Metropolita je v rímskokatolíckej a pravoslávnej cirkvi titul pre biskupa, ktorý stojí na čele cirkevnej provincie, nazývanej metropólia. Jeho význam a postavenie súvisí s historickým vývojom cirkevnej správy a s rozdelením patriarchátov. Metropolita má zvláštne právomoci voči ostatným biskupom v metropólii, najmä kontrolné a koordinačné. Slovo metropolita je podstatné meno mužského rodu, životné. Slovo metropolita pochádza z gréckeho slova „metropolites“, ktoré znamená „obyvateľ hlavného mesta“. Meta - medzi, polis - mesto.
V (západnej) rímskokatolíckej cirkvi je metropolita biskup sídliaci v hlavnom sídle (metropole) cirkevnej provincie skladajúcej sa z viacerých diecéz; de facto je to spravidla arcibiskup spravujúci takúto provinciu (metropolitný arcibiskup). Jurisdikcia či diecéza metropolitu sa nazýva metropolia. V rímskokatolíckej cirkvi je od 6. storočia každý metropolita arcibiskupom; nie však každý arcibiskup metropolitom, pretože pápež môže titul arcibiskup udeliť aj biskupom, ktorí nie sú metropolitmi (tzv.
Vo (východnej) pravoslávnej a katolíckej cirkvi má titul rôzny význam. Napríklad v ruskej pravoslávnej cirkvi ide spravidla o titul vyšší ako arcibiskup. Naopak, v gréckej pravoslávnej cirkvi má každý biskup titul metropolita, zatiaľ čo na čele cirkvi je arcibiskup. V Grécku je pojem arcibiskup skoro na úrovni patriarchu. Vo východných katolíckych cirkvách je každý metropolita zároveň arcibiskupom.
Postavenie pravoslávneho človeka, pravoslávneho kresťana, v prostredí súčasného sveta je, bez akéhokoľvek zveličenia, krajne ťažké. Celý súčasný život, vo všetkých svojich smeroch, je tak alebo inak nasmerovaný proti človeku, ktorý žije podľa prikázaní Pravoslávnej Cirkvi. Spoločenský život, spoločenské situácie, nepravoslávne prostredie, je v podstate úplným zamietnutím kresťanstva. Ak už v počiatkoch kresťanských dejín obľúbený Christov učeník, sv. ap. Ján Bohoslov, píše, že ” celý svet leží v tme ” / Jn.
O postavení pravoslávneho kresťana v súčasnom svete môžeme povedať, že je neobyčajné a mimoriadne ťažké. Život, ktorý nás obklopuje so svojím prostredím, je zameraný proti pravoslávnemu kresťanovi. Hoci aj žijeme v takzvanom “kresťanskom svete”, čo však v skutočnosti predstavuje zo seba súčasný svet ? Byť skutočným pravoslávnym kresťanom, pripraveným pevne stáť za svoju pravoslávnu vieru, je v súčasnosti omnoho ťažšie ako to bolo v prvom storočí kresťanstva. Vtedy bolo prenasledovanie od pohanov a malo vonkajší charakter. Tých, ktorí otvorene vyznávali vieru v Isusa Christa, alebo boli hlásateľmi Christovho učenia, vystavovali mučeniu, smrti. Mnohí z vtedajších veriacich kresťanov, upevňovaní Božím milosrdenstvom, uvedomele a s radosťou šli na mučenia a smrť, pamätajúc na slova Isusa Christa: ” A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemohúcich zabiť dušu ” / Mt. l0, 28 /. Tieto prenasledovania neprinášali ujmu duši.
„Biskup totiž ako správca imania Božieho musí byť bez úhony, nie samoľúby, ani hnevlivý ani pijan ani bitkár ani mrzkého zisku žiadostivý, ale pohostinný, milovník dobra, mierny, spravodlivý, pobožný, zdržanlivý, musí sa pridŕžať pravého slova podľa učenia, aby bol schopný aj napomínať podľa zdravého učenia aj odhaľovať tých, ktorí odporujú “ (Tít.
