Farnosť Tokajík: História, Kňazi a Odkaz Biskupa Jána Vojtaššáka

Tokajík, neveľká obec v okrese Stropkov, sa zapísala do dejín Slovenska svojou pohnutou históriou počas druhej svetovej vojny. Do jej radostnejších dejín sa veľkými písmenami zapísala nedeľa 25. júla 2021. Duchovnú radosť veriacich z obnoveného chrámu starozákonného proroka Eliáša zavŕšila práve v tento deň posviacka jeho interiéru, ktorú vykonal prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ.

V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, jej kňazov a na významnú osobnosť biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý sa významne zapísal do dejín Cirkvi na Slovensku.

Pohľad na obec Tokajík.

Historické Korene Farnosti

Hornooravská obec Zákamenné sa významne zapísala do dejín Cirkvi na Slovensku tým, že dala veľkého syna Cirkvi i národa - biskupa Jána Vojtaššáka. Je to goralská obec, ktorá sa pôvodne volala Zákamenno - Klin. Zákamenné bolo jedným zo stredísk náboženského života na Orave. V období rekatolizácie na hore Kalvária pôsobili misionári z Poľska.

Prvý kostolík sa v obci Zákamenné spomína v roku 1659. Nový kostol z dreva zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie mali obyvatelia vybudovaný už v roku 1708 a v roku 1748 sa stal Zákamenný Klin farnosťou. Dovtedy bola obec filiálkou farnosti Lokca. V čase narodenia Jána Vojtaššáka malo Zákamenné okolo 1750 obyvateľov. Miestny farár Juraj Ondriš v roku 1862 dal vybudovať Kalváriu, ktorá sa stala strediskom nábožnosti nielen pre obyvateľov obce, ale i širšieho okolia. Nový farský kostol bol vybudovaný v roku 1893. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa obec Zákamenné rozrástla a toho času má už okolo 5000 obyvateľov. V roku 1995 sa veriaci pod vedením duchovného otca Jozefa Kasana pustili do výstavby druhého kostola na Vyšnom konci. Nový kostol posvätil diecézny biskup František Tondra 1. januára 2001. Veriaci žijú v nádeji, že tento nový kostol bude v budúcnosti zasvätený úcte blahoslaveného Jána Vojtaššáka, ak sa raz úspešne dokončí proces jeho blahorečenia a bude povýšený na oltár.

Významné Osobnosti Farnosti

Ján Vojtaššák

Ján Vojtaššák sa narodil v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, 14. novembra 1877 ako siedme z jedenástich detí. Chlapec bol pokrstený 15.11.1877 a dostal meno Ján. Rozhodujúci vplyv na malého Jána malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami. V rodine jeho rodičov bola hlboko zakorenená viera a nábožnosť. Rodinná kresťanská výchova vštepovala do jeho srdca zbožnosť, pracovitosť, úctu k životu i k ľuďom. Dom Vojtaššákových bol pre Jána prvým malým seminárom, v ktorom sa utváralo budúce kňazské poslanie i jeho životné postoje. Už prvé kroky ho čoskoro priviedli k službe oltára ako miništranta v tom istom Božom chráme, kde bol jeho otec v tom čase kostolníkom.

Prvé štyri triedy ľudovej školy navštevoval Ján v rokoch 1883 - 1887 v rodnej obci, ďalšie dva roky chodil do školy v Stankovanoch, kde bol jeho ujček Anton Klimčík farárom. Ujček s rodičmi postrehli charakterové vlastnosti malého Jána, najmä jeho nábožnosť a dobrotu srdca. Rozhodli sa pre jeho ďalšie štúdium. Ujček zameral jeho výchovu na duchovnú dráhu a pomáhal mu aj v ďalšom štúdiu. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára 2. Štúdium v seminári s presným plánom, usporiadaním a vnútorným poriadkom vyhovovalo jeho osobnému zameraniu. Ako „clericus exemplaris“ - „príkladný bohoslovec“ sa stal tichým príkladom pre mnohých seminaristov. V spišskokapitulskom seminári študoval v období, keď bol maďarizačný tlak na všetkých druhoch škôl, vrátane bohosloveckých seminárov, veľmi silný. Výchova a disciplína v seminári nebola však narušená výraznejšími národnostnými trenicami či napätím. Ján Vojtaššák svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel. Bol jedným z troch bohoslovcov - ako to uvádza v autobiografii, ktorí do oficiálneho štatistického formulára uviedli ako svoju materinskú reč slovenčinu, čo mohlo mať vtedy aj nepriaznivé následky.

