keramický fragment zhotovený na hrnčiarskom kruhu vyrobený v jednej z rímskych provincii, ako aj fragment kosteného hrebeňa, zo včasnostredovekého obdobia. Archeologická lokalita Barát kút bola mimoriadne vhodným miestom na osídlenie vďaka prírodnému zdroju vody - prameňu. Nad prameňom je z lomových kameňov vybudovaný kupolovitý prístrešok, ktorý bol zhotovený niekedy v období 2. polovice 19. storočia. Lokalita Barát kút bola v tomto období vyhľadávaným cieľom vychádzok a piknikov meštianskej society Rimavskej Soboty. Staršia literatúra lokalizuje do tejto polohy zaniknutý kláštor rádu Štefanitov alebo Johanitov. Predpokladáme, že v lokalite Kurinec - Barát kút bola situovaná grangia (z latinského slova grangia - sýpka), t. j. samostatný hospodársky dvor (majer) mimo vlastného areálu kláštora. Grangia v lokalite Barát kút s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala k benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach. Hypotézu o existencii grangie (hospodárskeho dvorca) v polohe Barát kút potvrdzuje aj objav zaniknutého rybníka. Hrádza rybníka je obdĺžnikovitého tvaru a má rozmery cca 82 x 28 m. Pozostatky zaniknutého hospodárskeho dvorca (grangie) sa pokúsime aj naďalej v budúcnosti hľadať a skúmať.
- Hrad Hajnáčka: Počas archeologického výskumu vykonaného v priestore hradnej pivnice boli objavené keramické nálezy vo fragmentárnom stave, z obdobia 16. - 18. storočia, ktoré umožňujú datovať vysekanie pivnice v tomto období. Počas výskumu bol na strednom hrade bol odkrytý aj zaniknutý múr, o dĺžke 2,9 m, ktorý na základe keramických nálezov môžeme zaradiť do 14. - 15. storočia.
- Rimavská Sobota - ul. I. Hatvaniho: Archeologický výskum na predmetnej stavbe boli odkryté sídliskové kultúrne vrstvy z obdobia novoveku (17. - 19. storočie), z obdobia vrcholného až neskorého stredoveku, z obdobia 13. - 15. storočia, ako aj z obdobia mladšej doby bronzovej - pilinskej kultúry. V profile základovej ryhy bol v hĺbke 0,30 - 0,92 m od pôvodnej úrovne terénu odkrytý obvodový múr meštianskeho domu z obdobia 2. pol. 19. - 20. storočia. V hĺbke 0,92 - 1,50 m od pôvodnej úrovne terénu bol odkrytý nález obvodového múru obytného domu, na základe keramického materiálu datovaný do 17. - 18. storočia.
- Čerenčany - Záhumnie: Počas výstavby rodinného domu bolo preskúmané sídlisko zo včasnej fázy pilinskej kultúry, ako aj kyjatickej kultúry. Zistené boli 4 uzavreté nálezové celky. Pomerne unikátny nález bol objavený v objekte č. 1/2013.
- Zaniknutý hrad Širkovce - Kapla: Počas prvého archeologického výskumu na zaniknutom hrade Širkovce-Kapla bolo odkrytých bolo celkom 7 sond. Sondami S 1-5/2013 boli odkryté základy hradnej cisterny (o rozmeroch 2,02 x 3,45 m, zhotovenej z pálených tehál. Cisterna pochádza z obdobia 15. storočia. V sondách S 6-7/2013 boli odkryté základy jednopriestorového objektu pravdepodobne hospodárskej funkcie o rozmeroch 1,94 x 3,3 m, datovaného do obdobia konca 15. až 16. storočia.
- Rimavská Sobota - ul. Svätoplukova: Archeologický výskum na tejto stavbe odkryl sídliskové kultúrne vrstvy z obdobia vrcholného stredoveku, z 13. - 15. storočia, ako aj sídliskovú kultúrnu vrstvu z mladšej doby bronzovej - pilinskej kultúry. Pozornosť si zasluhuje objekt č. 3/2012, v ktorom boli zistené keramické fragmenty, z obdobia 13. storočia. Z hľadiska archeologickej topografie má predmetný objekt zásadný význam, nakoľko doterajšími archeologickými výskumami bolo osídlenie mesta Rimavská Sobota v 13. storočí.
- Rimavská Sobota - ul. B. Bartóka: Počas archeologického výskumu vykonaného na stavbe „Rimavská Sobota - ul. B. Bartóka - Tržnica - Polyfunknčý objekt“ bolo odkrytých celkom 6 archeologických sond. V jednotlivých sondách bolo odkrytých 10 objektov. Výskumom bola odkrytá unikátna terénna situácia osvetľujúca fortifikačný systém mesta Rimavská Sobota. Odkryté boli nálezy 2 kolov, ktoré môžeme interpretovať ako nálezy pozostatkov mestskej palisády, ktorú môžeme na základe dendrochronologickej analýzy datovať do roku 1541. Odkrytý bol aj objekt ľadnice, v ktorom bol odkrytý súbor keramických a sklenených nádob, datovaný do 18. storočia.
