Modlitba má veľkú silu, najmä ak sa modlíme za chorých. Viera a modlitba môžu priniesť uzdravenie a úľavu od utrpenia. Mnohí svätí a blahoslavení sa venovali pomoci chorým a ich príklad nám môže byť inšpiráciou.
Svätí a blahoslavení ako príklady
Mnohí svätí a blahoslavení sa venovali pomoci chorým a ich príklad nám môže byť inšpiráciou. Tu je niekoľko príkladov:
- Svätý Bernardín Sienský: Neúnavne šíril úctu k Ježišovmu menu po celom Taliansku a Európe.
- Svätá Angela z Foligna: Horela láskou k Bohu a blížnym, najmä ubiedeným. Rovnako vynikala v pokore, trpezlivosti a chudobe.
- Blahoslavený Didak Jozef z Cádiz: Vykonával kazateľskú úlohu s veľkým uznaním po celom Španielsku, a preto bol nazvaný „nový Pavol“. Obdivuhodne spojil kontempláciu a činnosť, neustále sa vyznačoval láskou ku krížu.
- Svätý Bernard z Corleone: Ako člen mestskej polície a františkánsky terciár vykonal všetky skutky milosrdenstva v prospech chudobných, malomocných a utláčaných.
- Blahoslavený Ján Krstiteľ Triquerie: Odmietol zložiť proticirkevnú prísahu a zotrval v katolíckej viere.
- Blahoslavený Ladislav Batthyány-Strattmann: Chcel byť lekárom chudobných a liečiť nie len telo, ale i dušu. Pri ošetrovaní chorých sa vedel úplne spojiť s Kristom.
Sila modlitby
Modlitbou získavaš účasť na Božej moci. Ježiš nás uisťuje: „Veru, veru, hovorím vám: Všetko, o čo budete prosiť môjho Otca v mojom mene, ja vám to dám.“ Už toto slovo „otec“ ukazuje, že sa musíš na neho obracať s detskou dôverou a láskou. My všetci bez výnimky bezpodmienečne potrebujeme modlitbu. Sám Vykupiteľ zjavuje: „Proste, a dostanete.“ To nie je len nejaká rada, ale jeho príkaz. Kto neprosí, ten aj neobdrží.
Svätý Augustín hovorí: Boh, Pán, si želá a chce, aby sme dosiahli milosť. Aj otec vie, čo jeho dieťa potrebuje, čo mu spôsobí radosť. Avšak očakáva, že o to poprosí. Tým si totiž dieťa uvedomí to, od koho obdržalo dary a komu sa musí za to poďakovať. Máme nejakého väčšieho dobrodincu než Boha? Jemu máme ďakovať za všetko naše telesné i duchovné dobro.
Ak si sa už dávno dobre nemodlil, začni teraz! Modlitba je dôležitá zvlášť v čase pokušenia. Kto v boji nepoužíva svoje zbrane, bude porazený. Modli sa ráno, keď vstaneš. Popri starostlivosti o telo je dôležité, aby si nezabúdal aj na tvojho Stvoriteľa a Otca. Potrebuješ predsa každý deň jeho požehnanie. Rovnako dôležitá je večerná modlitba.
Ak by mal byť jeden z bratov ťažko chorý, nech by bol kdekoľvek, nemajú ho iní bratia opustiť bez toho, aby určili jedného alebo ak treba viacero bratov, ktorí mu budú slúžiť, ako by chceli byť sami obslúžení. A prosím chorého brata, aby z...
Modlitba za uzdravenie chorého • Zachej TV
Eucharistia a láska
Eucharistický kult je akoby dušou celého kresťanského života. Ak totiž kresťanský život spočíva v plnení najväčšieho prikázania, čiže v láske k Bohu a blížnemu, táto láska nachádza svoj prameň práve v tej Najsvätejšej sviatosti, ktorá sa bežne nazýva Sviatosťou lásky.
Eucharistia túto lásku naznačuje, a teda pripamätúva, sprítomňuje a súčasne aj uskutočňuje. Vždy, keď sa na nej uvedomene zúčastňujeme, otvára sa v našej duši skutočná dimenzia tej nevyspytateľnej lásky, ktorá v sebe zahŕňa všetko, čo Boh vykonal pre nás ľudí a čo stále koná, podľa Kristových slov: "Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem." Spolu s týmto nevyspytateľným a nezaslúženým darom - ktorým je láska, zjavená až do krajnosti v spásonosnej obete Božieho Syna, ktorej Eucharistia je nezničiteľným znakom - rodí sa aj v nás samých živá odpoveď lásky. Nielenže poznáme lásku, ale my sami začíname milovať. Aby sme tak povedali, nastupujeme na cestu lásky a robíme na nej pokroky. Láska, ktorá sa v nás rodí z Eucharistie, sa vďaka Eucharistii v nás aj rozvíja, prehlbuje a posilňuje.
