História a súčasnosť Kostola Narodenia Panny Márie v Hornej Kráľovej

Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť kostola Narodenia Panny Márie v Hornej Kráľovej, pričom zasadzuje jej vývoj do širšieho kontextu dejín obce a regiónu. Farnosť Horná Kráľová je spätá so známym festivalom kresťanského divadla a má aj okrem neho čo ponúknuť. Cyrilo-metodský základ a okrem vierozvestcov sú zárukou bohatého duchovného i spoločenského života aj svätí Gorazd a Kliment.

Pohľad na Nitriansku diecézu, ktorá je dôležitou súčasťou náboženského života v regióne.

Najstaršie dejiny Hornej Kráľovej

História obce Kráľová nad Váhom, susediacej s Hornou Kráľovou, bola ovplyvňovaná riekou Váh. Latinské pomenovanie Vagus znamená blúdiaci, nepokojný, čo značí povahu rieky, ktorá často menila svoje koryto, ovplyvňujúc tým veľkosť územia dediny a život ľudí žijúcich na tomto území. V 11. - 12. storočí rieka vytvorila ostrovček, ktorý v písomných prameňoch nazývajú terra Wag. Prvá písomná správa sa zachovala v dodatku zakladajúcej listiny pannonhalmského opátstva z roku 1002, vydanej uhorským kráľom Štefanom I.

V roku 1093 za panovania Svätého Ladislava o tomto území zaznamenali, že má dobrý ovocný sad, 2 jazerá, les, šesť kaplniek a sedem mlynov. Treba opraviť tie mylné názory, podľa ktorých naša obec je v písomných prameňoch spomenutá už roku 1113 ako Crali. Toto pomenovanie sa vzťahuje na obec Horná Kráľová. Bohužiaľ ani písomná správa z roku 1332 spomínajúc osídlenie pod názvom Villa Regis sa nevzťahuje na našu obec ale na obec Magyarkirályfalva v Rumunsku. Po Moháčskej bitke naša obec ostala súčasťou Maďarského kráľovstva.

V súpise kláštora pod Znievom z roku 1570 je obec spomenutá ako Kyralfalva. Počas nadvlády Turkov obec patrila k novozámockému vilajetu. Tureckí vymáhači daní obec spomínajú ako Királ Falva. V listine z roku 1661 sú v 2.bode opísané práva a cirkevné povinnosti cechov. Cechy boli povinné zúčastniť sa so svojimi zástavami na nasledujúcich procesiách: „na krížové dni ide procesia do Kráľovej nad Váhom, kde je malá sv. omša a kázeň”.

Novoveké dejiny

Podľa súpisu z roku 1715 žilo v dedine 19 rodín a na Váhu fungovali tri vodné mlyny. Na Váhu fungovalo čoraz viac mlynov, v roku 1871 už v nich pracovalo 29 mlynárov a 19 pomocníkov. Povodne častokrát spôsobili nevyčísliteľné škody na životoch a na majetkoch. Hrádze sa začali budovať v roku 1888. Prvá svetová vojna si vyžiadala 52 obetí. V roku 1918 bola obec pripojená k Československu. Obec sa úradne volala Vágkiráľfa, potom od roku 1928 Kráľová nad Váhom. Počas druhej svetovej vojny padlo 50 obetí.

Horná Kráľová v kontexte Močenka

Viaceré veci v histórii má Horná Kráľová spoločné so susedným Močenkom, pretože od stredoveku boli v susedstve, mali aj spoločné panstvo benediktínskeho kláštora a potom nitrianskeho biskupstva, mali spoločnú faru, školu a notársky a matričný úrad, čo trvá cez stáročia. Historickú listinu z roka 1113, ktorú vtedy napísali sme si už ozrejmili, veď rovno v nej sa prvý raz zapísalo meno našej dediny aj chotár „villa Crali“. V susedstve hornokráľovského chotára sa v nej ďalej spomína aj dvorec Kopusde (Kopište - Kepežd). V súvislosti s týmto dvorcom (dnes obec Hájske) zapísal kráľ Belo IV v roku 1267, v ktorej daroval tento dvorec Kopusde trnavskému sudcovi Konchovi, že táto „zem je opustená a obyvateľmi zanechaná“ a že je pri chotároch zeme Irugh (Ireg) - a „terrae Kyraly“ - pri zemi Kráľová. Teda už v tejto listine z r. Kráľovú ako villa-dvorec, ale len ako terra - zem. Aj ona bola ešte v tomto roku spustošená a bez obyvateľov po veľkom tatárskom plienení v r. 1241.