- Abovce - Klobúk: Archeologický výskum na stavbe Abovce - Klobúk - Nájomný bytový dom s nižším štandardom 12 b. j.
- Čerenčany - Záhumnie: Počas výstavby rodinného domu na novoobjavenom sídlisku z mladšej a neskorej doby bronzovej bol odkrytý objekt sídliskového charakteru (odpadová jama), v ktorom bolo zistené torzo hlineného prstencovitého podstavca pod amforu. Podstavec stál na štyroch masívnych nôžkach, slúžil na odkladanie rozmerných nádob (amfora, zásobnica). Podstavec mohol plniť aj funkciu ohrievacieho stojana, pomocou ktorého sa mohol zohrievať alebo udržiavať obsah amfory teplý.
- Rimavský Brezov: Počas reštaurovania nástenných malieb v bývalom presbytériu kostola bola v hĺbke 0,60 - 0,56 m od úrovne podlahy zhotovenej v roku 1893 bola odkrytá podlaha zhotovená z bridlicových platní svetlohnedej, tmavohnedej, sivej a tyrkysovej farby. Tvary jednotlivých platní boli pravidelné aj nepravidelné, rozmery jednotlivých platní boli variabilné, pravidelné platne boli zistené o nasledovných rozmeroch: 65x 70 cm, 70 x 70 cm alebo 93 x 53 cm.
- Rimavská Sobota - ul. P. O. Hviezdoslava: Na predmetnej stavbe bolo odkryté a preskúmané sídlisko z mladšej doby bronzovej - pilinskej kultúry. Odkrytá bola zásobnicová jama, s valcovite profilovanými stenami a rozšíreným dnom.
- Rimavská Sobota - ul. K. Mikszátha: Na predmetnej stavbe bola odkrytá studňa s kamenným plášťom, s priemerom 1,90 m, dno studne boli zistené v hĺbke 3,80 m od pôvodnej úrovne terénu. V preskúmanom objekte studne bolo odkrytých 13 celých nádob (vrátane zrekonštruovaných a doplnených) a 12 torzovitých nádob (džbány, hrnce, pohár), z obdobia 17. - 18. storočia.
- Gemerský Jablonec: Počas archeologického výskumu vykonaného metódou sledovania výkopových prác pri odvlhčení románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci.
- Kalinovo - Hrabovo: Počas rekonštrukcie podlahovej krytiny v interiéri kostola bola odkrytá a preskúmaná loď pôvodného románskeho kostola v Kalinove - Hrabove z 13. storočia.
História Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Vznik múzea v Rimavskej Sobote datujeme do roku 1882. V jeho existencii sú obdobia, ktorým nebola v minulosti venovaná prílišná pozornosť. Sú to obdobia rokov 1918 - 1938, 1945 - 1970. Oni však majú svoju osobitú atmosféru a špecifiká, ktoré stáli za pripomenutie a spracovanie. Rovnako je to i s ľuďmi, ktorí v múzeu pôsobili v tomto období. V istých smeroch môžu byť toto obdobie poučením a na inej úrovni tiež inšpiráciou i pre súčasnosť.
Príspevky:
- ALÁČ, J.: K problematike dokumentačných fondov počas 125 rokov existencie Gemersko-malohontského múzea. In: Gemer - Malohont 3/2007. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2007, s.
- ALÁČ, J. 2011: Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 1945 - 1959. Zborník Gemer - Malohont 6 - 7/2011. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2011, s.
- ALÁČ, J.: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rokoch 1918 - 1938. In: Gemer - Malohont 8 - 9/2013. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2013, s. 143 - 157.
- ALÁČ, J.: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rokoch 1960 - 1969. In: Gemer - Malohont 11/2015. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2015, s.
Ďalšie kultúrne a historické aspekty
Kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu je bohaté a rôznorodé. Okrem archeologických nálezov a múzejných zbierok, región ponúka aj ďalšie zaujímavosti:
- Zväz Cigánov - Rómov: Zväz Cigánov - Rómov bola prvé kultúrna organizácia zastrešujúca záujmy Rómov, ktorá na Slovensku vznikla v roku 1968. Po založení Ústredného výboru v Bratislave boli zakladané okresné výbory, pričom v Rimavskej Sobote sa tak stalo v marci 1969. Úlohou okresných výborov bolo zakladať organizácie Zväzu v jednotlivých obciach, ako napríklad Ožďany, Klenovec, Veľký Blh, Rimavské Janovce, Držkovce, Hostice, Hnúšťa... Ich činnosť sa zameriavala na podporovanie rozvoja starostlivosti o deti a mládež, kultúrno-výchovnej a vzdelávacej činnosti a sociálno-zdravotnej starostlivosti.
