Aby každý jazyk vyznal, že Ježiš je Pán: Význam mena Ježiš

Meno Ježiš má hlboké korene v histórii a teológii. V tomto článku sa pozrieme na jeho pôvod, význam a na to, ako sa toto meno v priebehu času vyvíjalo a ako sa v rôznych kultúrach používa.

Antifóna svätej Omše dobre vystihuje zmysel slávenia, keď nás vyzýva, aby sme sa s úctou poklonili Dieťaťu, ktoré v týchto dňoch kontemplujeme ležiace v jasliach: „Na meno Ježiš nech sa zohne každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a každý jazyk nech vyznáva: Ježiš Kristus je Pán na slávu Boha Otca“.

Dnes slávime sviatok zasvätený Najsvätejšiemu menu Pána.

Odkiaľ pochádza meno „Ježiš“? Pôvod a význam mena

Meno Ježiš je hebrejského pôvodu a znamená: „PÁN (JHVH) zachraňuje; PÁN je záchrana.“ V Ježišových časoch sa už používala novšia forma Ješú(a). Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Má ho viacero osôb.

Starozákonné postavy s menom Jozue

• Jozue, Nunov syn: Známym ako vojnový vodca Izraelitov a Mojžišov sprievodca pri výstupe a zostupe z Vrchu Sinaj. Bol strážcom vchodu do stánku zjavenia a vodcom ľudu do Zasľúbenej zeme (Sir 46,1). Kniha Sirachovcova ho preto volá Mojžišov nástupca v proroctve.
• Mestský veliteľ Jozue: 2 Kr 23,8 píše o inom Jozueovi, ktorý bol mestským veliteľom. Podľa neho bola pomenovaná aj mestská brána Jeruzalema. Takýto veliteľ sa musel teda vyznačovať mimoriadnou vernou službou a lojálnosťou voči kráľovi.
• Veľkňaz Jozue, Josedekov syn: Spomína sa spolu s júdskym námestníkom Zorobábelom ako obnoviteľ chrámu (Ag 1,1). Vzbudený na duchu, veľkňaz Jozue bol očistený od viny, obdarovaný novou autoritou a boli mu zverené ďalšie povinnosti. Prorok Zachariáš veľkňazovi Jozuemu dáva hodnosť pomazaného a po obnovení chrámu bude korunovaný (Zach 3-4; 6).

Z tohto stručného prehľadu badáme, že osoby, ktoré nosili meno Jozue, zohrali dôležitú úlohu pri vovedení Izraelitov do Zasľúbenej zeme, pri obrane mesta alebo pri poexilovej obnove chrámu. Nepochybne mimoriadnu dôležitosť zohrala práve postava Jozueho, Mojžišovho nástupcu v proroctve. Tento Jozue dokončil, to čo Mojžiš začal ale sám nemohol dokončiť. Mojžiš, na príkaz PÁNOV vyviedol ľud z Egypta a Jozue, na príkaz PÁNOV voviedol ľud do Zasľúbenej zeme. Prvý vyviedol z otroctva, druhý doviedol do požehnanej zeme.

V gréckom preklade Starého zákona má meno Jozue výslovnostnú podobu Jésús. Toto meno má aj jediný autor starozákonného spisu, ktorý sa podpísal pod svoj spis - Jésús, syn Sirachov z Jeruzalema (Sir 50,27). V novozákonnom gréckom texte má meno Ježiš presne takú istú grécku podobu ako všetky spomínané mená - Jésús.

V čase keď sa písali knihy s veľkými gréckymi písmenami, tak plná podoba mena Jozue alebo Ježiš vyzerala nasledovne - IHCOUC, pričom grécke písmeno sigma, aj keď vyzeralo ako naše latinské “C”, sa vždy vyslovovalo ako naše “s”. Inými slovami, vyslovovalo sa to stále Jésús.

Avšak odpisovači zvykli robiť skratky slov a predovšetkým dobre známych mien. A tak z gréckeho slova IHCOUC sa vynechali vnútorné písmená HCOU a vznikla skratka IC. Táto skratka je dobre známa z ikon, kde sa ňou označuje meno Ježiš. Skratkou XC sa obdobne myslí na iné grécke slovo XPISTOC (čítaj christos) Kristus.

Svätý Bernardín Sienský vo svojej dobe podporoval úctu k Ježišovmu menu a ako ovocie svojho úsilia ho pridal k slovám svätej Alžbety, ktoré opakujeme v modlitbe Zdravas Mária. „Veľkým základom viery je meno Ježiš, ktoré z nás robí Božie deti,“ povedal taliansky svätec. Viera „spočíva v poznaní a svetle Ježiša Krista, ktorý je svetlom duše, bránou života, základom večnej spásy“.

Význam mena Ježiš v Novom zákone

Meno Ježiš má teda úplne ten istý význam ako meno Jozue.