Zo 14. storočia sa zatiaľ nenašli nijaké listinné historické doklady o našej dedine. Až v roku 1439 sa hlási do historickej prázdnoty listina Štefana de Batov, právnika kráľovskej kúrie (dvora). V tejto listine je zapísaný ako svedok občan z Kráľovej „Martinus Chavo de Király“ teda prvý známy občan z Kráľovej podľa mena „Martin Čavo z Kráľovej“. Ďalší písomný záznam nájdeme v listine z 3. apríla 1478, ktorú vydal kráľ Matej (1464-90). V nej je zapísaný ako svedok Peter Nehez „ďe Kiraly“ pri odovzdávaní majetku v Cabaji.

Teda tento zeman Nehez už asi užíval tunajší bývalý majetok zoborských benediktínov, lebo tak isto má spor s nitrianskym biskupstvom v roku 1488, keď zabral a užíval biskupské majetky v Pastúchove. Nitrianske biskupstvo dostalo majetok v Kráľovej od kráľa Vladislava Jagelonského až v roku 1494. Spomína sa pritom, že majetok užíval predtým Peter Nehez. V zápisnici nitrianskej kapituly z roku 1488 sa spomína, že Peter Nehez pochádzal z Krupej od Trnavy. Pravdepodobne teda v r. 1478 až 1494 majetky v Kráľovej užíval spomínaný krupiansky Peter Nehez „de Kiraly“. V roku 1498 prešla obec do majetku nitrianskeho biskupstva a donedávna zostala v správe biskupského panstva v Močenku.

V najstaršom zachovanom protokole Nitrianskej kapituly (1482-1511) je 28.3.1511 zapísané, že v dedine Kráľova (Kiraly) sa usadila armáda. Ale v listine nádvorníka Benedikta z Perina z toho istého dňa je zapísané, že Benedikt z Driagla (de Drégel) z Hontianskej stolice na vidieckom panstve nitrianskeho biskupa jeho dedinu, ktorá sa volá Kráľová v Nitrianskej stolici zaujal a býva v biskupovom dome a v zemianskej kúrii. Usadil sa tam a obsadil ju ako silný ozbrojenec a nepriateľ ako krvavý zbojník.

Pred Nitrianskou kapitulou tak o tom hovoril Mikuláš z Fabianovej Vsi (de Fabyanfalwae), úradník tohto vidieckeho panstva biskupstva v dedine Kráľova (in possessione Kyraly). Krvavo zabil tamojších: Benedikta, Dancha, Gregora a Jána Baykových (Bayka). V pokonávacej listine, ktorú napísali 11.3.1579 pred Nitrianskou stolicou priateľsky sa usporiadali medzi sebou biskup Pavol Bornemisa a Nitrianska kapitula a podelili si majetky a dôchodky. O biskupských dôchodkoch z Kráľovej sa tam píše: Mesto Nitra a dedina Kráľova (possessionis Királyi) platia desiatky zo všetkých druhov ovocia, z oviec a včiel a tak isto aj od výseku mäsa - jatky, ale aj zo všetkých krčiem. Mesto Nitra a dedina Kráľová platia aj desiatky z okovov vína. Roku 1694 tu malo biskupstvo 2 opustené rybníky.

Aj napriek tomu, že obec bola malou poľnohospodárskou osadou, sa nachádza v súpise šľachty z roku 1677. V dejinách Slovenska vyše 150 rokov dominujú vojny s Turkami. Po obsadení Ostrihomu Turkami v r. 1543 vytvorili tam aj turecký úrad - sandžak. V ostrihomskom daňovom súpise z roku 1570 menovite sú zapísané všetky obce, čo patrili a platili Turkom poplatky. Medzi nimi sú aj dediny Trnovec, Veča, Dlhá, Diakovce, Šoporňa, Kráľova, Močenok, Cabaj, Čápor a iné. V tých časoch panstvo Turkov a cisárske sa dosť často menili. Prehnali sa po Slovensku a veľké škody si vytrpela Nitra s celým širokým okolím. V močenskom kaštieli v roku 1605 sídlili vodcovia hajdúchov Štefana Bocskayho - Valent Balasa, H. Bálint, ale aj vojvodca Rédey.

