Ikonostas má presne danú schému a predstavuje Sväté Písmo v obrazoch. Podobne ako z knihy, človek si môže z neho prečítať najdôležitejšie príbehy a posolstvo o vykúpení človeka. V centre ikonostasu je preto osoba Ježiša Krista na tróne ako Kráľa.
Kompozične ikonostas tvorí šesť radov, pričom každý rad má ustálený zoznam ikon. Prvý rad obsahuje starozákonné obrazy, kde sú vyobrazené výjavy zo Starého zákona. Druhý rad ikonostasu je nazvaný aj ako hlavný rad. Jednotlivé ikony tohto radu sú vzájomne oddelené tromi dverami - dvoma diakonskými - severnými a južnými - a strednými, tzv. cárskymi.
Príklad ikonostasu
Cárske dvere
Uprostred hlavného radu ikonostasu sa nachádzajú rezané a zlátené dvojkrídlové dvere osadené medailónmi, ktoré sa volajú cárske dvere. V Byzantskej ríši cárskymi dverami vchádzal aj cisár pred svätým prijímaním. Tento panovník ako ochranca cirkvi mal privilégium prijímať v oltárnom priestore spolu s kňazmi. Kráľovskými dverami kňaz prináša do oltárnej časti evanjelium a nimi aj vychádza, aby sväté evanjelium čítal ľudu. Zároveň týmito dverami prináša obetné dary na oltár a nimi ich ako Eucharistiu vynáša k svätému prijímaniu. Cárskymi dverami vychádza biskup i kňaz, aby požehnal ľudu.
Zdobia ich minimálne dva medailóny Zvestovania, v bohatšej variante je to šesť medailónov a to dva Zvestovania a štyri medailóny evanjelistov - sv. Marek, sv. Lukáš, sv. Ján, sv. Matúš. Pri starých ikonách môžeme na cárskych dverách nájsť medailóny Jesseho stromu tzv. rodokmeň Ježiša Krista.
Na cárskych dverách sú znázornení evanjelisti (Marek, Matúš, Lukáš a Ján). Po pravej strane od cárskych dverí sa nachádza ikona Krista. Charakteristickou črtou tohto ikonografického typu je zobrazenie Krista v celej postave so žehnajúcou pravicou, v ľavici držiac otvorenú knihu. Samotná kniha však nie je iba poukázaním na radostnú zvesť Evanjelia a učenie Krista na zemi, ale ikonografický zmysel zobrazenej knihy je podstatne širší a má viac významov. Kniha v ruke Krista je Knihou života, v ktorej sú zapísané mená spasených. Je tiež knihou, o ktorej sa zmieňuje vo svojom zjavení svätý apoštol a evanjelista Ján ako o Knihe zapečatenej siedmimi pečaťami, ako o tom svedčí Nový aj Starý zákon. A nakoniec kniha je aj symbolom samotného Evanjelia.
Čo sa týka odevu Krista, jeho vrchný odev je nazvaný himation a spodný chitón. Himation Krista je modrej farby, symbolizuje jeho reálne prijatie ľudskej prirodzenosti, do ktorej sa zahalil ako do plášťa. Spodný odev, chitón, je červenej, niekedy tmavočervenej farby a symbolizuje jeho božskú prirodzenosť. Spojenie týchto dvoch odevov, modrého a červeného, je symbolom zjednotenia dvoch prirodzeností Krista - božskej aj ľudskej.
Vľavo od cárskych dverí je ikona Presvätej Bohorodičky, ktorá je v tradícii cirkvi spomedzi ikon najuctievanejšou. Spodný odev Bohorodičky (Panny Márie) je modrej farby, symbolizuje jej ľudskú prirodzenosť. Vrchný plášť je červenej farby, symbolizuje Máriine úplné odovzdanie sa Kristovi. Východná cirkev o Márii učí, že je Bohorodička a navždy Panna. Obe tieto pravdy vyplývajú zo Zjavenia. Už prorokovi Izaiášovi Boh o Márii zjavuje, že aj pred vtelením aj po vtelení Boha - Slova bude a zostane pannou. Tri hviezdy na Máriinom plášti, na čele a oboch ramenách symbolizujú toto jej dokonalé panenstvo (pred, pri a po pôrode).
