História Kostolov v Saudskej Arábii: Od Staroveku po Súčasnosť

Saudská Arábia, krajina známa predovšetkým svojimi islamskými svätyňami, prekvapuje svojou bohatou históriou, ktorá zahŕňa aj kresťanské pamiatky. V minulosti, na území dnešnej Saudskej Arábie, existovali kresťanské komunity a chrámy, ktoré svedčia o náboženskej rozmanitosti regiónu.

Džidda: Brána do Mekky a Moderný Dubaj

Na západnom pobreží Saudskej Arábie leží mesto Džidda, ktoré spája bohatú históriu s modernou architektúrou. Mnohí cestovatelia ho začali prezývať „nový Dubaj“, ktorý je lacnejší, atraktívnejší a skrýva viac prekvapení. Po stáročia slúžilo ako vstupná brána pre pútnikov smerujúcich do Mekky.

Historické Centrum Al-Balad

Historické centrum mesta Al-Balad je od roku 2014 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Táto štvrť s viac ako 1 400-ročnou históriou predstavuje živé múzeum tradičnej architektúry. Jednou z najvýznamnejších pamiatok je dom Naseef, ktorý bol postavený v roku 1881 pre tunajšieho guvernéra. V roku 1925 slúžil ako rezidencia kráľa Abdulaziza a od roku 2009 v ňom sídlia múzeum a kultúrne centrum, ktoré hostí výstavy a prednášky. Nezabudnite navštíviť aj Souq Al-Alawi.

Moderné Ikony Džiddy

Ikonou modernej časti mesta je fontána kráľa Fahda, zvaná tiež Kráľovská alebo Fontána bohatstva. Osvetlená je 500 LED reflektormi, ktoré po západe slnka vytvárajú hypnotické divadlo. V roku 2017 prešla Jeddah Corniche rozsiahlou renováciou, počas ktorej ju pretvorili na 4,2 kilometra dlhú promenádu a obľúbenú turistickú zónu. V noci sa celá promenáda mení na jednu veľkú svetelnú šou, počas ktorej LED osvetlenie zvýrazňuje architektonické prvky a vytvára príjemnú atmosféru pre večerné prechádzky.

Ďalšie atrakcie v Džidde:

• Akvárium Fakieh: Jediné verejné akvárium v Saudskej Arábii, ktoré ponúka pohľad do ekosystému Červeného mora. Pre turistov tiež ponúka delfínie a mrožie predstavenia, ako aj interaktívne vzdelávacie programy pre deti.
• Al Shallal: Bol otvorený v roku 2001 a je jedným z najväčších zábavných parkov v krajine. Hlavnými turistickými magnetmi sú horské dráhy, kolotoče, jazero s člnmi a olympijská ľadová plocha. Cez deň sa jednoducho vyníma na malom kopčeku a v noci je osvetlený modrými a zelenými svetlami, ktoré vytvárajú pôsobivý vizuálny efekt.

Diyarbakır: Mesto, Kde Viera Žije a Rozpráva Aramejsky

Diyarbakır je najväčšie mesto juhovýchodného Turecka, rozprestierajúce sa na oboch brehoch rieky Tigris. V 13. storočí pred Kristom bol hlavným mestom aramejského kráľovstva Bet-Zamani. Už za Novej Asýrskej ríše v 10. storočí pred Kristom bol Diyarbakır centrom veľkých duchovných mysliteľov a svätých. Dnes sú napríklad v Chráme Panny Márie ostatky apoštola Tomáša a svätého Jakuba zo Sarugu.

Svätý Jakub zo Saguru sa narodil okolo roku 451 n.l. a bol považovaný za jedného z najvýznamnejších aramejských duchovných mysliteľov, kazateľov a básnikov. Kázal a písal v starosýrčine, ktorá je východo-aramejským dialektom. Východo-aramejčina sa používala a dodnes používa v krajinách Úrodného polmesiaca, čiže v Sýrii, južnom Turecku, Iraku, západnej časti Iránu a severnej Saudskej Arábii. Aramejčina bola hlavným dorozumievacím a literárnym jazykom celého Blízkeho Východu do 8. storočia n.l., kedy bola nahradená arabčinou, v ktorej Alah zvestoval Mohamedovi Korán a tak sa stal jediným „správnym“ jazykom Arabov.

Úzkymi uličkami sa predierame cez jednu z bočných častí starého mesta Diyarbakıru. Stiesnené, tisíckrát zalomené uličky, tvoriace dokonalý labyrint, je jedna z miestnych špecialít. Hľadali sme kresťanský Chaldejský kostolík Keldani Kilisesi, ktorý je schovaný za ťažkou oceľovou bránou, pretože tam opakovane dochádza k výtržnostiam a hanobeniu. Prekročením vysokého prahu oceľovej brány, akoby sme vstúpili do zasľúbenej zeme, do sviežej oázy v púšti. Kostolík bol ozdobený veľmi skromne, ale vyžaroval silnú energiu Viery. Dedko nám ukázal najväčšiu vzácnosť tohto kostola - obraz Ježiša v úzkom zlatom rámiku. Ježišova tvár, predovšetkým však jeho oči, boli namaľované tak, že kamkoľvek ste sa pohli, Ježiš vás stále sledoval.

Kostol Panny Márie Meryem Ana Kilisesi

Kostolík Panny Márie Meryem Ana Kilisesi sme po krátkom zaváhaní našli a pojali sa búchať na oceľové dvere osvedčeným spôsobom. Kostolík bol zavretý, ale farár v pletenej snehobielej čiapočke nám vďačne otvoril. Pred nami sa otvorilo Božské náručie plné mieru a pokoja, a prijalo nás do svojich múrov. Na malom nádvorí s fontánou stál ortodoxný kresťanský kostol Sýrskeho rítu z 3. storočia, ktorý stále používajú Jakobiti, alebo Monofyziti, ktorí odmietli doktrínu ustanovenú Chalcedonským koncilom. Chalcedonský koncil, ktorý sa konal v Byzancii v roku 451 n.l., ustanovil ľudskú a zároveň božskú podstatu Ježiša Krista.

