Štúrovo, mesto s bohatou históriou, sa nachádza v Podunajskej nížine na ľavobrežnej nive Dunaja a Hrona. Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie už v neolite a eneolite. V 1. - 4. storočí tu bol jeden z oporných bodov systému Limes Romanus.
Na mieste dnešného Štúrova stála v 11. storočí osada Kakath, o ktorej je písomná zmienka v listine z roku 1075. V roku 1543 ju obsadili Turci, ktorí na západ od zničeného Kakathu vybudovali pevnosť Džigerdelen Parkan.
V roku 1724 bolo mestečku, už pod menom Parkan, udelené trhové právo. V roku 1948 bol Parkan premenovaný na Štúrovo.
Mesto má dobré spojenie s okolím železnicou, lodnou a cestnou dopravou. Má vybudovanú kanalizáciu, vodovod a je plne plynofikované.
História Kostola sv. Imricha
Jediná chránená pamiatka mesta, Kostol sv. Imricha, bol postavený v roku 1701 v barokovom štýle. Kostol dal postaviť arcibiskup Augustín Christiánus. Pôvodne to bola jednoloďová stavba s nízkou vežou.
Významné míľniky:
- 1075: Prvá písomná zmienka o meste pod menom Kakath.
- 1701: Bol postavený dnešný kostol a zasvätený sv. Imrichovi. Pôvodne bol filiálnym kostolom farnosti Esztergom-Víziváros. Prvým správcom bol Ján Hidassy.
- 1734: Arcibiskup Imrich Eszterházy zakladá farnosť Párkány.
- 1754: Arcibiskup Mikuláš Csáky povolil zriadiť jarmok na sviatok sv. Jána Krstiteľa (24. júna).
- 1766: Postavená kalvária v neskorobarokovom slohu.
- 1878: Arcibiskup Ján Simor dal postaviť a rozšíriť kostol o bočné lode.
- 1946: Na konci 2. svetovej vojny bola vážne poškodená veža kostola, ktorá bola následne renovovaná.
- 1991: Vo svätyni kostola boli umiestnené vitráže.
- 1994: Generálna oprava vonkajška aj vnútrajška kostola.
- 1996: Slávnosť požehnania obnoveného kostola s oslavou 295. výročia.
Koncom 18. storočia bol kostol prestavaný v neskorobarokovom štýle. V roku 1878 ho rozšírili o dve bočné lode. Túto prestavbu nám potvrdzuje aj nápis nad vchodom kostola: JOHANES CARD. SIMOR AMPLIAVIT ET RESTAURAVIT AD.
Vďaka obetavej práci a milodarov veriacich bola krátko na to renovovaná. 1991 Vo svätyni kostola boli umiestnené vitráže Ducha svätého, sv. Štefana kráľa a bl. Gizely - rodičov sv.
V roku 1994 prebehla generálna oprava vonkajška aj vnútrajška kostola pod vedením Ľudovíta Chmelára z Piešťan. Kostol bol vymaľovaný pod vedením Dr. Petra Čambála. Kostol je obohatený o nové liturgické zariadenie.
V roku 1977 bola do kostolného parku premiestnená kalvária z roku 1766.
Pri kostole sa nachádza baroková kalvária z roku 1766 so sochou sv. Jána Nepomuckého. Kalvária bola postavená v neskorobarokovom slohu.
V roku 1996 sa konala slávnosť požehnania obnoveného kostola s oslavou 295. výročia.
Zariadenie kostola je pôvodné. Nad hlavným oltárom je obraz patróna chrámu sv. Imricha. Na bočných oltároch sú obrazy sedembolestnej Panny Márie a Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Chór bol vybudovaný z kameňa.
V roku 1946 bola na konci 2. svetovej vojny v dôsledku prudkých bojov vážne poškodená veža kostola.
Kostol sv. Imricha v Štúrove
Architektúra a Interiér
Kostol sv. Imricha je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, s nadstavanou vežičkou nad štítovým priečelím a pristavanou sakristiou. K pôvodnej lodi bola pristavaná užšia loď, ktorá je zaklenutá valenou klenbou s podkasanými lunetami. Pôvodné barokové presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou, sakristia českou plackou podobne ako stará loď kostola.