Správne chápanie Eucharistie sa stáva samo osebe školou účinnej lásky k blížnemu. Vieme, že to je pravý a plný poriadok lásky, ktorému nás naučil Pán: "Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." Eucharistia nás vychováva k tejto láske najdokonalejším spôsobom, lebo jasne ukazuje, akú hodnotu má pred Bohom každý človek, náš brat a sestra, keď sa Kristus dáva každému rovnako pod spôsobmi chleba a vína. Ak je naša eucharistická úcta pravá, musí v nás zväčšovať vedomie dôstojnosti každého človeka. Vedomie tejto dôstojnosti sa stáva najhlbším motívom nášho vzťahu k blížnym.
Modlitba pápeža Františka
Po ukončení návštevy Západného múru sa Svätý Otec v automobile presunul na Herzlov vrch, kde si za prítomnosti izraelského prezidenta a premiéra uctil izraelský národný cintorín a hrob Theodora Herzla, zakladateľa sionistického hnutia.
Následne sa pristavil aj pri neďalekom pamätníku obetí terorizmu. Pamätník pozostáva zo steny pokrytej tabuľkami s menami osôb zavraždených protižidovskými extrémistami.
„S veľkou pokorou chcem povedať, že terorizmus je zlo! Je zlým vo svojom pôvode a je zlým vo svojich výsledkoch. Je zlom, lebo sa rodí z nenávisti, je zlom vo svojich výsledkoch, lebo nestavia, ale ničí! Nech všetci ľudia pochopia, že cesta terorizmu nepomáha! Cesta terorizmu je vo svojej podstate zločinná! Modlím sa za všetky tieto obete a za všetky obete terorizmu vo svete. Prosím vás, už nie viac terorizmus!“
V rámci dojemného programu odznela aj hebrejská pieseň oplakávajúca šesť miliónov obetí holokaustu. Po nej bolo Svätému Otcovi predstavených niekoľko osôb, ktoré prežili hrôzy koncentračných táborov. Pápež každého z nich osobne pozdravil a pobozkal mu ruku.
Následne Svätý Otec predniesol svoj príhovor: «Adam, kde si?» Kde si, človek? Otec vedel o riziku slobody, predvídal, že syn by sa mohol stratiť... Človek, kto si? Kto si, človeče? To nie je prach zeme, z ktorej si vzatý. To nie je dych života, ktorý som vdýchol do tvojich nozdier. To vdýchnutie pochádza odo mňa a je veľmi dobré. Kto ťa skazil? Kto ťa presvedčil, že si bohom?
Ceremóniu ukončil hebrejský spev vyjadrujúci nádej.
Prezident predstavil Svätému Otcovi niekoľko detí v terminálnom štádiu rakoviny, ktorých túžbou bolo stretnúť sa so Svätým Otcom.
Svätý Otec s úsmevom zareagoval, že by si dovolil vysloviť „nové blahoslavenstvo“: „Blahoslavený, kto vstúpi do domu múdreho a dobrého človeka“ a dodal, že sa cíti byť blahoslaveným.
Pri tejto príležitosti zdvorilostnej návštevy pápež František do pamätnej knihy prezidentského paláca napísal: „Oceňujem pohostinnosť pána prezidenta Šimona Peresa.
Na margo úsilia Svätého Otca o dialóg poznamenal: „Sme s vami celým srdcom i dušou“. Spolu sa môžeme zasadzovať za hodnoty, ktoré máme spoločné.
Chcem Vám vyjadriť svoju vďaku, pán prezident, za prijatie, ktorého sa mi dostalo, a tiež za Vaše milé a múdre slová; teším sa, že som sa s Vami mohol opätovne stretnúť tu v Jeruzaleme - v meste, ktoré uchováva sväté miesta vzácne trom veľkým náboženstvám, ktoré sa klaňajú Bohu, ktorý povolal Abraháma.
Kiež je Jeruzalem skutočne Mestom pokoja! Kiež sa naplno zaskvie jeho identita a posvätný charakter, jeho univerzálna náboženská a kultúrna hodnota, ako poklad pre celé ľudstvo!
Zvlášť Vás chcem ubezpečiť o mojej nepretržitej modlitbe k Bohu za udržanie mieru, a tým i za neoceniteľné dobrá, ktoré sú s ním úzko späté, akými sú bezpečie, pokojný život, prosperita, a to najkrajšie, bratstvo.
Záverom svoje myšlienky obraciam ku všetkým, ktorí trpia v dôsledku ešte stále otvorených kríz v blízkovýchodnom regióne, aby sa ich utrpenie čím skôr zmiernilo cestou dôstojného urovnania konfliktov. Pokoj nad Izraelom i nad celým Blízkym východom!
Po odznení príhovoru Svätého Otca zaznelo niekoľko skladieb v podaní detského zboru a pozvaných sólistov, v arabčine, hebrejčine, taliančine, a dokonca špeciálne na počesť pápeža aj v španielčine. V závere sa pápež i prezident osobne pozdravili s niektorými z nich.