Ján Vojtaššák prijal kňazské svätenie v jubilejnom roku - 1. júla 1901 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Pavla Smrečányho v spišskej katedrále svätého Martina. Svoju prvú svätú omšu - primície slávil vo svojom rodisku v Zákamennom 7. júla 1901. Po vysviacke dostal novokňaz Ján Vojtaššák dispozíciu na prvé kaplánske miesto v Hornej Zubrici, na hornej Orave, kde nastúpil 22. júla 1901. Mladý kaplán Ján Vojtaššák plnil svoje kňazské poslanie s veľkým oduševnením. Rozprúdil v obci náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou, ako vedel pritiahnuť deti a mládež. Vyučovanie náboženstva dopĺňal aj stretnutiami s mládežou v domácnostiach, v nedeľu po- obede vysvetľoval katechizmus dospelým v kostole. Naplno využíval svoj dar pre pastoračné vedenie pri všetkých príležitostiach. Z osobnej skúsenosti dobre poznal duchovné potreby dedinského ľudu, a tak aj nasmeroval svoje kňazské pôsobenie.

Veľký vplyv na jeho kňazský charakter mali kňazi, s ktorými pestoval duchovné bratské spoločenstvo. Hneď na začiatku svojej kňazskej dráhy nadviazal kontakty s farármi v okolitých farnostiach, najmä s tými, ktorí si zachovali slovenské povedomie a venovali sa nábožensko-kultúrnemu vzdelávaniu svojich veriacich. Patril k nim Jozef Bonko z Nižnej Lipnice, Andrej Hromada z Jablonky, Andrej Doránsky z Hladovky, Štefan Haluška z Oravky i Andrej Hlinka, ktorého poznal na jeho prvej kaplánskej stanici v Zákamennom roku 1889 a ostal s ním v kontakte aj ako bohoslovec. Odvtedy trval ich blízky priateľský vzťah. Andrej Hlinka mal vplyv aj na jeho osobné a duchovné formovanie.

Jána Vojtaššáka ako kaplána často prekladali z jednej farnosti do druhej. Už roku 1903 bol kaplánom v Kvačanoch v Liptove, o rok v Bijacovciach na Spiši. Po jednomesačnom účinkovaní bol preložený do Podvlku na Orave, o dva mesiace bol už v Zubrohlave a o šesť mesiacov v Ústí nad Oravou. Širšie pole pôsobnosti sa kňazovi Jánovi Vojtaššákovi naskytlo v hornooravskom mestečku Tvrdošíne, kde pôsobil ako kaplán od 25.marca 1906 do 8.septembra 1908. Vo farnosti sa čoskoro prejavilo oživenie náboženského života. Zaviedol poklonu Prevelebnej Sviatosti Oltárnej, naučil veriacich modliť sa ruženec, katechizoval, navštevoval chorých a chudobných. Veľkú pozornosť venoval deťom. V Katolíckom kruhu našiel ochotníkov, s ktorými hrával divadlá. Rozširoval slovenské noviny, najmä Kráľovnú Svätého Ruženca a Posla Božského srdca. Keď sa na zasadnutí školskej stolice riešila otázka vyučovacieho jazyka v tamojšej ľudovej škole, navrhol pri vyučovaní používať slovenský jazyk.

Ján Vojtaššák si ešte v Ústí vykonal synodálnu skúšku, 8. septembra 1908 dostal z biskupského úradu dispozíciu na kaplánsku stanicu do Veličnej. Na kaplánke vo Veličnej zastihli Jána Vojtaššáka v máji 1910 krajinské voľby. Ján Vojtaššák sa dostal, bezdôvodne, do istej konfrontácie s cirkevnou vrchnosťou pre incident obyvateľov voči okresnému dekanovi v predvolebnom boji. Bol okamžite preložený do Vyšných Repáš za administrátora farnosti. Po šiestich týždňoch, 21. júna, sa vrátil nazad do Veličnej na kaplánku. Ján Vojtaššák spravoval farnosť vo Veličnej až od roku 1911. Nový farár Ján Vojtaššák získal „gazdovskú“ faru so všetkými problémami okolo hospodárstva. O hospodárstvo sa mu pomáhal starať mladší brat s manželkou, ktorá bola aj jeho domvedúcou. Od októbra 1912 mal na starosti redakciu a administráciu Svätej Rodiny. V ťažkých rokoch prvej svetovej vojny zmobilizoval všetky svoje sily, vytvoril si okruh aktívnych prispievateľov z radov národne uvedomelých kňazov, takže časopis Svätá Rodina neprestal plniť svoju úlohu.