Hajdúsi v biskupských dedinách žili na ťarchu sedliakov a poddaných, ako v Kráľovej, tak v Jarku a v Čápore. Po vyhnaní Turkov v roku 1664 z Nitry, nasledovali stavovské povstania. Počas povstania Františka Rákocziho II. (1703-1711) vojsko táborilo na okolí Nitry. Časť vojska s generálom Bercsényim bola usadená v r. 1705 v Močenku a v okolitých dedinách. Močenský farár Adam Jozef Detrich zapísal v rodnej matrike pri zápise krstu 2. júna 1707, že v tom veľkom povstaleckom neporiadku schoval matričnú knihu. Krsty z Močenku, Kráľovej a z Jarku zapisoval potom do pomocnej knihy až do konca roku. Lenže túto knihu mu ukradli akýsi Rákocziáni a tak v starej matrike mohol zapisovať krsty len od nového roku 1708. Rákocziánov vyhnali z Nitry 25.8.1708. Za čias cisárovnej Márie Terézie musel sa nitriansky biskup postarať o zimné ubytovanie cisárskeho vojska vo svojich dedinách. Tak bývali v Močenku a Kráľovej aj v roku 1760. Boli tu vojaci Kumáni z pluku grófa Ľudovíta Batthányiho.

Ako zapísal farár Jozef Ladislav Bezrovič (1758-1766), že 7. mája 1760 okolo polnoci v Hornej Kráľovej vyšľahol oheň v dome Ondreja Prezgatiho, ktorí založili vojaci. Pri silnom vetre po slamenných strechách plamene preskakovali z domu na dom, takže za hodinu sa požiar rozšíril z Kráľovej až na koniec Močenku. Zhoreli domy, hospodárske staviská, humná, zhorel aj močenský kostol s farou a so školou, kaštieľ aj biskupský hospodársky dvor. Nová vojenská záplava nastala v napoleonských vojnách. Už v roku 1805 prechádzala cez naše dediny aj cez Kráľovú ruská Kutuzovova armáda. Aj v revolúcii v r. 1848/49 prešlo od Nových Zámkov cez Mojmírovce, Močenok a Kráľovú mnoho cisárskeho a uhorského vojska. Aj sa tu zdržali, veď pri Pate bola 16.-18. júna dlhotrvajúca bitka s cisárskym vojskom, v ktorej bolo strašne veľa mŕtvych po roliach, ktorú prehralo uhorské vojsko, s košútovskými generálmi Asbótom a Nagyom.

Z Kráľovej aj v prvej svetovej vojne narukovalo veľa chlapov a vo vojne zahynulo 40 vojakov Kráľovanov. Ich mená pripomína pamätná tabuľa v močenskom farskom kostole. Naposledy sa prehnala cez našu obec aj druhá svetová vojna vo svojej poslednej fáze. Ani spomienky na tento prechod frontu na Veľkonočný piatok 31. marca 1945 nie sú príjemné. Každá vojna a jej priamy dotyk s ľuďmi, už či to bolo s nemeckými vojakmi alebo so sovietskymi prebudí v nás túžbu po pokoji.

Obecná kronika

V Hornej Kráľovej začali písať obecnú kroniku v roku 1936. Škoda, že sa nám nezachovala do dnešných čias.

Kultúrne pamiatky obce Kráľová nad Váhom

V obci Kráľová nad Váhom sa nachádzajú tieto kultúrne pamiatky:

