Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou a architektonickou hodnotou. Vyskytuje sa vo viacerých mestách na Slovensku, pričom každý z nich má svoju jedinečnú históriu a charakteristické črty.
Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi
Farský kostol je najcennejšou umelecko-historickou pamiatkou v meste Spišská Nová Ves a nachádza sa v jeho samotnom centre. Architektúra Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes, jeho stavbu kladie do druhej polovice 14. storočia.
Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. Na severnej strane svätyne je pristavaná sakristia. Pôvodne to bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi. Zo severnej strany kostola bola pristavená kaplnka zasvätená sv. Barbore.
Jednou z najkrajších umelecko-výtvarných častí chrámu je portál na južnej strane. Pozoruhodným je tympanón, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie. Tento reliéf nad umelecky krásnou bránou je jednou z najstarších plastík na Slovensku.
Predná časť kostola - presbytérium čiže svätyňa - má bohatú hviezdicovú klenbu, ktorá pochádza z čias prestavby celej svätyne v roku 1771 vo viac-menej barokovom slohu. Bohato pomaľovaná je klenba svätyne: motív Ducha svätého a anjelov. Je to dielo majstra Felixa Daberta z roku 1887.
Pôvodný gotický hlavný oltár už v roku 1621 nahradili iným, renesančným. Ústrednou postavou však vždy zostávala patrónka farského kostola - Nanebovzatá Panna Mária. Terajší hlavný oltár zhotovili v dielni majstra Dominika Demetza z Groden- St. Ulrichu v Tirolsku v roku 1886. Objednal ho vtedajší farár Štefan Koštialik. Stalo sa tak v rokoch 1886 - 1887, keď sa realizovala rozsiahla reštaurácia kostola.
Vo farskom kostole je niekoľko klenotov. Relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallicusa zo Sieny pochádza z prvej polovice 14. storočia a je vysoký 42 cm. Cenné sú pacifikály z 15. storočia. Monštrancia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi pochádza zo začiatku 16. storočia. Kalich od Jána Kolbenhayera z Levoče, vysoký 25 cm, bol vyrobený z pozlateného striebra v roku 1795. Nachádza sa tu aj bronzová krstiteľnica z roku 1549, ktorej časť (tzv. nohu v tvare kónickej nádoby) historici pripisujú prvej gotickej zvonolejárskej dielni na Spiši založenej Majstrom Konrádom.
Najcennejšie súsošie Ukrižovania - Kríž, Sedembolestná Panna Mária a sv. Ján, pôvodne stálo na tráme vo víťaznom oblúku. Po odstránení trámu je umiestnené v bočnej lodi pri južnom portáli. Patrí medzi najlepšie diela, aké kedy vyšli z dielne Majstra Pavla z Levoče. Pochádza z roku 1520. Vo svätyni nad sakristiou visí vzácny tabuľový obraz znázorňujúci umučeného Krista a Bolestnú Pannu Máriu. Obraz bol súčasťou starého oltára Bolestnej Panny Márie.
Neogotická osemdesiatsedemmetrová veža farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v samotnom centre mesta. Rekonštruovaná bola v rokoch 1893 - 1894 podľa plánov profesora Imricha Steindla. Je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku.
Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníkov. Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem - štyri v hornej časti a ďalšie tri o niečo nižšie. Sú pozostatkom pôvodnej gotickej veže, ktorá bola v roku 1649 prebudovaná. Všetkých sedem ciferníkov poháňa jeden hodinový stroj.
Práve kvôli množstvu hodín na kostolnej veži Spišiaci dostali prívlastok „šlepi“. Paradoxne, najvyššia kostolná veža poskytuje domácim a turistom nádherný výhľad na mesto a široké okolie. V kostolnej veži sa nachádza i najvyššie položená zvonica. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov.
Zvonová zostava kostola:
- Najstarším je tzv. Šmertny zvon s priemerom 92 cm z roku 1486 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Wagnera.
- Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206 cm a váhou 5 320 kg (pôvodne z roku 1647, preliaty 1857) a Concordia s priemerom 164 cm a váhou cca 2 576 kg (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešti.
- V roku 1930 zvonolejáreň Fischer z Trnavy uliala zvony Peter s priemerom 143 cm a Medián s priemerom 118 cm.
Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici
Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v Banskej Štiavnici. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Mesto Banská Štiavnica leží približne 30 km juhozápadne od mesta Zvolen a 18 km severozápadne od mesta Krupina.