Farský kostol vo Veličnej je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Možno aj táto skutočnosť prispela k tomu, že jeho nábožnosť bola preniknutá hlbokou úctou k anjelom, najmä k anjelovi strážnemu. Ochrane anjelov strážcov pripisoval aj vyviaznutie z nebezpečných životných situácií, v ktorých sa tam ocitol: vyslobodenie z rozvodnenej rieky Oravy pri Žaškove alebo, že pri inej nehode pri Žaškove neprišiel o oko alebo, že bez zranenia prežil autohaváriu. Vo farnosti Veličná pôsobil Ján Vojtaššák do roku 1919, kedy bol ustanovený za riaditeľa biskupskej kancelárie v Spišskej Kapitule a neskôr aj za rektora bohosloveckého seminára.

Mnohí duchovní na slovenských dedinách, ako aj Ján Vojtaššák na všetkých svojich pôsobiskách, cítili nutnosť šíriť vzdelanie, kultúru, osvetu, dvíhať morálno-náboženské povedomie vo svojich farnostiach. O potrebe a možnostiach vydávať nábožensko-spoločenský časopis, ktorý by spĺňal aj isté národné kritériá, uvažovali viacerí kňazi rovnakého zmýšľania na spoločnom výlete v Zakopanom roku 1908. O návrhu založiť časopis informovali aj niekoľkých mladších kňazov Spišskej diecézy s požiadavkou finančnej podpory na vydanie prvého čísla. Zozbieralo sa okolo 1600 korún. Redaktorom sa stal Anton Hromada, ktorý na podnet Jána Vojtaššáka požiadal biskupský úrad v Spišskej Kapitule o povolenie vydávať nový slovenský náboženský časopis Svätá Rodina, venovaný kresťanským rodinám, k úcte svätej Rodiny nazaretskej a k ochrane kresťanských rodín. V tom istom čase, v septembri 1912, ochorel a zomrel aj Štefan Pirončák (1844 - 1912), farár v Jablonke, ktorý redigoval a vydával časopis Kráľovná svätého Ruženca. Aby časopis nezanikol, ujal sa aj tejto práce Ján Vojtaššák.

Ján Vojtaššák redigoval Svätú Rodinu aj ako spišský biskup, v roku 1927 odovzdal starosť o vydávanie tohto časopisu Misijnému domu Spoločnosti Slova Božieho v Štiavniku. Dobré meno a úcta, ktorú mal medzi kňazmi Ján Vojtaššák, farár vo Veličnej, ako aj horlivosť na poli náboženského a národného obrodenia, upriamili na neho pozornosť aj v Ríme. Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila dňa 13. februára 1921 v starobylej Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli na biskupov Spišská Kapitula - Katedrála sv. Martina, v ktorej bol Boží služobník, Ján Vojtaššák, vysvätený na kňaza 1. júla 1901vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský. Jeho životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupský erb a heslo, ktoré si zvolil. Jeho erb znázorňuje anjela so zlatou svätožiarou, stojaceho na podnožke, ktorý v pravici drží meč, v ľavici štít, na ktorom je dvojramenný kríž. Štít je položený na kartuši, prevýšený latinským krížom. Vpravo je mitra, vľavo berla. Nad všetkým v znaku je biskupský klobúk. Pod znakom je jeho biskupské heslo: „Angelis de te“ - „Anjelom prikázal o tebe.“ Sú to slová 91.

Ján Vojtaššák po svojej biskupskej vysviacke dňa 27. februára 1921 zaujal v katedrálnom chráme svätého Martina svoj biskupský stolec a začal požehnane spravovať Spišskú diecézu. Prehľad o stave diecézy mal z vlastnej pastoračnej praxe, poznal problémy malých chudobných farností na Orave, v Liptove a Spiši, ako i problémy pri pastorácii vo farnosti Veličná (s prevahou obyvateľov inej konfesie). Bohaté skúsenosti získal aj ako riaditeľ biskupskej kancelárie a rektor seminára vo veľmi ťažkom a zložitom období.

