Obec Bušovce sa nachádza severovýchodne od Spišskej Belej pri sútoku Popradu s ľavostranným prítokom riečky Biela. Chotár sa rozprestiera v severovýchodnej časti Kežmarskej pahorkatiny a v Ľubickom predhorí v Levočských vrchov. Rozloha obce je 903 ha. Archeologické nálezy potvrdzujú nepretržité osídlenie už od staršej doby kamennej.
Obec vznikla pod názvom Stragar, ktorý v roku 1286 dostali od kráľa Ladislava IV. predkovia rodiny Švábiovcov (Sváby). Ako sídlo fary sa spomína v listine z roku 1345 pod názvom Bussundorf. Neskôr je známa pod názvom Busson (1348) Bussocz alias Bauschendorff (1564), Bausendorf (1773), Bussowce (1808), maďarsky Busóc, nem. Bauschendorf a od roku 1948 Bušovce.
Vyvinutá obec sa spomína v roku 1345 s farou. Desiatok z obce patril kanoníkovi zo Spišskej Kapituly. V roku 1787 ma obec 81 domov a 589 obyvateľov, v roku 1828 mala 98 domov a 730 obyvateľov. Zamestnávali sa poľnohospodárstvom, tkaním a bielením plátna. Majiteľmi boli prevažne Nemci. Slováci boli zväčša poľnohospodársky robotníci. Do roku 1940 tu fungoval liehovar. Po druhej svetovej vojne boli tunajší Nemci vysídlení a obec bola osídlená novým obyvateľstvom.
Obec pri svojej administratívnej činnosti používala dve pečate so znakom. Prvá pochádza možno ešte zo 17. storočia. Zobrazuje svätca v ornáte s guľou v jednej ruke a s do kruhu zvinutým hadom v druhej ruke. Pečať nemá kolopis, len v nej sú písmená: .B. .S. .C. .S. Dajú sa rozlúštiť ako: Busocence Sigillum-Comitatus Scepusiensis (Pečať Bušoviec, Spišská župa).
Asi začiatkom 19. storočia si dala obec zhotoviť ďalšiu pečať, ktorú používa aj v druhej polovici storočia. Opäť je tu postava svätca, tentokrát v diakonskom oblečení, ktorá má v rukách tie isté symboly: guľu a hada. Písmená v pečatnom poli sú tie isté, kruhopis znie: BUSHOVIENSIS : SIGILVM : COMITATVS SEPVSIENSIS. Napriek netradičným atribútom určite ide o postavu sv. Štefana Prvomučeníka. Guľa symbolizuje kameň, ktorým bol ukameňovaný. Had je „hadom večného kruhu“, ktorý bol prastarým symbolom už v starom Egypte. Kresťanská mystiky v ňom vidí symbol večnosti ale aj symbol Božstva. Had skrútený do podoby kruhu si hlavou hryzie do chvosta.
Architektúra a interiér
Najvýznamnejšou pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca Diakona, pôvodne gotický zo 14. storočia, v 17. storočí barokovo prestavaný. Z gotického zariadenia sa zachovala socha Panny Márie z roku 1400 ( je v zbierkach Slovenskej národnej galérie), gotické sochy Madony, sv. Štefana a sv. Vavrinca. V presbytériu je gotická krstiteľnica zo 14. storočia a neskorogotický oltár. V dvojloďovom kostole je umiestnený obraz sv. Vavrinca, neskorogotický bočný oltár s obrazom sv. Mikuláša.
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1818, neogotický upravený koncom 19. storočia. V súčasnosti sa využíva na bohoslužobné účely jedenkrát za rok. Kultúrnou pamiatkou je Kúria - dom s hospodárskymi budovami, bývalý Poľnonákup.
Dnes má obec 299 obyvateľov.
Pre lepšiu ilustráciu si pozrite tabuľku s prehľadom dôležitých údajov o obci:
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Názov obce | Bušovce |
| Rozloha | 903 ha |
| Prvá písomná zmienka | 1345 |
| Počet obyvateľov | 299 |
| Rok postavenia evanjelického kostola | 1818 |
Evanjelický kostol v Bušovciach
Súčasné výzvy a perspektívy
KEŽMAROK - Najväčší problém s chátrajúcimi a málo používanými kostolmi v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je na Spiši a Gemeri. Klesajúca miera využívania, následné opúšťanie objektov, zánik spoločenstva cirkvi v danom prostredí, nedostatok finančných prostriedkov na opravy a udržiavanie jednotlivých objektov, vplyv poveternostných podmienok až po vandalské vyčíňanie sú príčinami nelichotivého stavu mnohých sakrálnych stavieb.
Ide predovšetkým o tie v Tatranskom senioráte, kde v minulosti kostoly boli väčšinou využívané príslušníkmi evanjelickej cirkvi nemeckej národnosti. Úplne zničené kostoly sú v obci Lomnička (okres Stará Ľubovňa) a v obci Tvarožná (okres Kežmarok), ktoré sa nevyužívajú.
Je množstvo kostolov, ktoré nie sú zničené, a ľudia sa tam stretnú len raz na pamiatku posvätenia chrámu. No tieto kostoly sa nachádzajú v bývalých nemeckých obciach na Spiši, ktoré sa postupne stávajú rómskymi obcami, ako je aj Lomnička, o chvíľu to bude aj v Ihľanoch, Jurskom, Podhoranoch. Ak má zmysel zachraňovať tieto kostoly z pamiatkového hľadiska, tak by mal na tejto skutočnosti nejakým spôsobom participovať štát v spolupráci s pamiatkovým úradom a vlastníkmi.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
V okolí Bušoviec a Kežmarku sa nachádza množstvo zaujímavostí a atrakcií, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patrí aj malebný mestečko Podolínec, kde sa skrýva tajomstvo relaxu a pokoja - útulný wellness spa, ktorý na prvý pohľad môže pôsobiť nenápadne. Jednou z významných kultúrno - historických pamiatok Podtatranskej kotliny je Kežmarský zámok, nazývaný tiež aj Kežmarský mestský hrad. Na Hlavnom námestí v historickom centre Kežmarku stojí pôvodne goticko - renesančný dom, v ktorom dnes je sprístupnená expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši. Historický kolorit mesta Kežmarok dotvára nielen očarujúci Kežmarský hrad, ale i radnica, ktorá vyníma na Hlavnom námestí. Evanjelický kostol v Kežmarku má nielen nevšednú architektúru, ale vo svojom pozadí i nádhernú krajinnú scenériu. Vzácny kostol z čias náboženskej neslobody protestantov, stojí v meste Kežmarok.
tags: #evnjelicky #kostol #busovce