Marek Vadrna je slovenský katolícky kňaz, ktorý sa narodil v Trnave. Počas života prešiel mnohými výzvami, ktoré ho formovali a ovplyvnili jeho cestu ku kňazstvu.
Skoré roky a detstvo
Marek Vadrna prežil ťažké detstvo. Mama mu zomrela, keď mal sedem rokov, a otec to psychicky nezvládol a začal piť viac ako dovtedy. Po smrti matky vyrastal od siedmich rokov v detskom domove. Základnú školu absolvoval striedavo v Cíferi a v Trnave. V detstve bol šikanovaný nielen počas dospievania, ale aj v dospelosti. Začalo to v Cíferi šikanovaním od spolužiakov kvôli tomu, že bol „cigán“, vadilo im, ako chodil oblečený.
Moja babka bola Rómka, dedko nebol, tato bol polovičný Róm a mamka nebola. Takže z jednej šestiny som Róm. V roku 1985 si doniesol do domova krížik, dal som si ho nad posteľ a zhabali mi ho hneď. Nemyslím si, že ma tam mlátili kvôli náboženstvu, ale za to, že som neskoro prišiel alebo som dostal päťku v škole. Bili ma remeňom alebo rúčkou od metly. Zdalo sa mi, že len mňa. Mal som asi ADHD, ťažko som prežíval smrť matky a do deviatich rokov som stále čakal, že príde.
V Žiline sa vyučil za stolára a maturoval v odbore Pozemné staviteľstvo.
Rozhodnutie pre kňazstvo
Už ako desaťročný cítil vôňu kostola a veľmi tam chcel zostať. Hľadal tam oporu ako chlapec bez otca a matky. Bolo to aj únik, závislý vzťah, videl som tam aj svoje uplatnenie.
Videli, ako malému chlapcovi strkajú hlavu do záchodovej misy (ŠIKANOVALI ŤA?)
Študoval na Trnavskej univerzite na Teologickej fakulte. Po maturite v roku 1995 vstúpil do noviciátu Kongregácie bratov tešiteľov z Getsemán. Prijal rehoľné meno Chryzostom a v roku 2000 sa natrvalo začlenil do rehole zložením večných sľubov. Za kňaza bol vysvätený v Marianke 18.
V jednom rozhovore priznal, že arcibiskup sa domnieval, že z neho nemôže byť dobrý kňaz, lebo nemá mamu, a tú mal dokonca aj Ježiš.
Štúdium a akademické úspechy
V Nitre som mal rigoróznu skúšku zo sociálnej práce a PhD. program som robil zo stredovekých slovenských dejín. Zúčastnil som sa troch letných škôl adleriánskej psychológie a chcel by som nastúpiť na riadny výcvik tu v Bratislave.
Pôsobenie a názory na cirkev
Napriek tomu, že neprešiel psychologickými testami na kňazstvo a arcibiskup Sokol ho označil za nespôsobilého, je už takmer dvadsať rokov kňazom. Súčasný kňaz by mal byť na vysokej intelektuálnej úrovni, rozhľadený človek s uvážlivým úsudkom a so zrelým postojom a to by sa mal naučiť v seminári.
Vo východnej liturgii našiel to, čo mu v západnom obrade chýbalo. Počas štúdia som prichádzal do kontaktu s materiálmi od nemeckých, prípadne talianskych teológov. Cítil som z toho takú prísnosť, strohosť, racionálnosť. Dokonca aj keď hovorili o modlitbe, bolo to akési chladné.
Posviacka chrámu v Trenčíne
Sobota 9. júla 2022 sa zapísala zlatými písmenami do dejín bratislavskej eparchie, a predovšetkým trenčianskej gréckokatolíckej farnosti, pretože v tento deň sa uskutočnila posviacka novovybudovaného chrámu zasvätenému svätým, apoštolom rovným, Cyrilovi a Metodovi, učiteľom Slovanov. Ide o prvý novopostavený chrám v krátkej histórii eparchie, ktorá bola zriadená r. 2008.
Výstavbu iniciovali samotní farníci z Trenčína, ktorých počet od vzniku farnosti r. 2004 kontinuálne rastie. Obrad posviacky za bohatej účasti Božieho ľudu a rôznych hostí viedol bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák.
Názory na aktuálne témy v cirkvi
Cirkev treba ľúbiť, matku treba ľúbiť, aj keď je nedotklivá a nekontaktná. Mne nechýba ani tak úprimnosť biskupov a ich odpovede na štipľavé otázky, ale chýba mi v cirkvi láskavosť a niekedy aj diplomacia bez bočných úmyslov. Slovenský klerikalizmus je špecifický takou malosťou a strachom. Keby som mal slobodu sa vyjadrovať, tak by som povedal, že je to strach zo strachu.
Na pápežovi Františkovi ma fascinuje, že má rád periférie a my sme periféria Európy. Zmýšľaním, politickou situáciou, ktorá tu vládla a vládne. Sme inde aj civilizačnou úrovňou a sme aj iní druh mentality ako v západnej Európe.