Kostol bol postavený niekedy v prvej tretine 13. storočia z presne opracovaných kvádrov zeleného andezitu. Presnejšie datovanie jeho vzniku je predmetom viacerých diskusií a doteraz nie je táto otázka vyriešená. Najstaršia písomná zmienka o stavbe, vtedy ešte zasvätenej sv. Mikulášovi, pochádza z 30. rokov 13. storočia.
Po roku 1806, kedy kostol vyhorel, došlo k rozsiahlej prestavbe, ktorá dala chrámu jeho súčasnú podobu. V roku 1933 bol kláštor pri kostole z bezpečnostných dôvodov zbúraný mestom.
Vývojové etapy kostola:
- Prvá etapa: románska, 1. polovica 13. storočia
Chrám bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako trojloďový kostol sv. Mikuláša, biskupa, s architektonicky tzv. „bazilikálnymi“ prvkami s transeptom (priečnou loďou). Svätyňu tvoril chór pravouhlého pôdorysu, ktorý prechádzal do zúženého polygonálneho presbytéria. Priestor svätyne sa do priečnej lode otváral pravdepodobne dodnes zachovaným víťazným oblúkom. Na východe transeptu priliehali polkruhové apsidy (zachovaná je na severnej strane). Západnú časť kostola tvorila empora cez šírku trojlodia so stredovou vežou.
- Druhá etapa: stredoveké prestavby okolo roku 1500
Kostol funkčne patril k priľahlému dominikánskemu kláštoru. Pôvodné tzv. „bazilikálne“ usporiadanie kostola zostalo zachované, na južnej strane bočnej lode a svätyne boli vybúrané veľké gotické okná. Z tohto obdobia pochádza gotický sedlový portál v severnej stene svätyne s torzom nápisu, letopočtom 150?, ktorý spájal kostol s priestormi kláštora, zvyšky rebrovej klenby pravdepodobne zaklenutia krížovej chodby, portálu a fragmenty omietky s iluzívnym kvádrovaním.
- Tretia etapa: koniec 17. storočia
Po požiari v roku 1679 došlo v rokoch 1680 - 1686 k nadstavbe a novému zaklenutiu hlavnej lode, bola zbúraná východná časť pôvodnej románskej svätyne na mieste ktorej vznikla nízka prístavba, zrejme sakristia a presbytérium bolo skrátené do súčasnej podoby. Pôvodný chór sa zachoval, ukončený bol murovaným štítom. V tomto období boli pravdepodobne vystavané bočné veže na západnej strane. Kostol dostal nové zasvätenie (lat. „titulus“) - Nanebovzatie Panny Márie so slávnosťou 15. augusta.
- Štvrtá etapa: 1. polovica 18. storočia
Na južnej strane svätyne bola postavená na mieste pôvodnej apsidy dodnes zachovaná sakristia. Bočné lode boli zvýšené, priestor trojlodia získal spoločnú sedlovú strechu, na západnom priečelí bola dobudovaná veža situovaná v osi kostola, s jej dobudovaním súviseli aj úpravy západného štítu.
- Piata etapa: klasicistická prestavba, 19. storočie (1806 - 1840)
Adaptácia po rozsiahlom požiari v roku 1806 zmenila celkové hmotové usporiadanie a výraz stavby a má zásadný význam z hľadiska súčasnej podoby objektu. Znamenala návrat k tzv. bazilikálnemu usporiadaniu trojlodia, klenba strednej lode bola znížená, znížené a novozaklenuté boli bočné lode, stredná loď bola presvetlená oknami nad úrovňou strechy bočných lodí. Obnovená bola klenba svätyne a interiér bol členený pilastrami zdôrazňujúcimi nosné články klenby. Väčšina gotických a barokových okien bola nahradená pomerne širokými oknami s jednoduchými šambránami. Fasády boli členené lizénami a štukovými bosážami. Zavŕšením prestavby bola úprava západného priečelia. Barokové veže boli zbúrané, dominantou sa stala stredná veža vysunutá z roviny fasády. V interiéri sa táto zmena odrazila v obnove klenieb v úrovni empory.
- Šiesta etapa: stavebné úpravy kostola v 20. storočí
Začiatkom 20. storočia boli osadené dnešné okná s vitrážami, opravené omietky (proti vlhkosti bol použitý asfaltový náter), v roku 1910 boli klenby transetu doplnené freskami J. Kerna, v roku 1934 opravili fasády a došlo k analytickej prezentácii murív a tvaroslovia románskeho muriva pod metodickým vedením Václava Mencla. Rozsiahlejšie opravy - výmena strešnej krytiny, opravené Kernove fresky v transepte z roku 1910, vymaľovaný interiér, opravené fasády boli realizované až v 70. rokoch 20. storočia, fasády boli upravované aj v 20. rokoch tohto storočia (lokálna obnova omietok, farebný náter).