V tejto súvislosti treba spomenúť jedného z najväčších kazateľov stredoveku - sv. Bernardína zo Sieny (1380-1444). Tento františkánsky reformátor je známy ako Apoštol Najsvätejšieho mena Ježiš. Priviedol mnohých k obráteniu a zmiereniu. Keďže kázanie spájal s Najsvätejším menom Ježiš a údajne ako prvý ho používal podstatne častejšie ako iní, používal aj monogram IHS namiesto celého mena IHCOUC. Ako veľký šíriteľ hlbokej úcty k menu Ježiš je znázorňovaný s touto skratkou, ktorá je v slnečnom žiariacom disku. Otcovia jezuiti o sto rokov neskôr sa stanú pokračovateľmi mimoriadnej úcty k menu Ježiš.

Pôvodne teda skratka IHS sa používala len namiesto celého mena Ježiš. Len oveľa neskôr, sa začala vykladať symbolicky. Predpokladalo sa, že každé písmeno stojí za iné slovo, samozrejme v latinčine a teda Iesus Homini Salvator znamenalo Ježiš človeka spasil - krajšie Ježiš Hriešnikov Spasil. Aj keď tento výklad mena nie je pôvodný, obsahovo však je správny a len málo sa odchyľuje od pôvodného významu mena Ježiš - PÁN zachraňuje alebo PÁN spasí.

Všetci novozákonní pisatelia písali už spisy Nového zákona najmenej s asi 15 ročným odstupom od udalosti smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia nášho PÁNA Ježiša Krista. Preto naplnení Duchom Svätým a pod vplyvom jeho inšpirácie dávali mnohým udalostiam poveľkonočný význam. Preto keď aj opisujú meno Ježiš, hneď mu dávajú význam už nielen zo samotného mena, ale najmä z toho, čo Ježiš urobil pre človeka.

Evanjelisti Matúš a Lukáš sa zhodujú v tom, že anjel prikázal pomenovať Máriino dieťa Ježiš (Mt 1,21; Lk 1,31; 2,21). Jozefovi anjel aj vysvetlí, že mu dá meno Ježiš, lebo on, Ježiš, vyslobodí ľud z hriechov. Boží posol vysvetľuje nie meno, ale úlohu Ježiša - Ježiš je vysloboditeľ ľudí z hriechov. To nedokáže nik z ľudí. Meno Ježiš teda v prípade samotného Krista predznačuje hlbší význam.

Zaujímavosťou je, že aj Nový zákon pozná niekoľko iných osôb, ktoré majú meno Ježiš, resp. Jésús. Ako prvý sa spomína Ježišov predok, syn Eliezera (Lk 3,29). Druhý Jésús, známejší pod menom Barabáš (v preklade „syn otca“) bol povstalec a vrah (Mk 15,7). Jeho spolu s Ježišom Mesiášom ponúka pilát ľudu na výber (Mt 27,16-17). Zaiste, že rovnaké mená spôsobili u odpisovačov to, že v mnohých rukopisoch radšej nepomenovali tohto povstalca menom Jésús, ale len Barabáš. V Skutkoch apoštolských sa spomína istý čarodejník Elymus, Barjésú („syn Jésúsa“; Sk 13,6-8). Štvrtý a posledný prípad človeka menom Jésús je Pavlov spoľahlivý spolupracovník nazývaný aj Justus („spravodlivý“). Tento bol Pavlovi potechou (Kol 4,11).

Okrem Ježiša PÁNA, Nový zákon spomína ešte štyri osoby s menom Jésús - dvaja majú negatívny charakter a iní dvoja zasa pozitívny. Je hriechom poškodiť meno iného človeka. Každý je citlivý na svoje meno. Opačne zasa, mať v úcte mená iných ľudí znamená vlastne mať v úcte ich samých. Meno teda v základnom zmysle slova zachycuje celú osobu. Mať teda v úcte mená iných je vyjadrením úcty a lásky k nim. Mať úctu k Božiemu menu PÁN je dokonca jedným z Desatora Božích prikázaní. A v tomto prikázaní ide aj o prejav úcty a lásky k Bohu Stvoriteľovi a Vysloboditeľovi.

Úcta k menu Ježiš

Vráťme sa k menu Ježiš. Slová sv. Pavla apoštola Filipanom nádherne vyjadria, to čo sa v tradícii stalo živou vierou. Písal do Filíp, že Boh vo svojom záchrannom pláne povýšil Ježiša nad všetko a dal mu také meno, ktoré je nad každé iné meno. Urobil to preto, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš, Mesiáš je Pán! Vzdanie úcty menu Ježiš nie je nikomu na poníženie, ale je to prejav našej viery na slávu Boha Otca (Fil 2,9-11).