- Drevené náhrobníky v Gemerských Michalovciach: Drevené náhrobníky pochádzajú z rokov 1910 - 1980. Sú zhotovené z dubového dreva a podľa slov informátorov ich výroba trvala 2-3 dni. Typická pre ne je zaoblená horná časť v strede so šesť cípou rozetou a telo s 1 - 3 širokými zárezmi. Tvar náhrobníkov údajne vychádza z tvaru kmeňa stromu, ktorý bol rozpílený na dve polovice.
- Rómski muzikanti v Gemeri-Malohonte: Podnetom pre realizáciu danej vedecko-výskumnej úlohy bola veľká koncentrácia rómskych hudobníkov v regióne Gemer - Malohont. Keďže rómski muzikanti pôsobia vo viacerých obciach regiónu, pre realizáciu výskumu sme vybrali osem obcí, typických bohatou muzikantskou tradíciou - Kokava Nad Rimavicou, Klenovec, Hrnčiarske Zalužany, Rimavská Sobota, Rimavské Janovce, Jesenské, Šimonovce a Gemer, no popri tom sme zaznamenali tiež informácie o hudobníkoch z ďalších lokalít.
- Mlyny a mlynárstvo v Gemeri-Malohonte: Pre Gemer-Malohont je charakteristická rôznorodosť prírodných podmienok. Tá mala vplyv aj na konštrukčnú rôznorodosť mlynov. Nachádzali sa tu vodné mlyny na spodnú i hornú vodu, mlyny, pri ktorých vodné koleso bolo nahradené turbínou, mlyny s parným pohonom, s pohonom na generátorový plyn, ale i s pohonom na elektrickú energiu. Mnohé z nich sa dodnes zachovali a niektoré dokonca takmer celistvé. Cieľom výskumnej úlohy bolo spracovať históriu mlynárstva v regióne, s ambíciou popísať to, čo sa zachovalo do súčasnosti.
Publikácia: Kolo, kolo mlynské... Z histórie mlynárstva a mlynov v regióne Gemer-Malohont. Hrachovo, Občianske združenie Ozveny 2012.
Príspevky:
- ALÁČ, J.: Príspevok k problematike mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte do roku 1900. Zborník Gemer - Malohont 6 - 7/2011. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2011, s.
- ALÁČ, J.: Fragmenty zo života mlynov na Slovensku. In: Folklór. 1/2014, roč. 4, s. 32 - 34.
- ALÁČ, J. - PULIŠOVÁ, Ľ.: Vodné mlyny v Gemeri-Malohonte v súčasnosti. In: Pamiatky a múzeá. 4/2012, roč. 61, s.
- Ľudové náhrobníky Novohradu, Gemera a Malohontu: Ľudové náhrobníky podávajú zaujímavé svedectvo o minulosti konkrétnej obce, a niekedy i regiónu. Ich výpovedná hodnota je často opomínaná. V skutočnosti sú dedinské cintoríny - dediny v malom. Sú na nich mená obyvateľov s dátumami narodenia a úmrtia. Zrejmá je s nich konfesionálna príslušnosť, ale i sociálna stratifikácia na prvý pohľad v minulosti kompaktného dedinského spoločenstva. Projekt: Prezentácia novohradských ľudových náhrobníkov in situ v obciach Horný a Dolný Tisovník (od roku 2009).
- Život a dielo maliara Eugena Makovitsa: Výskumná úloha spočíva v spracovaní maliarskej tvorby Eugena Makovitsa, rodáka z Rimavskej Soboty, ktorý tu pôsobil do roku 1945. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a neskôr sa presťahoval do Budapešti, kde v roku 1967 zomrel. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu. Venoval sa aj sochárskej tvorbe.
- Sochár Barnabás Holló: Výskum je zameraný na mapovanie diel uhorského sochára Barnabása Hollóa, rodáka z Gemera-Malohont.
Celé Slovensko - Hrady, zámky, zrúcaniny, zaniknuté hrady a pevnosti
Monitoring fauny
Okrem kultúrnych a historických aspektov sa v regióne Gemer-Malohont realizuje aj monitoring fauny:
- Rozšírenie kuvika plačlivého (Athene noctua) v Rimavskej kotline: Monitoring hniezdneho rozšírenia druhu v obciach orografického celku Rimavská kotlina.
- Vtáctvo vodnej nádrže vo Včelinciach: Výskum druhového zloženia vtáctva územia a ich početností pomocou odchytu a krúžkovania vizuálneho a akustického monitoringu a priameho dohľadávania vybraných druhov. Na vodnej nádrži sme doteraz preukázali hniezdenie napríklad labute hrbozobej, kane močiarnej a svrčiaka slávikovitého.
- Zimovanie vodného vtáctva na rieke Slaná: Výskum druhového zloženia a početností vtáctva zimujúceho na rieke Slaná na úseku od obce Bretka po štátnu hranicu s Maďarskom pomocou líniovej metódy. Počas trvania výskumu sme na území zaznamenali zimovanie 21 druhov, napríklad potápača veľkého a kane sivej.