• Renesančná zvonica: Je to najvzácnejšia stavebná a historická pamiatka v obci. Pochádza zo 17. storočia a ako jediná bola postavená z kameňa. Nachádza sa v strede obce. Dnes patrí táto zvonica medzi ojedinelé zachované zvonice postavené v renesančnom slohu. Je pekne zachovaná a udržiavaná. Je to dvojpodlažná štvorcová stavba, ktorá je ukončená ihlanom. Pred vchodom do zvonice stojí kamenný kríž, na ktorom je vyrytí rok 1894. V roku 2001 sa uskutočnili reštaurátorské práce na tomto sakrálnom objekte za účelom obnovy jeho zničených a poškodených častí a vykonania rozsiahlych údržbárskych prác na telese kríža, pretože od jeho vybudovania v roku 1894 obdobné pamiatkové ošetrenie nedostal.
• Socha Božského srdca: Bola postavená v roku 1937. Popri renesančnej zvonici patrí pomaly k historickým pamiatkam v našej obci. Nevieme, z akých pohnútok ju dali obyvatelia našej dediny postaviť. Už desiatky rokov víta tých, ktorí prichádzajú, alebo prechádzajú cez našu obec. V dobe, keď ju postavili bola na okraji obce. Obec sa od tých čias rozrástla. Dnes je socha včlenená medzi našimi príbytkami. Socha je postavená na kamennom podstavci, do ktorého je vsadená tabuľa z čierneho mramoru. Na nej je nápis : Jézus sz. szíve irgalmazz nekúnk - 1937 (Sväté srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami). Socha i podstavce sú z kameňa - pieskovca. O jej výstavbu sa postaral vtedajší farár Július Ludvigh za veľkej pomoci obyvateľov obce a obecného úradu. Obyvatelia prispeli sumou 7 000,- Sk. Farár bol sprostredkovateľ celej stavby a hľadal firmu, ktorá by sochu zhotovila. Našla sa firma ŠTÁBLA HODONÍN, ktorá sochu postavila. Socha Božského Srdca Ježiša patrí ku kresťanským tradíciám našich občanov. A tak láskavé srdce Ježiša prebýva medzi nami, medzi našimi príbytkami. Želajme si, aby nás ochránilo, obdarúvalo svojou láskavosťou, dobrotou, dobrým zdravím, hojnými milosťami i naďalej.
• Socha sv. Urbana: Vo vinohradoch na Geríci bola donedávna socha sv. Urbana patróna vinohradníkov.
• Socha Panny Márie: Táto sakrálna pamiatka sa nachádza v centre dediny. Stojí tu už viac ako polstoročie. Rozmermi je síce nenápadná, ale myšlienkou, ktorú stvárňuje je veľmi vzácna. Je venovaná úcte Panny Márie. Autorom pamiatky je Michal Fraňo. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie, čo dokazujú i pamiatky, ktoré vytvoril. Z lipového dreva zhotovil niekoľko sošiek Panny Márie, ktoré daroval a aj dnes sa ešte nachádzajú u jeho príbuzných. Jednu z nich inštaloval uprostred dediny. Je umiestnená na nevysokom kamennom podstavci v malej klenbovej vitrínke z betónu so zasklením. Samotná soška je vysoká približne 50 cm, je tiež z lipového dreva, obohatená mariánskymi farbami. Rúcho Panny Márie je biele, prepásané modrou stuhou. V ruke drží ruženec. Výraz tváre je blažený, pohľad uprený k nebesiam. Možno povedať, že jej pohľad vyjadruje prosbu za blaho a šťastie obyvateľov našej obce. Posviacka mariánskeho objektu sa datuje na rok 1940.
• Kríž pri ceste na Lackov dvor: Kríž stojí v chotári, za našou dedinou, pri ceste smerom na Lackov dvor. V roku 1939 ho dal zhotoviť rodák z našej obce Jozef Kiss. Autorom kríža bol náš rodák Michal Fraňa. Dcéra Jozefa Kissa pani Margita Szklenárová, rod. Dôvod ani čas postavenia tohto kríža nie sú známe. Vieme iba, že bol na tomto mieste už pred 150 rokmi. Tento kríž je zhotovený z dreva - hrád. Proti nepriaznivým vplyvom počasia je chránený plechovou polkruhovou strieškou. Na kríži je umiestnená socha J.
• Prameň Furras: Historicky je prameň významný tým, že sa spomína už v Zoborskej listine z roku 1113, kde popri mene našej obce Crali -Kráľ je uvádzaná i chotárna studnička s názvom „Furras“ - prameň. K nej sa viaže i povesť, ktorá sa medzi staršími obyvateľmi zachovala ústnym podaním až do dnešných čias. Pri prechádzke za oddychom alebo inými povinnosťami do lokality chotára Geríc nás okrem krásnej prírody, bohatej zelene a poľovníckej chaty zaujme lahodný žblnkot vody, vytekajúcej z prameňa, skrytom pod korunami stáročných stromov. Prameň sa nachádza na okraji lesného porastu, na miernej vyvýšenine, neďaleko táboriska a od príjazdovej cesty je vzdialený približne 50 m. Pramenisko je vodárenský zabudované, okolie upravené a poslednú rozsiahlejšiu rekonštrukciu dostalo v roku 1987.

Kostol Narodenia Panny Márie

Kostol Narodenia Panny Márie je moderným architektonickým dielom. Základný kameň kostola posvätil Svätý Otec Ján Pavol II. 30. apríla 1990 vo Vajnoroch. Výstavba začala 13. Kostolná veţa má tvar písmena M, ktoré vystihuje meno patrónky kostola. Kríţ upevnený na veţi je vysoký 7,5 m. Vo veţi sú umiestnené tri zvony: Sv. Štefan - 300 kg, tón C2, Sv. Na stene za oltárom je umiestnená socha patrónky kostola Panny Márie. Je vyrobená z lipového dreva. Autorom je PaedDr. V hlavnej lodi je v 4 radoch umiestnených 42 lavíc, ktoré boli vyrobené v dielni domáceho stolárskeho majstra Jána Ferenceiho. Rozpočet na výstavbu kostola bol vyčíslený na 12 mil.