V roku 2017 bol vykonaný archeologický výskum presbytéria a vyhotovenie novej dlažby. Dňa 6. mája roku 2018 banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec posvätil kostol Nanebovzatia Panny Márie a nový oltára z dielne doc. Jozefa Baus.
Interiér kostola:
- V presbytériu je umiestnený hlavný oltár Nanebovzatej Panny Márie z prvej polovice 19. storočia.
- V roku 1941 dal vtedajší farár Mikuláš Fitt zhotoviť na novej klenbe kostola fresky, ktoré namaľoval Jozef Hanula.
- V roku 1952 boli obložené steny kostola prekrásnym spišským travertínom a v roku 1955 bol do kostola (aj do kostola v Suchej Hore) zavedený elektrický prúd a boli "zmotorizované" orgány.
- V roku 1981 bola opravená veža bola spolu so strechou pokryté medeným plechom.
- V roku 2004 bola zbúraná stará a postavená nová sakristia. Bola posvätená pri odpustovej svätej omši 15. 8. 2004.
Pôvodné bočné oltáre, ktoré pochádzali z českého pohraničia, boli v roku 1982 pri rekonštrukcii kostola odstránené a odvezené niekde na južné Slovensko. Kostol má po troch stranách pavlače s kovovým zábradlím. Lavice sú masívne, z dubového dreva. Sakristia je murovaná. Oltár je drevený, maľovaný. Ohrada oltára je ručne vypracovaná - kovová, ružice sú tepané. Na oltári sú polychrómované sochy Mojžiša a Árona. Drevená rokoková kazateľnica nie je pôvodná, ale zakúpená zo staršieho chrámu, nevedno odkiaľ. Nad kazateľnicou je drevená polychrómovaná socha predstavujúca vzkriesenie Spasiteľa. Rokoková krstiteľnica je kamenná, stojí na trojitej volútovej nôžke asi z 18. storočia.
Kostol je jednou z urbanistických, historických a architektonických dominánt mesta Banská Štiavnica, s výrazným podielom na charaktere jeho urbanistického jadra. Jeho poloha v tesnej blízkosti križovatky dvoch hlavných komunikácii je tesne zviazaná s formovaním pôdorysu a urbanizmus stredovekého mesta a patrí k dôležitým stavbám, ktoré určovali rozmiestnenie zástavby. Chrám spolu s areálom bývalého dominikánskeho kláštora bol druhou dominantou najstaršieho stredovekého mesta - dopĺňal pôvodný farský kostol Panny Márie vybudovaný v dominantnej pozícii na návrší nad mestom (dnes tzv. Starý zámok).
Objekt kostola nesie v architektonickom riešení (v tvare hmôt vrátane striech, v proporciách, v type a kvalite konštrukcií, v remeselnom, kompozičnom a výtvarnom riešení fasád, v technickom a výtvarnom riešení prvkov a detailov exteriéru a interiéru) znaky doby svojho vzniku a následného stavebného vývoja. Je príkladom románskeho kláštorného chrámu s trojloďovým tzv. bazilikálnym usporiadaním, ktorý bol neskôr pozmenený neskoršími prestavbami. Neskoršie adaptácie sú dokladom zmien vo funkcii stavby a nových nárokoch na jeho výtvarné stvárnenie.
Kostol sa zvykne nazývať aj dominikánsky, a to z dôvodu odovzdania objektu do rúk dominikánom, približne v 30. rokoch 13. storočia. Dominikáni mesto na určité obdobie opustili a vrátili sa späť okolo roku 1275.
Dva najväčšie kostoly v Banskej Štiavnici z 13. storočia boli zasvätené Panne Márii a sv. Mikulášovi.
Praktické informácie:
Mesto Banská Štiavnica leží približne 30 km juhozápadne od mesta Zvolen a 18 km severozápadne od mesta Krupina. Areál kostola nie je volne prístupný.
3.8.2022. Spišská Nová Ves 🇸🇰 Rímskokatolícky farský kostol ⛪ Nanebovzatia Panny Márie...
tags: #rimskokatolicky #farsky #kostol #nanebovzatia #panny #marie