Fasády budovy členia iba okná v šambránach s oblým zakončením, priečelie aj lizénový rám, dve niky (v ktorých pôvodne boli neznáme sochy), polkruhový otvor a segmentové kamenné ostenie vstupného portálu. Priečelie je zakončené trojuholníkovým štítom. Plechová nadstavaná vežička je zakončená plechovým ihlancom.
Na hlavnom oltári zo začiatku 20. storočia je socha sv. Imricha a dve plastiky cherubínov. Bočné oltáre sú zasvätené Panne Márii Lurdskej a Božskému Srdcu Ježišovmu. Neskoroklasicistická krstiteľnica pochádza z 2. tretiny 19. storočia. Na sväteničke je monogran MDŐ a letopočet 1880. Obraz Sedembolestnej Panny Márie zo začiatku 20. storočia pochádza zo Šaštína. V kostole je šesť púťových zástav, socha Sv. Terézie z Lisieux a panny Márie.
Na chóre na štyroch stĺpoch je organ, ktorý vyrobil po roku 1920 staviteľ organov a harmónií majster Ferenc Tattinger z Nových Zámkov. Nástroj má peknú neoklasicistickú píšťalovú skriňu. Vo veži sú zavesené dva zvony. Veľký zvon z roku 1769 bol uliaty v zvonolejára Ádáma Wielanda vo Váci. Malý zvon sv. Urbana bol uliaty z milodarov miestnych rímsko-katolíckych veriacich v Prvej moravskej zvonolejárni v Brne.
Stĺp Božie muky oproti domu č. 6 dal v r. 1929 postaviť Pavol Ďuríček na znak vďaky za uzdravenie manželky. Pred kostolom stojí pieskovcový kríž s kamenným korpusom, ktorý bol postavený tunajšími rímsko-katolíckymi veriacimi v r. 1777 na pamiatku prechodu obyvateľstva na rímsko-katolícku náboženskú vieru.
Pred domom č. 319 stojí kamenný prícestný kríž s liatinovým korpusom, ktorý na Slávu Boha dali postaviť v r. 1910 zosnulí Albert Tóth a Verona Petrik. Pred domom č. 276 stojí kamenný prícestný kríž s polychrómovaným liatinovým korpusom, ktorý v r. 1936 na Slávu Boha dal postaviť Ferenc Bogdányi s manželkou Máriou Tóth.
Pred kostolom bol okolo r. 1930 postavený zaujímavý pamätník obetiam I. svetovej vojny. Jeho dolná časť má tvar oltára a na ňom je osadený pylón. Na tabuliach sú vytesané mená 35 obetí.
Svätý Imrich
Imrich sa narodil niekedy medzi rokmi 1000-1007. Bol potomkom sv. Štefana, uhorského kráľa a jeho manželky bl. Gizely, bavorskej princeznej a mimochodom sestry cisára sv. Henricha II. Uhorský kráľ Štefan mal s manželkou, Gizelou určite viac detí, ale dospelého veku sa dožil iba syn Imrich.
Imrich mal dobré charakterové vlastnosti a otec doňho vkladal veľké nádeje. Jeho výchovu zveril do rúk sv. Gerharda, benediktínskeho mnícha a neskoršieho csanádskeho biskupa. Okrem toho dal preňho zostaviť akési pravidlá alebo zrkadlo dobrého kresťanského kráľa: De institutione morum ad Emericum Ducem.
Zobrazuje sa ako mladík, niekedy s fúzmi, v rytierskom brnení alebo v kráľovskom obleku. V Legende o svätom Imrichovi sa píše: "Všimnime si, ako láskavo a milosrdne sa Boh postaral o našu slabosť, keď nám nielen slovom určuje smernicu pravého života, ale nám dáva aj svätých mužov ako vzor priamej cesty života.
Počuli sme Božiu výzvu, aby sa Bohu celkom odovzdal v panenstve tela i duše. Bol kráľovským dieťaťom, a mohol si užívať viac ako hocikto druhý. A predsa vidíme, že nadovšetko hľadá, ako sa páčiť Bohu. Jeho modlitba sa môže stať vzorom modlitby každého, kto cíti Božie volanie k zasvätenému životu, ale poznajúc svoju slabosť, má z toho strach.