Kostol Narodenia Panny Márie je moderným architektonickým dielom.

Dekanát Močenok

Farnosť Močenok je sídlom dekanátu Močenok, ktorý je súčasťou starobylej Nitrianskej diecézy. Patrónom farnosti a farského kostola je svätý Kliment Rímsky, pápež a mučeník, tretí nástupca svätého Petra na pápežskom stolci. Súčasťou farnosti Močenok je i filiálka Horná Kráľová a osada Gorazdov, najpravdepodobnejšie rodisko prvého slovenského po mene známeho svätca, žiaka solúnskych bratov a Metodovho nástupcu - Sv.

Farnosť Močenok, na čele so správcom farnosti, je zriadovateľom Pastoračného centra Močenok, ktoré sídli v budove Kláštor. Močenok dýcha históriou. Považuje sa za rodisko svätého Gorazda, obcou mali pri svojej misii na Veľkú Moravu prechádzať svätí Cyril a Metod a vo farnosti je tiež niekoľko sakrálnych stavieb s historickou hodnotou - Kostol sv. Klimenta, Kostol Svätého kríža, Kaplnka sv. Na pamiatku svätca bol vybudovaný drevený kostolík, ku ktorému začali putovať veriaci z blízkeho i širšieho okolia.

Vo farnosti sú tri domovy dôchodcov, denný stacionár a dve základné školy. Farský Kostol sv. Klimenta pochádza z polovice 18. storočia. Jedným zo spoločenstiev je Združenie zázračnej medaily, ktoré patrí do vincentínskej rodiny. „Hlavným poslaním je, aby Panna Mária prišla do čo najviac rodín. Momentálne majú vo farnosti sedem putovných kaplniek Panny Márie zázračnej medaily vrátane jednej, ktorá putuje po filiálke v Hornej Kráľovej.Spolupráca farníkov je dôležitá najmä pri najväčšej farskej akcii, ktorou je celonárodný festival kresťanského divadla Gorazdov Močenok. Farnosť Močenok má na festivale na starosti predovšetkým liturgické záležitosti. S ich zvládaním a zároveň s chodom farnosti farárovi Petrovi Michalovovi pomáha nový kaplán Anton Štefánek.

História školstva v širšom regióne

Pre lepšie pochopenie vývoja materskej školy v Hornej Kráľovej je dôležité pozrieť sa na históriu školstva v okolitých obciach, ako sú Lednica a Lednické Rovne.

Počiatky školstva v Lednici

V minulosti stavala cirkev školy kvôli elementárnemu vzdelávaniu veriacich. V obci Lednica bola škola zriadená už exulantmi, avšak písomné doklady o nej sa nezachovali. Vieme však, že začiatkom 18. storočia tu cirkevná škola už existovala. Píše sa o nej v kanonickej vizitácii z 2. júna 1728. Bola postavená zo surovej tehly a učil v nej kantor organista, jeho meno sa, žiaľ, nezachovalo. Nová škola sa v Lednici postavila až v 19. storočí tiež iba zo surovej tehly. Mala dve miestnosti (učebňa a byt učiteľa). K budove patrili komora, sýpka, maštaľ a záhrada.

Do tejto školy žiaci chodili iba v neskorú jeseň, v zime a do včasnej jari. Deti sa v starej škole učili po maďarsky, slovenským jazykom sa medzi sebou len dorozumievali. Úspešne ju skončili iba tie najnadanejšie deti. Prvým známym učiteľom v Lednici bol (asi r. 1756) Ján František. V roku 1929 navštevovalo školu 183 žiakov. Správca školy mal ročný plat 1200 korún, na byt a záhradu 260 korún. Farár Ján Kozinka vymohol škole zriadenie 4. triedy. Po skončení 2. svetovej vojne mala škola 186 žiakov.

Vývoj školstva po druhej svetovej vojne v Lednici

Škola sa v roku 1949 začala oficiálne nazývať Strednou školou s dvoma triedami a chodili do nej deti z Lednice, Kvašo...

Aktuality z obce

Okresné riaditeľstvo policajného zboru Šaľa v spolupráci s Obecnou políciou Trnovec nad Váhom opätovne upozorňujú občanov, najmä seniorov, na zvýšené prípady podvodného konania. Spoločnosť Green Energy Holding, v zastúpení konateľom spoločnosti Ing.

Tabuľka: Významné udalosti v Hornej Kráľovej

tags: #horna #kralova #kostol