Poslednou časťou hlavného radu je ikona svätého, ktorému je zasvätený miestny chrám alebo farnosť, nachádzajúca sa vpravo od južných diakonských dverí. Naľavo od severných diakonských dverí sa nachádza sv.
V centre radu v cárskych dverách je symbolicky zobrazený Kristus, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu“. V kresťanstve cesta k spáse do Božieho kráľovstva vedie skrze Krista - Bohočloveka s dvoma prirodzenosťami (Božskou a ľudskou), preto aj samotné cárske dvere sú vždy dvojdielne. V symbolickom vyjadrení predstavujú dvere raja, vstup do Božieho kráľovstva.
Téma 1: Zabráňme ďalšiemu ožobračovaniu ľudí! Téma 2: Cesta ministérky kultúry
Kristus je v centrálnej časti spomínaných radov ikonostasu znázornený štyrikrát: cárske dvere, ustanovenie Eucharistie, Pantokrátor a Kríž. Táto symbolika poukazuje na fakt, že výstup veriacich k Bohu na ceste k zbožšteniu sa musí diať s Kristom a v Kristovi, ktorý je tou vstupnou bránou do Božieho kráľovstva.
Ďalšie prvky ikonostasu
Okrem cárskych dverí, ikonostas obsahuje aj ďalšie dôležité prvky:
- Diakonské dvere: Služobné dvere sa nachádzajú medzi prvou a druhou hlavnou ikonou, a diakonské dvere medzi treťou a štvrtou. Zdobia ich zvyčajne medailóny sv. Štefana, sv. archanjela Michala alebo sv. Vavrinca.
- Hlavný rad: Obsahuje štyri veľké ikony. Nachádzajú sa tu cárske (kráľovské, kňazské) a diakonské a služobné dvere.
- Rad sviatkov: Tvorí väčšinou dvanásť ikon sviatkov (prázdnikov), ktoré vychádzajú z kristo-mariologického cyklu cirkevného roka. Tri z nich sú pohyblivé a zvyšných deväť je pevných.
- Rad apoštolov: V treťom rade by sme mali nájsť ikony 12tich apoštolov.
- Rad prorokov: Vo štvrtom rade by obvykle mal byť rad prorokov ktorý pozostáva z 20tich ikon (medailónov).
- Predely: V piatom rade ide o predely, umiestnené pod hlavným oltárom.
- Kalvária: Ikonostas ukončuje Kalvária.
Ústredná ikona, Kristus Pantokrator alebo Kristus Veľkňaz prípadne Malý Deésis býva umiestnený v horizontálnom, vertikálnom a diagonálnom strede ikonostasu. V 17. storočí bol zväčša nad diakonské dvere umiestnená Posledná večera. Jej predchodcom bol Mandylion alebo západný typ Veraikon. Ikona Bohorodičky a svätého Jána po bokoch ikony Ukrižovania tvoria vrch ikonostasu.
Soleta je vyvýšený priestor pred ikonostasom, na ktorom stojí aj samotný ikonostas. V strede sa solea vysúva zvyčajne do polkruhu do lode. Ambón -polkruhovitý výbežok zo soley pred cárskymi dverami.Polkruhovitý tvar symbolizuje odvalený kameň K. hrobu.Diakon na ňom stojí, číta evanjelium,roydáva prijímanie- a symbolizuje ohlasujúceho anjela.
Symbolika farieb
Farby na ikonách majú hlboký symbolický význam:
- Červená: Božstvo Ježiša Krista, Máriino úplné odovzdanie sa Kristovi.
- Modrá: Ľudská prirodzenosť Ježiša Krista a Panny Márie.
- Zlatá: Svetlo Božej prítomnosti, Božia milosť.
Záver
Ikonostas je významným prvkom vierouky kresťanstva východného obradu. Rozbor ikonostasu so zreteľom na jeho teológiu, symboliku a význam ukazuje, že usporiadanie ikon v ikonostase nie je náhodným a nezmyselným nahromadením ikon, s cieľom oddeliť veriacich od duchovenstva. Centrálnym znakom každého radu aj celého ikonostasu je Kristus. V centre radu v cárskych dverách je symbolicky zobrazený Kristus, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu“.