Biskup Ján Vojtaššák sa prihovára pútnikom na Levočskej horeSpoločnosť bola v morálnom rozklade, šírilo sa sociálne nepriateľstvo na dedinách, podmienené veľkými sociálnymi rozdielmi, vznikala triedna nenávisť medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Vnútorné napätie v štáte stupňovali vzťahy medzi oboma národmi, medzi Českom s rôznymi sociálnymi prúdmi a voľnomyšlienkárskymi ideami, ľavicovými, socialistickými a ateistickými názormi v istých spoločenských vrstvách, ktoré podporovalo aj oficiálne politické vedenie štátu (T. G. Masaryk, E. Beneš, V. Cirkevní predstavitelia museli hneď od začiatku viesť zápas s oficiálnymi vládnymi zásahmi, najmä keď išlo o otázky práva a pôsobenia Cirkvi. Veľmi necitlivo sa riešila školská otázka (zrušenie gymnázií, tlak na katolícke stredné školy, ba i na ľudové školstvo). Veľmi vážnym problémom boli snahy o nepravú reformu cirkevného života, ktoré našli živý ohlas najmä medzi českým klérom a vyústili napokon vo vzniku Československej (národnej) cirkvi. Aj medzi duchovnými sa šírili myšlienky o reforme cirkevného života, ktoré našli živnú pôdu najmä v Česku a vyústili odchodom 230 kňazov a 1 388 000 ľudí z katolíckej Cirkvi do Československej cirkvi. Ján Vojtaššák v Spišskom biskupstve hneď v začiatkoch svojho pôsobenia musel zaujať k tomuto problému svoje stanovisko. Známy je vznik Československej cirkvi v Liptovskej Osade. S pomocou Božou sa mu šírenie týchto rozvratných hnutí v diecéze podarilo zastaviť.

Biskupská katedra v Spišskej Kapitule, z ktorej kázal biskup Ján Vojtaššák Biskup Ján Vojtaššák sa zo všetkých síl usiloval duchovne obrodiť veriacich svojej diecézy. Využíval na to mnohé prostriedky a aktivity. Za účinný prostriedok na duchovnú obnovu viery považoval ľudové misie. Pri ich organizovaní trval biskup Ján Vojtaššák na pravidelnom usporiadaní a obnove v jednotlivých farnostiach. Spravidla ich viedli rehoľníci - redemptoristi, jezuiti, verbisti, minoriti i františkáni. Prehĺbenie duchovného života veľmi podporili organizované duchovné cvičenia nielen pre kňazov, ale i pre jednotlivé sociálne skupiny z radov laikov. V jednotlivých kláštoroch sa osobitne viedli duchovné cvičenia pre mužov. Pre ženy (najmä učiteľky) sa konávali duchovné cvičenia v kláštore sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Levoči. Súčasťou jeho úsilia o duchovnú obnovu diecézy boli aj jeho pastierske vizitácie v jednotlivých farnostiach. Osobne niekoľkokrát navštívil každú farnosť počas svojej dlhej biskupskej služby. Vizitácie boli pre neho zdrojom poznania veriacich, a pre nich zasa príležitosťou povzbudenia a posilnenia prítulnosti a dôvery voči nemu. Boží sluha, biskup Ján Vojtaššák, pri adorácii Najsvätejšej Eucharistii Biskup Ján Vojtaššák vsadil svoje úsilie o duchovnú obnovu diecézy na Eucharistiu. Nedlho po zaujatí svojej biskupskej služby odporúčal založiť vo farnostiach Arcibratstvá večnej poklony, v ktorých by sa zoskupili ctitelia Eucharistie, a usiloval sa obnoviť večnú poklonu vo farnostiach diecézy. V Spišskej diecéze sa na jeho podnet uskutočnili diecézne eucharistické kongresy v Kežmarku, v Levoči, v Spišskej Novej Vsi a v Tvrdošíne. Sám bol účastníkom viacerých svetových eucharistických kongresov (Viedeň roku 1912, Chicago roku 1920, Kartágo...

Dôležité dátumy zo života Jána Vojtaššáka:

Misie vo farnostiach v okolí Poruby pod Vihorlatom v roku 1944

V roku 1944 sa konali misie aj v blízkych farnostiach:

• 26.02.1944-05.03.1944 Tokajík (o. Zakopal, o. Kozelský)
• 21.03.1944-26.03.1944 Úbrež (obnova misií, o. Zakopal, o. Arvaj)

Dnes - 4. augusta - je 50 rokov (4. 8. 1965) od smrti otca biskupa Jána Vojtaššáka. Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposednejšie práce niesol tento údel v hlbokej pokore. Prosíme ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi. Za jeho blahorečenie ťa prosíme skrze Krista nášho Pána. Imprimatur 19.5.1995 + Dr.

tags: #farnost #tokajik #knaz