Katedrála ako sídlo biskupa
Katedrála je najdôležitejším chrámom diecézy, tvorí jej liturgické a duchovné centrum, je sídelným chrámom diecézneho biskupa a nachádza sa v ňom katedra biskupa. Pomenovanie Katedrála pochádza z grécke slova kathedra. V antickom svete to bolo miesto učiteľa a sudcu. Dodnes sa týmto slovom označuje miesto pre učiteľa v triede. Kathedra v starovekých chrámoch označovalo biskupské kreslo, z ktorého biskup predsedal liturgii a prednášal homíliu. Od šiesteho storočia sa podľa biskupskej katedry biskupské kostoly začali nazývať katedrálami (ecclesia cathedralis).
Spomedzi vyše päťtisíc katolíckych kostolov a kaplniek máme na Slovensku dvanásť katedrálnych chrámov a dve konkatedrály. Biskup sa vedenia diecézy ujíma v katedrálnom chráme. V katedrále často predsedá eucharistickému sláveniu a udeľuje posvätné rády. Ak má biskup vyšší stupeň hodnosti, napr. metropolita, prímas, alebo patriarcha, aj katedrála dostáva analogický titul, napr. metropolitná, primaciálna, alebo patriarchálna. Kvôli jej kľúčovej úlohe v danom území sa katedrála nazývala aj Domus Dei (Boží dom), odtiaľ pochádza taliansky termín Duomo, alebo nemecky Dom, u nás sa udomácnil variant Dóm. Treba poznamenať, že z historických dôvodov sa v rôznych mestách hlavný chrám nazýva Dóm, aj keď nie je katedrálou. Je to aj príklad Dómu sv.
Ak modlitba je dýchaním ducha každého jednotlivého kresťana, potom spoločná modlitba, alebo bohoslužba, je dýchaním ducha celého spoločenstva kresťanov, t.j. Cirkvi. Ak sa kresťan nepozorne a zle modlí, hasne v ňom duchovný život, ak sa prestane modliť úplne, hrozí mu nebezpečenstvo duchovnej smrti. Presne takisto - len tá Cirkev je živá, žije duchovným životom, v ktorej sa patričným spôsobom uskutočňuje spoločná modlitba, ” nábožne, s úctou, dôstojne a podľa poriadku ” sa vykonávajú bohoslužby.
Erb metropolie
Príklad z Prešova
Viac ako 200 kňazov Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie sa na Veľký štvrtok zhromaždilo v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove, aby spolu s prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom SJ a emeritným pražským pomocným biskupom Jánom Eugenom Kočišom slávili archijerejskú svätú liturgiu. Svätou liturgiou si pripomenuli ustanovenie sviatosti eucharistie a ďakovali za dar Kristovho kňazstva. Počas svätej liturgie sa podľa jeho slov uskutočnilo odovzdanie liturgických insígnií - mitry, zlatého kríža s ozdobami a nábederníka, novému súdnemu vikárovi Jaroslavovi Pasokovi, ktorý v tejto pozícii vystriedal Jurija Popoviča. Metropolita poďakoval Popovičovi za jeho niekoľkoročné pôsobenie v úrade súdneho vikára a poprial mu hojnosť milostí a veľa síl v jeho ďalšom pôsobení pri vyučovaní cirkevného práva na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a pri vykonávaní úlohy sudcu v Metropolitnom tribunáli Prešovskej metropolie sui iuris. Ako prejav vďaky mu udelil právo nosiť pri liturgických sláveniach nábederník.
V úvodných slovách homílie arcibiskup a metropolita zdôraznil význam eucharistickej obety a úlohu kňazskej služby, bez ktorej by sprítomnenie Kristovej obety nebolo možné. "Aby sme si túto dôležitosť kňazskej služby a tento nezaslúžený dar dokázali uvedomiť, chcem sa vám prihovoriť homíliou ticha. "Veľký počet zložiek symbolizuje bohatstvo a rôznorodosť darov milostí Svätého Ducha. Na konci liturgie nasledovalo umývanie nôh 12 kňazom, v tomto roku z radov novokňazov. Je to podľa príkladu Ježiša Krista, ktorý keď umyl nohy svojim učeníkom, zdôraznil, že neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil. Urobil to pred svojou smrťou a slávnym vzkriesením.
Východné katolícke cirkvi sui iuris
tags: #metropolita #vyznam #slova