Uctievanie mena Ježiš nie je magickou formulkou, ktorá zachráni od zlého. Uctievanie mena Ježiš v pravej viere - teda klaňanie sa Ježišovi ako človeku a Bohu v jednej osobe - je vierovyznaním a vzdávaním chvály Božej blahosklonnosti za jeho záchranný plán s nami. Vzývať meno Ježiš znamená zohnúť koleno a skloniť srdce pred tým, kto je Boh a človek s pokorným srdcom v jednej osobe. Vzývať Ježiša je modlitba dobrého lotra, ktorý prosí o záchranu. Ako Jozue previedol ľud do Zasľúbenej zeme, tak Ježiš prevádza, tých, čo k nemu volajú, do raja (Lk 23,42). Vzývajme často Ježiša ako PÁNA a majme nádej!

Netreba čakať len na 3. januára, kedy je ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Ježiš.

Svätý Josemaría nás naučil nádherný výrok: „Iesu, Iesu, esto mihi semper Iesus“: Ježišu, Ježišu, buď pre mňa vždy Ježišom. Ak ju budeme často opakovať, budeme prekvapení jej účinkami, najmä keď sa budeme cítiť smutní, ustarostení alebo unavení. „Volám ho Ježiš, bez strachu, sám,“ zvykne nám hovoriť. „Tu, pri svätostánku, sa nehanbím volať ho po mene. Syn môj, aj ty mu povedz, že ho miluješ, že ho budeš milovať vždy, stále viac a viac!“

Naším poslaním - poslaním bežných kresťanov - je šíriť vôňu tohto mena všade okolo nás.

S akým prízvukom a nehou by zaznievalo Ježišovo meno na perách jeho Matky a svätého Jozefa! S dôverou ich prosíme, aby nám pripomínali jeho požehnané meno, aby sme si ho natrvalo uchovali v srdci.

V Katolíckej cirkvi má každý mesiac v roku svoj dominantný duchovný rozmer, v ktorom sa špeciálne sústreďujeme na nejakú konkrétnu zbožnú tému. Tento sviatok sme slávili 3. januára. My si počas celého januára môžeme náš duchovný život obohatiť tým, že si nájdeme čas, v ktorom oslávime sväté meno nášho Spasiteľa. Meno Ježiš znamená: „Boh zachraňuje“. Toto sväté meno nesie v sebe hlboký význam, ktorý je nám pripomienkou jeho vykupiteľského diela.

Boh svoju moc vyjadril vo svojom Synovi, v jeho svätom mene, cez ktoré nám ukazuje, kto je Ježiš a aké je jeho poslanie na zemi. My si ho môžeme uctiť viacerými spôsobmi. V prvom rade si musíme uvedomiť, že jeho meno je sväté a nie je vhodné ním hrešiť. Druhé Božie prikázanie nás napomína: „Nevezmeš Božie meno nadarmo“. Naša kultúra sa stala ľahostajnou k úcte, ktorá patrí nášmu Božskému Spasiteľovi.

Vyslovovať Ježišovo meno s úctou a vierou, znamená prijať ho za Spasiteľa svojho života. Skrze jeho sväté meno sa nám odpúšťajú hriechy. Tiež sa uzdravuje náš duchovný a telesný život. Zlí duchovia sa boja Ježišovho mena. Učeníci skrze jeho meno robili zázraky, lebo o čokoľvek prosili v jeho mene, to Otec vykonal. Chorí sú uzdravení, mŕtvi vzkriesení, chromí chodia, hluchí vidia, malomocní sú uzdravení.

Sám Ježiš povedal: „V mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, budú chytať hadov a ak vypijú nejaký jed, neuškodí im, budú klásť ruky na chorých a oni sa uzdravia“ (Mk 16, 17-18).

Cirkev nám ponúka mnoho krátkych modlitieb, ktorými si uctíme sväté meno nášho Spasiteľa.

Ježišovo meno je stredobodom celej kresťanskej modlitby. Všetky liturgické modlitby sa končia formulou „skrze nášho Pána Ježiša Krista“. Vrcholom modlitby Zdravas‘, Mária je meno Ježiš. Vďaka jeho svätému menu ma aj samotná modlitba ruženca moc víťaziť nad zlom.

My, ktorí veríme v jeho sväté meno, máme večný život. Pripomína nám to aj 1. Jánov list: „Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna“ (1 Jn 5, 13). Vzývanie Ježišovho mena pomáha rozdrviť myšlienky pýchy, hnevu, nečistého zmýšľania a sebectva.

Mnoho svätých zomieralo s modlitbou na perách, v ktorej neustále opakovali meno Ježiš, a to sa považuje za najdokonalejší spôsob prechodu z tohto života do ďalšieho. Najväčším ctiteľom Ježišovho mena bol svätý Bernardín Sienský, ktorý vytvoril nápis s monogramom Ježišovho mena IHS.

Tabuľka: Pôvod a význam mien Ježiš a Kristus

Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. (Filipským 2, 9 - 11)

tags: #aby #kazdy #jazyk #vyzna #ze #jezis