Farár nám ukázal obrovskú knihu biblie. Stála na mohutnom podstavci a bola popísaná starým nádherne maľovaným písmom, jej okraje boli zdobené zlatom a rožky strán boli zažlknuté od odvekého prevracania strany za stranou, v duchovnom hľadaní osvietenia. Biblia aj stĺpy boli podľa slov farára z 1 storočia n.l. Farár nás pozval na štvrtočnú omšu, ktoré sa tu konajú každý utorok a štvrtok, pre posledných dvanásť rodín v meste, a spievajú sa v aramejčine.

Ramadán: Pôst ako Cesta k Sebapoznaniu a Empatii

Ramadán je deviatym mesiacom roka podľa islamského lunárneho kalendára. Saúm - teda pôst počas Ramadánu, je jedným z piatich pilierov islamu. Moslim je povinný počas denných hodín zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia alebo pohlavného styku. Pretože islamský lunárny kalendár je o 11 až 12 dní kratší oproti slnečnému roku, je Ramadán pohyblivý voči ročným obdobiam.

Hlavný dôvod prečo sa ľudia zúčastňujú Ramadánu je veľmi banálny, neduchovný a nepoetický - začali priberať. Pravda je taká, že potrebujú schudnúť. Nemajú čas študovať, koľko kalórií denne môžu prijať, ani skúšať všetky možné diéty sveta. Je im však jasné toľko, že ak nebudú jesť nič, tak schudnú. Jednoduché ako facka.

Moslimovia začínajú svoj pôst zvolávaním na rannú modlitbu fadžr. Posledné jedlo pred začiatkom pôstu je suhúr. Celodenný pôst je ukončený zvolávaním na večernú modlitbu, maghrib, po ktorom nasleduje prvé jedlo po pôste - iftár. Iftar, prerušenie pôstu, má začínať troma datlami a mliekom, presne tak ako to robil prorok Mohamed. Počas pôstu sa odporúča zdržiavať všetkých nereligióznych prejavov, zmyslových vzrušené, rozptýlení, vyvarovať sa hnevu, ohovárania, vulgárností, klamstva, závisti a ostatných necností. Toto obdobie je tiež tým pravým časom k urovnaniu sporov a zlých vzťahov. Veriaci sa majú viac navštevovať, prejavovať si vľúdnosť, spolu sa modliť.

Počas Ramadánu boli prorokovi Mohamedovi odhalené prvé verše z posvätnej knihy - Koránu. Ramadán je najsvätejším mesiacom moslimov, jeden z pilierov islamu. Mnohí moslimskí rodičia nie náhodou dávajú svojim deťom práve meno Ramadán.

Súčasné Zmeny a Možnosť Výstavby Kresťanských Chrámov

Americký portál Insider nedávno informoval o zákulisí možnosti výstavby prvého kresťanského chrámu v Saudskej Arábii. Prvým katolíckym lídrom, ktorý prišiel do Rijádu a stretol sa so saudskoarabským následníkom trónu, bol maronitský patriarcha kardinál Béchara Boutros Raï, ktorý s Muhammadom bin Salmánom hovoril 14. novembra 2017. Postaviť akýkoľvek kresťanský chrám v Saudskej Arábii bolo doteraz nemožné, no zdá sa, že aj v tejto krajine sa to mení.

Stretnutie kardinála Raïa s princom Salmánom

V poslednom čase však došlo k významným zmenám na politickej scéne Saudskej Arábie a tie ovplyvňujú aj jej vzťah ku kresťanstvu. Svoju krajinu sa snaží zmeniť okrem iného tým, že ju otvára cestovnému ruchu, umožňuje premietanie západných filmov a organizovanie hudobných festivalov. Do Saudskej Arábie začína prichádzať čoraz viac turistov z USA na turisticko-pútnické zájazdy.

Delegácia na čele s Joelom Rosenbergom sa v roku 2019 opäť vydala do Rijádu. V tom čase sa diskutovalo aj o archeologických vykopávkach starokresťanských kostolov v tejto oblasti. Problémom sa môže stať lokalita budúceho kostola. Mesto Neom je osobným projektom Muhammada bin Salmána a má byť miestom „stretávania sa rôznych kultúr a náboženstiev“. Mnohí kresťanskí vodcovia sa však domnievajú, že takéto umiestnenie by nemalo zmysel. Chcú, aby sa takéto kostoly a modlitebne nachádzali tam, kde žijú prisťahovalci: robotníci a robotníčky, a nie vo výkladných mestách budúcnosti.

Muezíni a Otázky Zviditeľňovania Islamu

Islamu ide vždy o jeho zviditeľnenie vo verejnom priestore. Nikdy nie je súkromnou vierou, nepozná reformy, osvietenstvo, odluku cirkvi od štátu, interpretácie. Islam v roku 2023 je taký, aký bol v roku 610. Zviditeľnenie, ktoré zabezpečuje zrak (mešity, pouličné modlitby, závoje), sluch (zvolávanie k modlitbe z vrcholu minaretov, kázne, učenie v arabčine) a jedlo (halal mäso). Projekt dobývania.

Preto nemožno nesúhlasiť s nemeckým novinárom Henrykom Broderom: “Dovoľme muezzínovi vyspevovať až keď v Saudskej Arábii budú môcť vyzváňať kostolné zvony“.

tags: #kostol #v #saudskej #arabii